Chýbajúce peniaze havarijný stav vodnej nádrže Bešeňová nezhoršia

Vodohospodárom chýba vyše 200 miliónov eur na kvalitnú starostlivosť o vodné diela v krajine. Tvrdia však, že havarijné stavy dokážu včas opravovať. Aj v Bešeňovej.

Národný kontrolný úrad (NKÚ) vo svojej februárovej správe konštatoval, že Slovenskému vodohospodárskemu podniku (SVP) chýbajú milióny eur na to, aby sa zodpovedne mohol starať o bezpečnosť vodných diel na Slovensku.

„Štát si prostredníctvom ministerstva životného prostredia nedostatočne plní svoje povinnosti voči štátnemu podniku a neposkytuje mu dostatok finančných prostriedkov na nevyhnutnú opravu i údržbu vodných diel,“ píše sa v správe NKÚ, v ktorej je priamo spomínaný aj havarijný stav nádrže Bešeňová.

Verejnosť sa nemusí báť

Ešte v roku 2015 odhalili vodohospodári poruchy na dilatáciách vodného diela Bešeňová. Tie spôsobovali priesaky. Keďže boli rizikom pre samotné teleso hrádze, ešte v roku 2018 o nich rokovala aj vláda.

„Na riešenie dlhodobého havarijného stavu napríklad diela Palcmanská Maša, Dobšiná, Hričov či Bešeňová požadoval SVP v období rokov 2010 – 2018 od Vlády SR na plnenie svojich základných povinností pri správe majetku štátu, pre odstraňovanie identifikovaných technicko-bezpečnostných nedostatkov bezmála 300 mil. eur. Reálne však získal necelých 130 mil.,“ konštatuje NKÚ v aktuálnej správe o štátnom podniku.

Vodohospodári dokonca pred tromi rokmi zaradili Bešeňovú do desiatky najakútnejších priorít, ktoré treba čo najskôr opraviť. SVP vyčíslil náklady na 202-tisíc eur a nutnosť ich investovania najneskôr do konca roku 2020.

Pri otázkach na aktuálny stav nádrže v Bešeňovej a jej bezpečnostné riziko sú v SVP optimistickí. „V roku 2016 sme utesnili dilatačné špáry na návodnej strane. V roku 2018 sme realizovali utesnenia ľavostranných dilatácií v plnej dĺžke a pravostranných dilatácií v oblasti prevádzkových hladín. V roku 2020 bude realizované úplne dotesnenie pravostranných dilatácií v spodných partiách, teda pod minimálnou prevádzkovou hladinou,“ hovorí k aktuálnemu stavu nádrže hovorca SVP Marián Bocák.

Podľa neho sa tak Ružomberčania nemajú čoho báť. „Žiadna vodná stavba nie je v kritickom stave a nehrozí nebezpečenstvo pre obyvateľov,“ povedal pre Ružomberský magazín Marián Bocák, podľa ktorého nie sú v súčasnej dobe v rámci technicko-bezpečnostného dohľadu pozorované na priehrade Bešeňová žiadne rizikové javy a skutočnosti.

„Správa NKÚ sa týkala obdobia, kedy sa ešte pripravovali posledné vyššie uvedené utesňovacie práce, no vodná nádrž je v prevádzkyschopnom stave bez obmedzení,“ dodal Bocák.

Problémy aj na Mare

Nie technické problémy, ale zosuvy trápili pred časom aj Liptovskú Maru. Tá je rovno nad bešeňovskou nádržou. Zosuvné územia nazvané Malý Vlaštiansky zosuv a Veľkomarský zosuv bolo nutné monitorovať. Podľa správy, ktorú v roku 2018 vypracovali vodohospodári pre Vládu SR, tieto zosuvy smerovali k poruche a boli zaradené do 3. kategórie na realizáciu.

„V roku 2016 sme realizovali tri inklinometrické vrty v jednom navrhnutom profile.

O dva roky sme vykonali kontrolné merania v realizovaných inklinometrických sondách. Aj v tomto roku budú realizované ďalšie práce na zlepšenie monitoringu zosuvných území. Výsledky existujúceho monitoringu potvrdzujú, že zosuvné územia sú stabilné,“ hovorí Bocák o významovo dôležitejšej a väčšej Liptovskej Mare.

Podľa hovorcu SVP sa zosuvy na priehrade typu Liptovská Mara ani nedajú opraviť. „Zosuv sa dá technickými zásahmi a prostriedkami maximálne stabilizovať, nie fyzicky odstrániť. Predmetné zosuvy tu boli stále. Úlohou správcu sústavy vodných stavieb je podrobne a dôsledne  monitorovať ich aktivitu (posuny) a vytvárať podmienky, ktoré zabezpečujú stabilizáciu. Cieľom monitoringu je i získať disponibilný čas v prípade aktivácie zosuvu na zabezpečenie iných opatrení, ktorými by sa odstránili respektíve eliminovali dopady na bezpečnosť vodnej stavby Liptovská Mara,“ vysvetlil Bocák.

Peniaze by pomohli

Napriek tomu, že vodohospodári popierajú vážnosť situácie na vodných dielach a tvrdia, že všetko majú pod kontrolou, priznávajú, že peniaze od štátu na starostlivosť chýbajú.

NKÚ konštatuje aktuálny deficit takmer 200 miliónov eur. V tomto roku podnik dostal osem miliónov eur, pričom návrh bol 21,5 milióna. Na rok 2022 podnik požaduje 70 miliónov eur, no v predbežnom návrhu rozpočtu je 1,9 milióna.

„Z uvedených čísel je zrejmé, že ide o smiešne a nedostatočné sumy pre fungovanie strategického podniku, s ktorým sa aj vzhľadom na navýšeniu počtu vodných tokov o 22-tisíc kilometrov nestotožňujeme a odporúčame ho opätovne prehodnotiť,“ konštatuje Bocák. Zároveň odmieta, že by SVP začal šetriť na zamestnancoch a malo by dôjsť k masívnejšiemu prepúšťaniu, na čo upozorňuje NKÚ.

„Avšak iba úsporné opatrenia nepomôžu systémovo a ani udržateľne vyriešiť už desať rokov stratové hospodárenie strategického štátneho podniku a najmä riešiť jeho veľký modernizačný dlh týkajúci sa vodných stavieb,“ tvrdí v správe o kontrole Slovenského vodohospodárskeho podniku NKÚ.

Titulná fotografia – Nádrž Bešeňová. Zdroj – www.obecvlachy.sk

Na Liptovskej Mare aj v Bešeňovej musia opravovať poruchy 

 

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.