Dekan Dušan Škrabek: Nesúhlasím, aby bola Kalvária zapísaná za Národnú kultúrnu pamiatku

O ružomberskú Kalváriu sa začali zaujímať aj pamiatkari. Tentokrát nie na základe podnetu od Občianskej iniciatívy Za záchranu ružomberskej Kalvárie, ale radnice. Tá žiadala stanovisko k pripravovanej zmene územného rozhodnutia v rámci revitalizácie Kalvárie. Aj ho dostala. Pamiatkari s plánovanou revitalizáciou nesúhlasia. 

V nedeľu 24. októbra predstavil pracovný tím vo farskom kostole v Ružomberku projekt revitalizácie Kalvárie.

Kým architekti hovorili o presune niektorých kaplniek, Občianska iniciatíva Za Záchranu ružomberskej Kalvárii tvrdí, že sa budú presúvať všetky. Vyplýva to z projektu pre Zmenu územného rozhodnutia, ktoré je predložené na stavebnom úrade. 

Slovo si vzal aj ružomberský dekan Dušan Škrabek. V súvislosti s aktivitami Občianskej iniciatívy, ktorá sa snaží o záchranu ružomberskej Kalvárie, hovorí o ,,podpásovkách”. 

Členov iniciatívy verejne vyzval, aby podnet na Krajskom pamiatkovom úrade v Žiline o zaradenie ružomberskej Kalvárie za Národnú kultúrnu pamiatku stiahli. Tí tak neurobia. Tvrdia, že k takémuto kroku ich viedla skúsenosť v minulosti, a to prípad Kaštieľa svätej Žofie. Navyše, ak bude Kalvária vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku, ochranné pásmo, ktoré je aktuálne 10 metrov od kaplniek, sa môže zväčšiť.

Medzitým si ružomberskú Kalváriu všimli aj pamiatkari. Tentokrát nie na základe aktivít občianskej iniciatívy, ale radnice. Tá poslala pamiatkarom písomnú výzvu o stanovisko k pripravovanej zmene územného rozhodnutia v súvislosti s revitalizáciou Kalvárie. V rámci nej plánuje mesto so súhlasom dekana Dušana Škrabeka zmenu spevnených chodníkových plôch so zámerom nového umiestnenia kaplniek. 

Pamiatkari napokon mestu zaslali stanovisko. Hovoria, že takýto projekt revitalizácie, kde je zahrnutý aj posun kaplniek, nie je dobrým riešením a nesúhlasia s ním. Revitalizácia Kalvárie je naplánovaná na rok 2022. Ak ale bude Kalvária vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku, navrhovaný projekt sa zrealizovať nemôže. Navyše, komisia pre posudzovanie pamiatkového fondu už teraz konštatovala, že Kalvária je nositeľom pamiatkovej hodnoty a že ju odporúča vyhlásiť za Národnú kultúrnu pamiatku. 

Projekt revitalizácie schválila liturgická komisia aj biskup Sečka 

Zastavenia krížovej cesty sú vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi. Aj preto má do projektu revitalizácie čo-to povedať ružomberský dekan Dušan Škrabek. O plánovanej revitalizácii bol listom oboznámený v júli 2020. Následne vytvoril pracovnú skupinu, ktorej súčasťou bolo osem architektov, ktorí pripravili tri varianty riešenia. Viac si o nich môžete prečítať tu: 

Architekti predstavili projekt revitalizácie ružomberskej Kalvárie. Realizáciu však stopli pamiatkári

Podľa všeobecného, ale aj partikulárneho cirkevného práva, akýkoľvek zámer so sakrálnym majetkom Cirkvi musí byť schválený diecéznym biskupom. V septembri minulého roka teda dekan napísal dnes už nebohému biskupovi Štefanovi Sečkovi list. Obrátil sa na neho s prosbou o vyjadrenie k rozmiestneniu kaplniek. Zároveň ho poprosil o menovanie členov liturgickej komisie, aby bol zámer pracovnej skupiny prediskutovaný aj s jej členmi a mohlo byť vydané stanovisko Biskupského úradu. Ten následne vyslal člena liturgickej komisie, aby jednotlivé návrhy rozmiestnenia kaplniek preskúmal. V októbri napokon prišiel na faru list od biskupa Sečku. 

,,Člen liturgickej komisie spolu s Vami posudzoval niekoľko návrhov od rôznych architektov a dospel k záveru, že najvhodnejší variant je ten, ktorý navrhuje umiestniť kaplnky nanovo do rovnakej vzdialenosti. Tento návrh zároveň rieši vstupným portálom nástup na krížovú cestu a celú trasu krížovej cesty rieši veľmi komfortným chodníkom a to vytvára pekný ucelený celok. Aj ja sa stotožňujem s týmto názorom a súhlasím, aby bol pre nové rozmiestnenie kaplniek aplikovaný a realizovaný práve tento variant,” napísal v liste biskup Štefan Sečka. 

