Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
Málokedy sledujem televízne noviny vysielané slovenskými súkromnými masmédiami. Prekáža mi neprofesionalita, neserióznosť, očividná nevzdelanosť a nekultúrnosť tvorcov produkujúcich iba znôšku stupídnych šotov rovnajúcich sa „čiernej kronike“, pričom novinárske hyeny pátrajú hlavne po slzách, zúfalstve a krvi dotknutých.
Diváka pokladajú za obyčajného chumaja, ktorému nimi servírované úbohosti musia stačiť. Prípadná informácia z kultúry, ak sa nejaká zjaví, zostáva obyčajne na okraji pozornosti spravodajského bloku, poznačená – ako inak – amaterizmom „tvorcov“.
Tak bolo aj na sviatok Všechsvätých, počas ktorého spomíname na našich zosnulých. Okrem pár krátkych záberov na vysvietené cintoríny defilovali pred kamerou hlavne deti v červených, žltých, oranžových a čiernych farbách prestrojené za duchov, netopiere, kostlivcov, mačky a rôzne príšery. Drobizg kráčal v sprievode dospelých, niektorých tiež spotvorených, nesúcich zubaté tekvice a zapálené lampióny.
Slečna reportérka divákom oznámila, že namiesto sviatku Všechsvätých dotyční slávia Halloween. A oslovila aj pani etnologičku, potulujúcu sa s vyrezávanou tekvicou na boku sprievodu, aby k defilujúcim maskám pridala patričný komentár.
Odborníčka na etnografiu oznámila začudovaným divákom, že zvyk ticho spomínať na cintoríne na našich nežijúcich blízkych a priateľov bude časom zatlačený do úzadia ako prežitok, lebo, podľa nej „pokrok sa nedá zastaviť“.
Pokiaľ viem, Halloween je pohanský sviatok. Starí Kelti si chceli nakloniť zlých duchov a v období konca a začiatku pohanského roka zhotovovali takéto masky a obliekali si netradičné oblečene. Má pôvod v Írsku a doteraz sa ako dávna, vlastne barbarská tradícia slávi aj v USA, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande.
No „v mene pokroku“ by sa, podľa citovanej etnologičky, mal sláviť aj u nás. Návšteva hrobu našich rodičov, preukázanie úcty tým, ktorých sme mali radi, ktorým vďačíme za život, za prejavenú lásku, spomienka na nich, zapálenie sviečky, modlitba je nemoderným spiatočníctvom a za niekoľko rokov vymizne.
Nuž, k tejto „odborníčke“ asi len toľko: tekvicu, ktorú držala v ruke, si mala nasadiť namiesto hlavy.
Obsah by bol skoro totožný.
Fejtón pôvodne vyšiel v zbierke Iba tak V. (2014).
Titulná fotografia – teraz.sk, autor: TASR – Roman Hanc
