Československý reálny socializmus, aj keď už vybledol z myslí mnohých pamätníkov, nikdy nepredstavil pojem „vlaky zadarmo“, ako terajší štvrťstoročný post-zamatový produkt sociálnych balíčkov posledných sociálno-demokratických vlád Roberta Fica. Ako konduktor vlaku smerujúceho do destinácie konca osemdesiatych rokov minulého tisícročia zanechal za sebou brázdy úprav cien. Na úpravy, ktorým socialistický občan rozumel, že zase mu niečo ide hore, si tento neskôr zvykol.
Aj na vetu, ktorá sa po zdražovaniach tovaru a služieb objavila v denníku KSS Pravda. „Základným zmyslom politiky Komunistickej strany Československa je úsilie o spokojný život ľudí, a neustále prehlbovanie ich životných a sociálnych istôt a skvalitnenie dosiahnutej vysokej životnej úrovne. Výsledky, ktoré sme počas socialistickej výstavby dosiahli sú spoľahlivým základom pre ďalší postup vpred“.
Po rokoch, keď na pozamatovom Slovensku už dnes nestojí rožok 6 eurocentov ako pred štyrmi rokmi , to znamená nárast z vlaňajších 7 €c na dnešných 8 €centov už 33 percent. Matematika nepustí , rozdiely čísiel finančných mien bili do očí najmä v Medzinárodnom roku dieťaťa v roku 1979, keď Husákova a Štrougalova vláda KSČ, zdražela detské ošatenie a obuv od 50 do 350 percent. A tak capačky išli hore zo 4,20 Kčs na zaokrúhlených 15 korún československých. Kým ste v polovici 80tych rokoch načapovali za 100 Kčs do svojho auta 12,5 litra benzínu, čo vystačil na prejdenie 180 km slovenských ciest, potom v roku 1990 už len polovicu. U nafty to bolo ešte horšie, tá zdražela napríklad v roku 1979 až o 110 percent.
Rok po rozhodnutí o začatí prípravných prác pre rozmiestňovanie takticko-operačných rakiet na území ČSSR a NDR z 24.10. 1983 , už flaša piva v bývalej ČSSR stála v priemere v októbri 1984 o 80 percent viac. A aby sme neboli k bývalému zriadeniu neobjektívni , pripomeňme si, že socialistická vláda nám 15. júla 1985 zlacnela džúsy a sirupy z domácej produkcie o 40 percent, aby sa dostala na pôvodné ceny spred dátumu 15.10. 1984.
Už dávnejšie sa stali igelitové jednolitrové sáčky mlieka za 2,60 Kčs zo socialistických potravinových samoobslúh minulosťou, keď sa zarábalo 2600 Kčs. Brodiť sa rukou v plastových debničkách s vyliatym mliekom a vyberať tie čo nepretekali, bývalo na konci dňa, keď sa už zavieralo ťažšou úlohou.
V roku 1984 a deväť rokov po Helsinskej konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe sa v ČSSR zvýšil materský príspevok po skončení platenej materskej dovolenky pri narodení prvého dieťaťa do jedného roku jeho veku na 600 Kčs mesačne, na úseku nemocenského zabezpečenia hranica maxima čistej dennej mzdy zo 120 na 150 Kčs, a predĺžila sa základná dĺžka dovolenky na zotavenie z dvoch na tri týždne, čo ocenili hlavne mladí pracovníci od veku 18 do 23 rokov.
Prvým dňom roku 1985 sa zvýšili rodinné prídavky na každé dieťa o 20 Kčs mesačne, , starobné a invalidné dôchodky o 70 Kčs mesačne, vdovské o 42 Kčs a tzv. nízke dôchodky ako jediný zdroj príjmu z 880 na 950 Kčs mesačne a z 1500 na 1600 Kčs pre dvojicu mesačne. ( porovnanie s rokom 2018-rodinné prídavky na dieťa o 132 €centov v r. 2019, podľa vyjadrenia jednej poslankyne súčasného slovenského parlamentu ).
Porovnať platy a ceny tovaru, služieb, kultúry, športu či cestovania vtedy a dnes je jednoduché. Existujú webové Retro záznamy , štatistiky, a nakoniec každý ,ak má aké také vedomosti a pamäť, spomenie si , veď má svoju vlastnú skúsenosť a predstaví si pred očami jeho vtedajšiu výplatnú pásku.
Z Ružomberka do Prahy ste v roku 1979 mohli cestovať rýchlikom za 105 korún československých, ale jedno kilo mletého cukru stálo dlho 8,40 Kčs a na to kilo potrebovali niekoľkí menej zarábajúci občania pracovať takmer 40 minút.
