Niektoré dávnejšie ružomberské predvolebné kampane nebývali voči postom domácich obyvateľov kandidujúcim na primátora či na post poslanca zdvorilé a slušné. Mnohé priam guľometné a raketové paľby hlboko pod pás zasahovali niekoho na úkor iného, ktorý sa neskôr tešil z neúspechu svojho rivala a možno aj suseda vzdialeného od seba sotva kilometer. Bolo toho dosť a kto predvolebné tlačoviny a plagáty od roku 1990 ešte nezahodil do koša od zvolenia prvého pozamatového primátora mesta Juliána Helku dozvedel by sa dosť. Anachronizmy, ktoré ešte dnes možno pokladať za istú zbernú mincu autenticity udalostí v meste pod Čebraťom blednú. Bývalý Haríňov štvavý 8-stranový plátok Ružomberský život nastupujúci pred voľbami roku 2014 zosmiešňujúci a haniaci takmer všetko živé a neživé v meste už zrejme nikto neoživí a na nohy nepostaví , rovnako tak ako Impulz zo 14. novembra 1994 (Probto – Jozef Olejník) útočiaci na Juliána Helku v jedovatej stati „V Taliansku za mestské peniaze“.
Trochu číslami a spomienkami na minulé obdobia komunálnych volieb v Ružomberku
Štatistické údaje o voľbách primátorov a poslancov mestských zastupiteľstiev (predošlé blogy MM vo webovom RK magazíne od r. 2017) môžu byť z hľadiska maximálnych a minimálnych hodnôt či priemerov štatistických znakov zaujímavé, no mnohým ktorých dianie v meste nezaujíma, nič im nepovedia. A tak z voleja do štatistík účastí od roku 1990, kedy bola najvyššia 50,31 percentná účasť voličov (primátor J. Helko) zatiaľ čo v roku 2002 najnižšia (J. Čech) len 36,00 percent. Najvyšší počet 173 kandidátov na post poslancov bol v roku 1994 (J. Čech), najnižšie počty v roku 2014 (I. Čombor – 87 kandidátov) a v roku 2022 (Ľ. Kubáň – 86 kandidátov). Dnes nevieme, ako to dopadne v jednom mestskom obvode s 12-timi poslancami a 4-mi za mestské časti. Celkom teda pre obdobie 2026 až 2030 so šestnástimi zvolenými poslancami. Konečný počet kandidujúcich poslancov prekročí pravdepodobne počet 86, ale nechajme sa prekvapiť.
Mesto vtedy a dnes
Pochopiteľne mesto sa mení, obyvatelia odchádzajú a prichádzajú, mení sa štruktúra a vekové vrstvy obyvateľstva, pracovné príležitosti zamestnať sa. Rovnako tak i počet pracovne činného obyvateľstva mesta. V súčasnosti mesto atakuje spodnú hranicu 27 tisícov občanov. Jedna štúdia o jeho počte z dielne „prognostikov“ nášho mestského úradu z júna roku 1995 v prílohe RK hlasu o komplexnom programe jeho rozvoja na roky 1995 až 1998 sa sakramentsky mýli. Píše, že v roku 2030 bude mať mesto Ružomberok 62 290 obyvateľov!
Nie vždy sa všetko podarí a netreba zachádzať do dávnej minulosti, do desiatok štúdii o jeho vývoji, miestnych či republikových tlačových príspevkov, ktoré mu predpovedali pozitívny vzostup na mape priemyslu, občianskej vybavenosti, obchodných reťazcov, Auparku, Shopping Centra na Bystrickej ceste, kultúry a športu. Mesto na Liptove už 17 rokov čaká na diaľnicu R1, ktorá ho mala oslobodiť od hluku, domácich poškodených vozoviek a prašnosti. Ministrovi Vážnemu a ani Figeľovi sa to so spadnutým kurimanským mostom v roku 2012 nepodarilo a ani dodnes takmer ďalšej desiatke ministrov po nich. No ani v Ružomberku a na Klačne po dobudovaní futbalového štadióna v Políku sa nedarí nadšencom atletiky úspešná kompenzácia za ulúpenú plochu vybudovať štandardnú 400 metrovú ľahkoatletickú dráhu.
Domáce média si pred desiatimi rokmi prisvojili výraz Kozí park (Spoločník, RK magazín) v pomyslení na priezvisko Badánik, na neobývanú severnú časť mesta v jeho strede s bujne rastúcimi náletovými drevinami v prostredí vystlanom pred desiatimi rokmi fľašami a iným odpadom. Kozí park už zožal prvú úrodu vyššie narastených drevín za modrým plotom naproti kaderníctvu Sympatia. Aupark s úžasnými možnosťami pre obyvateľov mesta realizovať sa v jeho útrobách tam síce už pravdepodobne nebude, ale v blízkosti sa už čosi stavia.
