O 63 percent v Tescu na Podhore viac ne v Coop Jednote v Baničnom za 440 gramový slivkový lekvár.
Ani by ružomberský kupujúci neveril, čoho sú schopné potravinové reťazce TESCO Stores, keby sa v skutočnosti o tom, v jeden októbrový deň nepresvedčil. Ak ste potrebovali kúpiť slivkový lekvár a nechceli sa motať po meste, ocitli sa na ružomberskej Podhore a hľadali ho v najbližšej potravinovej predajni a zamierili do regálov Tesca, potom ste ho dostali v hmotnosti 440 gramov za 1,79 €. Samozrejme, český, známy nám ako slazené švestkové povidla firmy Hamé z moravských Kunovíc.
Špekulovať nad cenou ako drozd na haluzi, sa neoplatí, a ani prepočítavať na staré SKK z roku 2009, keď takýto lekvár stál okolo 10 slovenských korún. Samozrejme, podľa toho, ako kde, no ten istý avšak slovenský 440 gramový sladený slivkový lekvár zakúpený v 24-tý deň mesiaca októbra stál v COOP Jednota v Baničnom 1,10 eura. Taktiež so značkou Hamé avšak s distribútorom pre Slovensko v Stupave.
Ktosi by povedal, neporovnávaj si v trhovom hospodárstve, veď aj zmrzlinu si pred 10 rokmi kúpil na pešej zóne za 4 či za 5 korún, no dnes už za 16, teda za dnešných nejakých 50 eurocentov. Ale ten istý lekvár, ktorého kvalita je rovnaká, by nemal predsa stáť o 63 centov viac než slovenský.
Pochopiteľne aj doprava českých potravinových článkov a tovarov na Slovensko niečo
občas môže byť drahšia než samotná jednotlivá komodita prevážaného tovaru naloženého na korbu kamióna, dovezeného k nám spoza Moravy. Z moravských Kunovíc do zahoráckej Stupavy je nejakých 120 kilometrov. Kúpiť 10 tých istých lekvárov s tou istou značkou Hamé, raz s názvom v češtine a potom v slovenčine, by znamenalo mať v peňaženke prievan bez 10-tich eurocentov skoro 7 eur. A to je 2 hodiny odpracovanej minimálnej mzdy. Určite nezmysel, takto argumentovať, a o to nerozumnejšie nakupovať a porovnávať. No 62 percentný (!!) rozdiel ceny v blízkych teritóriách s prosperujúcimi ekonomikami (a povedzme si) aj v bezvýznamnej komodite, kde slivák na Morave a na Slovensku sa tohto roku urodilo neúrekom, núti k zamysleniu.
Lístok na strome a aj slivky by sa určite len tak z ničoho nič nezakýval a nespadol, keby sa o potravinových reťazcoch, super a hypermarketoch v poslednom období na Slovensku nehovorilo. Ktosi zo štátnych úradníkov a jednej politickej strany blízkej predsedovi slovenského parlamentu ich navrhol zdaniť 2 a pol percentami a odvodom zo zisku z biznisu, ktorý by priniesol do kasy štátu desiatky miliónov. Nuž nečudo, i po takejto ružomberskej skúsenosti už možno povedať, že oprávnene, keď potravinový prvovýrobca živorí a obchodné reťazce kvitnú. Takéto trhové (a trhavé) hospodárstvo je skutočne nemocné. Nedávno sa ozvali aj stánky s novinami, že vraj nejdú zarobiť, pretože aj noviny a časopisy sa predávajú v Kauflandoch, Teskách a iných reťazcoch, ktoré sa stále zasádlovávajú a nabaľujú.