Dnes sme už v prepočtoch a v porovnávaniach v eurách, aj keď platy vraj za posledných tridsať rokov vzrástli až 7 krát, no mnohí tento ministerský štatistický fakt neprijali.
K návratom späť do roku 1990, keď sa hovorilo o 24 percentnom zvýšení cien potravín, pri tzv. vyrovnávacom príspevku 140 Kčs, ktorý mal dostať každý občan, môžeme po rokoch tzv. úprav cien, pripomenúť najmä tie, ktoré postihli občanov Československa od roku 1977 do roku 1985.
Bolo ich dosť a tak chronologicky v obdobiach 6-tej a 7-mej československej päťročnice : (úpravy cien- z oficiálnej tlače)
21.7. 1977 – prvé z najväčších v čase, keď v ČSSR boli už deviaty rok pevne dislokované sovietske bojové posádky tzv. strednej skupiny vojsk
– bavlnené a vlnené výrobky , železiarske, porcelánové a keramické výrobky od 30 do 60 percent z pôvodnej ceny; káva a čokoládové výrobky 50 percent ; kapusta a zemiaky 100 percent; hudobné nástroje 80- 100 percent; elektrospotrebiče 100 percent; poplatky za TV a rozhlas 75 – 100 percent ; nábytok 8 – 15 percent; pánska a dámska obuv 30 – 70 percent; pánske a dámske vrchné ošatenie 25- 50 percent.
15.11. 1978 – Medzinárodný rok žien
– alkoholické nápoje 30 %; značkované alkoholické nápoje od 50 do 100 %; prášky na pranie 20 – 30%; osobné automobily 5 – 10 %.
23.7. 1979 – Medzinárodný rok dieťaťa
– benzín 50 %; nafta 110 % ; uhlie 50 %; elektrina 50%; poštovné ako známky, doporučené listy a telegramy 40 – 150 %; poplatky za telefón 100 % a jeho zavedenie do domácnosti 300 %; stavebné drevo a kurivo 30 – 50 %; bytné – voda a kúrenie 15%; detské ošatenie a obuv 50- 350 %; taxislužba 50%; služby obyvateľstvu ako čistenie šiat, oprava obuvi 80 % .
Marec 1980 a 1.jún 1980
-zlato a výrobky zo zlata 70 – 80 %; striebro a výrobky zo striebra 150 %;štrk v prepočte na 1m3 a tony 60 %; piesok a iné podobné stavebné materiály 60 %; od 1.júna 1980- letecké linky 80 – 100 %; prostriedky mestských hromadných autobusových dopráv (MHD) 80 – 100 %.
Rok 1981 – 15.10 a 30.11. 1981 – Medzinárodný rok invalidov
benzín 20 %; motorová a vykurovacia nafta 75 %; automobilové oleje 35 %; taxislužba na základe zvýšenia cien benzínu; niektoré druhy dreveného nábytku 20 %.
30.11. došlo k zdraženiu úpletov zo syntetických vlákien o 18 %, šatoviek zo synt. striží o 28, záclon 22, a odevov z Tesilu (PESs) v priemere od 8 do 16 % ; netkaných kobercov z tuzemska o 20 a podlahových krytín o 33 %; náramkových hodiniek z tuzemska o 25 %; náramkových hodiniek z NDR a ZSSR o 10 – 20 %; čierno-bielych televízorov o 19 %.
Ďalej zdraželi tuzemské rádioprijímače o 17% a cievkové magnetofóny z tuzemska o 19 %; kombinované plynové sporáky o 12%, sporáky elektrické typu GARCS o 27 %, elektrické spotrebiče pre domácnosť z tuzemska ako mixéry a šľahače 13 %, a vysávače 20 %; hlboké detské kočíky z tuzemska 17%, pletacie stroje tuzemského typu Dopleta 22 %; a automatické práčky Tatramat T 353 zdraželi o 24 %.
30.1. 1982 ( v roku lamentovania obyvateľstva pre zvýšené ceny mäsa a cigariet , keď sa zvýšili detské prídavky na jedno dieťa o 40 Kčs ale až v marcovej výplate, a napr. i príspevky telesne postihnutým )
– výsekové mäso v priemere o 41 %; údeniny 17, hydina a výrobky z nej 15 %, morské ryby a výrobky z nich o 26%, sladkovodné ryby a výrobky z nich o 14%, zverina a výrobky z nej 14% ; ryža 100 %, víno 18, vodka a rum o 23 %, tabakové výrobky a cigarety o 30 – 39 %.