Tichým zabudnutým fenoménom stavebnej insuficiencie zostávajú Laziny, kde sa zakoplo naposledy v marci 2023 a tieto sa stávajú tabu. Nikto z poslancov alebo možných kandidátov na primátora o nich akosi nehovorí. Čo tak na tomto žabom majeri postaviť športovú halu do ktorej by po dažďoch netieklo tak ako v armádnej Koniarni a zabojovať i o NBC. Plány sú však iné. Po nezdare s plavárňami sú v hre nové územné boje s nehnuteľnosťami mesta, prebytočnými budovami a zámenami so štátom. Kto si čo uchytí a vhodne zamení tak, aby bolo jeho libido uspokojené. Výsledok z pera Jána Sokolského z Ružomberského hlasu z 24.júla t.r. – Sporná zámena je po hlasovaní ZA 15 a PROTI 6. V meste ktosi už spustil petíciu, kde by sa malo hlasmi obyvateľov posilniť PROTI. A mnohí pamätáme aj PROTI – proti pumpe Lukoil na sútoku riek Revúcej a Váhu, a Rončákovu petíciu z roku 2012, kde ani dvoj tisícka hlasov nezabrala. A čerpacia stanica sa postavila v rekordnom čase za štyri mesiace. Potom naše mesto získalo primát, keď malo najviac púmp na počet obyvateľov mesta z kategórie miest na Slovensku.
Kultúre – divadlu, fotografii, filmu, výtvarnému umeniu ,literatúre, koncertom, besedám a výstavám by nemalo byť uškodené a odobraté
Ktovie, aká volebná kampaň a bilbordy veľkých rozmerov čakajú toto mesto v nasledujúcich dňoch. Koľko peňazí bude kandidátov stáť. Kandidáti na primátora to v siedmych a ôsmych komunálkach v Ružomberku s číslami povedali. Aj keď sa na poplátanom asfalte a na rozkolísanej dlažbe ružomberskej Podhory necítite bezpečne, naviac s pribudnutou nebezpečnou čiernou dierou v asfalte pri trhovisku so zeleninou, nič to nemení na situácii, že by sa v kultúre a umení malo niečo v Ružomberku zmeniť. Naopak, táto ako sa hovorí stabilne už viac ako dva roky šľape na plné obrátky a dokonca aj v koncertoch pod holým nebom v Čutkovskej doline. A to nielen veľká a do mesta dovezená kultúra, ale aj tá, ktorá spája mozaiku menšieho ochotníckeho divadla Rosa Thea, fotografických, literárnych a iných hudobných či umeleckých podujatí v meste. Zvláštnou kapitolou lokálpatriotizmu a odrodou kultúry je v malom 26 tisícovom meste i prvoligový šport.
Neúnavný tlačový protagonista a apoštol mestskej kultúry Stanislav Surový sa ale zamýšľa a kladie si otázku v jeho príspevku Pruhovaná plavba (Rk hlas str.10., 24.júl 2026), že čoby sa stalo „Ak by odišiel David di Fiore a Zdráhal z Ružomberka, čo tam budeme mať?“. Tieto slová vraj vyriekol jeho spolužiak pri pivnom posedení v neďalekej kúpeľnej obci. Neklaďme a nevyrábajme si odpoveď na takúto otázku, lebo nič také nie je ani v éteri. A keby to aj bolo na betón s týmito osobnosťami, že Ružomberok opustia a ako dôverná správa, potom by ružomberský kultúrny život musel poriadne zapnúť so všetkým čo má. Udržať aspoň krivku kvality na jednej úrovni. A ako to fotograf a redaktor Surový zrejme myslí, nepošmyknúť sa na krehkom ľade a nedovoliť, aby ružomberská kultúra a umenie nutrične strádali a dostali sa na pokraj anorexie.
To zatiaľ nikomu z menovaných nehrozí a organový majster a hudobný umelec a už náš David z amerického Seattlu ostáva zatiaľ verný tomuto mestu a jeho univerzite. Fotografom stodva ročného klubu FK RK 1924, ktorým sa nepodarilo pre ich klubové zámery nájsť dôstojnejší stánok za ktorý by nemuseli platiť (dovtedy v Lipt. múzeu, neskôr v konferenčnej miestnosti Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity v rokoch 2023 a 2024, v súčasnosti od roku 2025 v klube dôchodcov na Majeroch), by s inými a dajme tomu aj literátmi z LKRS mohli v blízkej budúcnosti zabojovať o priestory Legerského vily na Námestí Andreja Hlinku pri Mestskom úrade. V meste máme ešte okrem priestorov Katolíckej univerzity Synagógu, Liptovské múzeum, Veľkú dvoranu KDAH, kino, Rozetu na Plavisku, Galériu Ľudovíta Fullu, o ktorú má byť už do konca roku 2027 postarané, tak, aby sa do nej znovu priniesli umelecké diela národného umelca Ľudovíta Fullu. V krajnom prípade aj už dlhodobejšie pertraktovanú poškodenú strechu Koniarne na Poľnej ulici, ktorá sa ešte hodí aj pre iné sezónne masové podujatia.
Nateraz uzatvorme tieto debaty, aby sme neodišli od témy komunálnych volieb a volieb do VÚC. Môžeme si ale položiť otázku či nevšímavá časť druhej polovice ružomberskej komunity príde k volebným urnám 24.októbra t.r. aby zmazala rekordnú 50,31 percentnú účasť z roku 1990 a dostala ju aspoň na 60 percentnú hranicu. A čo je dôležité i slušnú volebnú kampaň aj keď s pivom, kapustnicou, párkami či vínom, pálenkou, obuvákmi, perami, škrabkami na zamrznuté sklá automobilov, zapaľovačmi a iným náradím od tých, ktorí chcú byť zvolení. Kampaň bez tlačovín a plagátov zosmiešňujúcich a urážajúcich kandidátov na primátorov a poslancov na ktorých ich oponenti našli niekoľkoročné staré hriechy.
Foto – Marián Mydlo
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