Dekan o stanovisku informoval aj vedenie mesta, aby mohla začať úprava projektovej dokumentácie. Okrem pracovného tímu, ktorý vytvoril dekan, pôsobil na radnici aj druhý, ktorý návrhy architektov zapracoval do projektovej dokumentácie.  

Dekan však v tejto súvislosti hovorí aj o tretej skupine – Občianskej iniciatíve Za záchranu ružomberskej Kalvárie, ktorej členmi sú aj traja architekti, ktorí boli zároveň súčasťou pracovnej skupiny zriadenej dekanom. Vyslovil, že na pracovných stretnutiach sa nikdy nezaoberali ich zámerom, ale len projektovej dokumentácii krížovej cesty. 

Dekanovi sa aktivity občianskej iniciatívy nepáčia 

,,Prvýkrát som však spozornel, keď bezprostredne pred Vianocami 2020 členovia občianskej iniciatívy spustili online podujatie so zavádzajúcim názvom Rozlúčka s ružomberskou Kalváriou,” povedal ružomberský dekan Dušan Škrabek. Po ohlásení online podujatia sa napokon prvýkrát vyjadril verejne prostredníctvom sociálnej siete. Uviedol, že sa nestotožňuje s tým, aby sa pod zámienkou poukazovania na iné skutočnosti vyvolávalo v ľuďoch spochybňovanie o zachovaní Kalvárie. Zdôraznil, že Kalvária ostáva naďalej nedotknutá a nič sa na tom meniť nebude bez jeho súhlasu či súhlasu Biskupského úradu. 

Občianska iniciatíva pre naše noviny vysvetlila, že rozlúčka s ružomberskou Kalváriou v decembri 2020 mala upozorniť na to, že 10 metrov od kaplniek je naplánovaná a mestom i stavebným úradom už vtedy z veľkej časti schválená výstavba dvanástich „vila domov“. 

,,Toto bol pre nás podnet, aby sme verejnosť upozornili, že ak sa výstavba zrealizuje v naplánovanom zámere, Kalvária ako územie a celok stratí svoju tvár. Nikdy sme nehovorili o búraní či rušení Kalvárie, a dokonca o tom nepíšeme ani vo verejne dostupnej petícii z jari tohto roka. Ktovie, či zámerne alebo nevedome, v každom prípade je to mylné interpretovanie zo strany tých, ktorí to tvrdia,” zdôrazňujú členovia občianskej iniciatívy. 

Dekan však pokračoval. Hovoril o tom, že občianska iniciatíva vo svojich krokoch pokračovala aj naďalej. Spustila petíciu a aj keď sa dopočul, akým spôsobom zbierajú podpisy, nechcel vstupovať do ich aktivít. 

Samotná petícia žiada mestské zastupiteľstvo, primátora a spoločnosť CPI Slovakia, a. s., aby v záujme ochrany a zvýšenia kultúrnej, spoločenskej, krajinnej a sakrálnej hodnoty ružomberskej Kalvárie a jej okolia bezodkladne zabezpečili nástrojmi územného plánovania ochranu územia Kalvárie a jej okolia pred nevhodnou zástavbou, a to za obojstranne prijateľných a dohodnutých podmienok ako pre mesto, tak aj pre CPI Slovakia. Členovia Občianskej iniciatívy Za záchranu ružomberskej Kalvárie zbierali podpisy od ľudí v centre mesta niekoľkokrát.

Aktivisti začali zbierať v centre mesta podpisy na záchranu ružomberskej Kalvárie

Dekan vo Farskom kostole v Ružomberku spomenul aj to, že neskôr mu písali kňazi a priatelia s tým, že im boli doručené maily, aby podpísali petíciu, pretože sa ide rušiť Kalvária. Na tieto aktivity napokon zareagoval druhýkrát vo farských oznamoch v apríli tohto roka. 

,,Žiadna likvidácia našej Kalvárie nehrozí. Už viac ako pol roka s pracovnou skupinou pracujeme na projektovej dokumentácii chodníka medzi kaplnkami a nového trasovania obnovených kaplniek na Kalvárii,” povedal pred veriacimi dekan Škrabek. 

Výsledkom spoločných stretnutí nebola spolupráca

Dekan sa napokon stretol aj s členmi občianskej iniciatívy. Povedal, že na stretnutí sa okrem diskusie súvisiacej s nedeľným oznamom, z ich strany začala otvárať aj otázka krížovej cesty a spochybňovanie krokov pracovného tímu architektov. 