Neočakávaným zvýšením cien sa stali i jedlá v reštauráciách s mäsitým pokrmom ktoré vzrástli o 80% , tam kde bola použitá zelenina a ovocie o 40%. Jedlá s tzv. vyššou pracnosťou ( palacinky, buchty a halušky s bryndzou ) išli v reštauráciách hore až o 40 percent. Zvýšilo sa i stravné v oblasti závodného stravovania o 50 halierov z ceny.
Dobová tlač túto sériu dražení zdôvodnila tým, že pred 28 rokmi (mysliac na rok 1954 ) bola priemerná mesačná mzda 1097 Kčs, zatiaľ čo dnes v roku 1982 dosahuje 2690 Kčs.
1.1, 1. 2. a 1.10. 1983
( keď sa po šiestom zasadaní ÚV KSČ urobil podrobný rozbor nedostatkov a opravárom sa stanovili aj ceny dopravy do príbytkov obyvateľov)
V januári zdražela nafta o 6 percent , plyšové koberce o 90 – 100 %, zatiaľ čo vo februári služby obyvateľstvu o 20 až 50 percent (napr. opravy dámskych opätkov do 3 cm výšky zdraželi zo 14 na 20 Kčs, maximálna cena pánskych kožených podrážok sa upravila z 21 na 33 Kčs) .
Zaujímavým je zdôvodnenie – citát : „ Poukázalo sa na to, že predmetom kritiky je situácia v opravách obuvi, bielizne, odevov , koženej galantérie i v ďalších práčovniach, nízka kvalita a neúmerne dlhé termíny opráv , prejavy nestatočnosti v odvádzanej práci a jej účtovaní“.
V októbri vzrástli tzv. úpravy cien služieb o ďalších 17,5 percenta ( opravy Č-B televízorov, šijacích strojov, mechanických práčok, dáždnikov, hudobných nástrojov, strihových služieb, holičstiev, čistiarne a farbiarne, sklenárske a rámovacie práce, donášková a sprostredkovateľská služba , služby cestovných kancelárií ) .
Zdraželi aj suché plody dovážené z NŠ (nesocialistických štátov) – vlašské orechy,arašidy, mandle, kokosová múčka a orechy kešu a para, tým istým číslom úpravy ceny.
-
- 1.3 a 15.10. 1984
1.1.1984 – motorová a vykurovacia nafta 32 %; (zo 4 Kčs na 5,30 Kčs za liter ), technický benzín 20%; petrolej 150 %.
1.3. 1984 – plyn propan-butan 20%;
15.10. 1984 – flaškové pivo v priemere 50 až 90 %; limonády 40-80%; džúsy 50-100 %; minerálne vody 40- 60 %; sirupy 100 percent.
15.júla 1985
-hroznové víno tuzemské zdraželo o 16 percent.
Taká bola doba úprav cien spomínaných rokov . Režim sa ju snažil vždy zdôvodniť, veď na doraz sa vždy nedalo ísť, a niektoré ceny už nešlo dotovať zo štátneho rozpočtu, navzdory rastu dôležitých nerastných surovín vo svete , ktoré posledná Adamcova vláda pre svoje fabriky a kolosy výrobných monopolov zabezpečovala.
Ekonomika, jej pridaná hodnota a nízke kilogramové ceny (často krát kritizovaný fakt na odborných seminároch) za ktoré svoje produkty vyvážala už nestačila svetovej konkurencii a neklapala tak ako mala. Značná časť priemyslu svojim prestarnutým strojným zariadením strácala na kvalite výrobkov a vyžadovala si nevyhnutnú obmenu. Jakešom zdôrazňovaná prestavba hospodárskeho mechanizmu škrípala ,kritizovaný extenzívny rast hospodárstva nešlo naraz zastaviť a prehodiť rýchlosť na intenzívny, o ktorý republika usilovala.
V ČSSR to na poli ľudských práv a občianskych slobôd vrelo, zatýkalo sa, iný názor než oficiálny vyslovený KSČ a na Slovensku KSS bol považovaný za protisocialistický , rozháňali sa nezávislé občianske iniciatívy a tak napokon prišli do toho roky, keď sa na pražskom Václaváku 88 a 89 v novembri bilo obuškami a o pár mesiacov bolo po všetkom .
A aj po úprave cien akú sme dovtedy poznali. A to ostatné ( dnes ilustrujúce už v nepodstatných číslach komparácií) po rozpade dvoch predtým socialistických republík Čechov a Slovákov zostalo len pripomenutím, ako sa kedysi v časoch československého reálneho socializmu (ne) zvyšovali ceny tovarov a služieb, ale len upravovali.