S členmi občianskej iniciatívy sa však stretol viackrát na základe ich podnetov. Na začiatku mája na ružomberskej fare spoločne diskutovali o viacerých spôsoboch ochrany Kalvárie. 

,,Pána dekana sme vyzvali, aby sa pripojil k našej snahe a spoločne sme sa pokúsili zamedziť výstavbe v tak tesnej blízkosti Kalvárie. Pán dekan sa vyjadril, že o to nemá záujem,” vysvetľujú členovia iniciatívy a dodávajú, že ešte predtým, približne od r. 2018, ale aj následne po májovom stretnutí, prišlo k ďalším niekoľkým neoficiálnym, stretnutiam dekana s časťou členov, kde bola táto téma preberaná. 

,,Pán dekan veľmi dobre poznal náš postoj, ako aj skutočnosť, že našou snahou je, aby nevznikla bytová výstavba tak blízko Kalvárie a aby nevznikla cestná odbočka medzi 4. a 5. zastavením krížovej cesty. V snahe opraviť Kalváriu bola za ostatné 3 roky ponúknutá farnosti aj sponzorská pomoc, objavila sa myšlienka zbierky a pod. Neskôr, keď vysvitlo, že vznikol zámer revitalizácie Kalvárie aj s posunom kaplniek, tlmočili sme pánovi dekanovi aj našu výhradu zameranú výlučne na samotný posun kaplniek,” hovoria členovia občianskej iniciatívy. 

Zároveň spresňujú, že u troch architektov, ktorí boli súčasťou pracovného tímu okolo dekana a zároveň aj súčasťou iniciatívy Za záchranu ružomberskej Kalvárie, sa názor na postupne sa vyvíjajúci projekt revitalizácie Kalvárie menil. Napokon vyjadrili osobne, ale aj listom nesúhlas so zámerom presúvania kaplniek. Dekan Škrabek preto spoluprácu s nimi prerušil. 

V pripravovaní projektu však pracovná skupina pokračovala aj naďalej. Zároveň však pokračovali aj aktivity občianskej iniciatívy, ktorá zaslala pomocnému biskupovi a diecéznemu administrátorovi Spišskej diecézy Jánovi Kubošovi list s prosbou o stanovisko. 

V takmer 5- stranovom liste opísali históriu ružomberskej Kalvárie, poukázali aj na výstavbu developera v bezprostrednej blízkosti Kalvárie, zhrnuli aj kroky, ktoré podnikli, ale aj dôvody vzniku iniciatívy. List zaslali košickému arcibiskupovi aj apoštolskej nunciatúre.

A to sa nepáčilo ružomberskému dekanovi, ktorému následne z biskupského úradu volali. Dušan Škrabek hovorí, že zo strany občianskej iniciatívy išlo o podpásovku. 

,,Mne list zaslaný nebol. Navyše, bol podpísaný v piatok 10. septembra, teda dva dni pred našim odpustom na Kalvárii a bezprostredne pred príchodom Svätého Otca na Slovensko. V máji podali podnet na pamiatkový úrad na preskúmanie Kalvárie a jej vyhlásenia za Národnú kultúrnu pamiatku. Urobili to bez môjho vedomia,” hovorí o aktivitách iniciatívy dekan. 

Poslanci odmietli ponuku developera na predaj pozemkov na Kalvárii. Mesto upriamuje pozornosť na revitalizáciu územia 

Občianska iniciatíva: ružomberská farnosť ani dekan obídení neboli 

,,Ružomberská farnosť a pán dekan Škrabek neboli v ničom obídení. Nakoľko sme spoločnú reč nenašli, následne sme sa snažili získať podporu inde. Napríklad vo verejnosti – pokračovaním aktivity v zbieraní podpisov pod petíciu, ako aj u pamiatkarov v podnete na vyhlásenie Kalvárie za Národnú kultúrnu pamiatku,” bránia sa členovia iniciatívy. 

Podnet podali ešte v máji preto, aby odborníci posúdili, či spĺňa alebo nespĺňa podmienky vyhlásenia za Národnú kultúrnu pamiatku. Viedla ich k tomu skúsenosť z minulosti – Kaštieľ svätej Žofie. 

,,V tom čase sme zrejme z nevedomosti premárnili šancu uchovať pre obyvateľov mesta kultúrnu a historickú hodnotu, ktorá by dnes bola symbolom Ružomberka. Toto isté hrozí aj v prípade výstavby developerského projektu v tesnej blízkosti Kalvárie.”

Občianska iniciatíva zároveň hovorí, že je zavádzaním, ak niekto tvrdí, že svojimi aktivitami chcú zastaviť proces revitalizácie Kalvárie. Tvrdia, že je potrebný. Akýkoľvek projekt je však podľa nich zbytočný, ak v tesnej blízkosti kaplniek vyrastú ďalšie, tentokrát nie rodinné, ale bytové domy spolu s prístupovou cestou pre autá medzi 4. a 5. kaplnkou. 

,,O to viac, ak kvôli umožneniu a verejnému „ospravedlneniu“ developerského projektu „vila domov“ prichádza nový nápad – posunúť 160 rokov staré kaplnky, a tým aj celú Kalváriu.” 

Zároveň vysvetľujú, že názor dekana bol jasný, už len z toho postoja, že farnosť ako majiteľ pozemkov pod stavbami Kalvárie, nemala žiadne pripomienky a výhrady k zámeru developera stavať vila domy v tesnej blízkosti Kalvárie. Napokon to vyplýva napríklad aj z územného a stavebného konania vo veci výstavby vila domov, kde sa ako dotknutá strana nevyjadrili.  

,,Keďže podporu u pána dekana naša iniciatíva nenašla, vnímajúc príklady dobrej praxe, kde napr. v roku 2019 bola vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku Kalvária v Zlatých Moravciach, taktiež povzbudení iniciatívou o záchranu územia bratislavskej Kalvárie, ktorú významne podporuje aj bratislavský biskup Jozef Haľko, obrátili sme sa listom na ďalšie duchovné autority na Slovensku s prosbou o radu a stanovisko,” vysvetľujú svoje rozhodnutie členovia iniciatívy. 

Spišský diecézny administrátor Ján Kuboš v septembri členom iniciatívy aj odpovedal. Informoval o tom, že aktuálne premiestnenie kaplniek sa deje na základe súhlasného stanoviska Štefana Sečku. 

Pamiatkari nesúhlasia 

Proces revitalizácie Kalvárie zastavil Krajský pamiatkový úrad v Žiline. Radnica poslala pamiatkarom písomnú výzvu o stanovisko k pripravovanej zmene územného rozhodnutia v súvislosti s revitalizáciou Kalvárie. V rámci nej plánuje mesto so súhlasom dekana Dušana Škrabeka zmenu spevnených chodníkových plôch so zámerom nového umiestnenia kaplniek. 

Vo svojom stanovisku pamiatkari nesúhlasia s v projektovej dokumentácii navrhovanou revitalizáciou priestoru a bezprostredného okolia Kalvárie a najmä s akýmkoľvek posunom či premiestnením jej jednotlivých kaplniek. 

Dekan Škrabek opäť v tejto situácii kritizuje, že nikto z pamiatkového úradu s ním túto vec nekonzultoval. 

,,Nový vzhľad krížovej cesty, ktorý sme vám prezentovali, je nateraz zastavený. Ak sa veci budú týmto smerom vyvíjať ďalej, celé naše dielo vyjde nazmar. Zrejme sa aj naďalej budete pozerať na rozpadávajúcu sa Kalváriu, lebo my sme spolu s architekti podľa iniciatívy na Kalvárií chceli spáchať kultúrne barbarstvo. Ak bude Kalvária vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku, úprimne povedané, ľutujem môjho nástupcu,” povedal v kostole Dušan Škrabek. 

Zároveň vysvetlil, že členom občianskej iniciatívy zrejme nedochádza, aké ťažkosti pripravia kňazom, ak budú riešiť krížovú cestu na Kalvárii a aké zvýšené finančné náklady budú s tým spojené preto, že Kalvária bude národná kultúrna pamiatka. 

,,Verejne preto vyzývam členov občianskej iniciatívy, aby podnet na pamiatkový úrad stiahli. Ako farár tejto farnosti nesúhlasím, aby bola Kalvária vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku,” vyhlásil Dušan Škrabek. 

Iniciatíva však svoj podnet nestiahne. A Kalvária navyše smeruje k tomu, aby sa skutočne stala Národnou kultúrnou pamiatkou. 

,,Na základe záverov komisie pre posudzovanie pamiatkového fondu Pamiatkového úradu SR v Bratislave začal v súčasnosti Krajský pamiatkový úrad Žilina spracovávať odborný návrh na vyhlásenie Kalvárie v Ružomberku za národnú kultúrnu pamiatku. Revitalizácia areálu kalvárie a najmä posun kaplniek z pôvodného na iné miesto by zásadným a nezvratným spôsobom narušili autenticitu samotnej Kalvárie a predovšetkým jej pamiatkové, historické, krajinno – urbanistické, architektonické s spoločenské hodnoty,” informuje v liste z 20. októbra Miloš Dudáš, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline.

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka. V RK Magazíne som zástupkyňa šéfredaktorka a web editorka portálu rkmagazin.sk.