Boli sme na vianočnom posedení ružomberskej Jednoty dôchodcov.
Do priestorov veľkých asi ako väčší štvorizbový byt prichádza jeden človek za druhým. Napokon ich je v dvoch miestnostiach a na chodbe odhadom možno 50. A hoci miesta je málo, všetci sedia za príkladne prestretým a vyzdobeným stolom.
Niekoľkokrát ročne
„Stretávame sa niekoľkokrát ročne na podobných posedeniach. Organizujeme fašiangové posedenie, stretnutie k Medzinárodnému dňu žien, 1. májový guláš, úcta k starším, mikulášske posedenie a potom toto vianočné,“ vymenúva predseda Jednoty dôchodcov Ružomberok Ján Binder.
Ružomberčania ho poznajú ako aktívneho dôchodcu. A to aj napriek tomu, že po autonehode absolvoval niekoľko operácií nôh a v uliciach ho teraz možno stretnúť v aute, na vozíku, ale aj s palicami. Kým prehodíme pár slov, napriek hendikepu, niekoľkokrát odbehne. Tu pozdraviť nových prišelcov, tam si symbolicky štrngnúť ku stolu, kde ho volajú, a potom zase nazrieť do kuchyne, kde jeho kolegyne z výboru ružomberskej Jednoty pripravujú sviatočné pohostenie.
„Ešte robievame stretnutia pre jubilantov. Vždy okrúhle výročia, ale začíname až od 65 veku. Veď je nás 468 členov, viete koľko je to ľudí,“ položí rečnícku otázku, keď sa vráti a automaticky doplní, že členov je fyzicky aj viac, ale musí evidovať len tých, ktorí zaplatili dvoj eurové ročné členské. Mnohí by vraj na stretnutia radi chodili, hľadajú spoločnosť, ale dve eurá prispieť nechcú a niektorí možno ani nemôžu.
„Sme viazaní stanovami Jednoty dôchodcov Slovenska. Na krajskom sneme bolo zvýšenie členského zamietnuté. Nemôžeme preto ani my vyberať viacej,“ odvetí pri poznámke, že dve eurá predsa nie je tak veľa, a len práve podávané pohostenie stojí určite viac.
Elišky
„Dnes už máme mnoho dôchodcov a záujemcov o členstvo aj päťdesiatnikov, ale obzrite sa. Ja mám 77, mnohí tu medzi nami ešte viac. Pre nás sú to mládežníci,“ smeje sa Binder a naznačuje, že celoslovenský a celoeurópsky vývoje demografie, a teda nárast ľudí v dôchodcovskom veku, už cítiť aj u nás v meste.
Potom zase odbehne, prišiel primátor. A keď dorozprával, prišiel aj poslanec Národnej rady Milan Mojš. Okrem vianočných prianí a novoročných želaní sú voľby a kandidatúra oboch v blížiacom sa plebiscite je aj obsahom ich príhovorov. Niekto nadšený aj verejne prisľúbi hlas. Okrem politiky sú však témou dôchodcov pri stoloch bežné spoločenské témy: zdravie, ľudia, spomienky, rodina, zážitky a, samozrejme, Vianoce.
„Jednota a jej ľudia robia čo môžu, aby nám spríjemnili život. Ľudia si pečú zákusky, pripravujú navzájom pohostenie, pod servítkou sme si každý našli aj darček. Veľmi dobre je o nás postarané,“ nevie si vynachváliť stretnutia a členstvo medzi dôchodcami v klube Eliška Szunyogová. Sama vedie spevácky a tanečný súbor zložený z dôchodkýň, známy ako Elišky. Na scéne sú už 15 rokov.
„V priemere je nás 24 dievčat. Chodíme po vystúpeniach, ale aj po súťažiach. Vďaka Irene Kamanovej z Katedry sociálnej práce na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity sme boli už vystupovať dvakrát aj v Poľsku a raz v Kaunase v Litve,“ opisuje vedúca súboru.
O všetko si vedú podrobnú kroniku. Teraz pred Vianocami boli napríklad na ZŠ Zarevúca, ale aj v Smrečanoch. Zväčša vystupujú pre dôchodcov, ktorí majú rovnaké stretnutia v okolitých obciach a mestách. Doposiaľ nacvičili podľa slov Elišky Szunyogovej asi 26 rôznych tancov.
„Spoločenské, country, ľudové, štylizované ľudové. Na výročnej členskej schôdzi vo Veľkej Dvorane, ktorá bude v januári, chceme zatancovať valčík na Krásnom modrom Dunaji,“ naznačuje najbližší program i výzvu, ktorú pri spoločných nácvikoch riešia.
Cestujú po Slovensku aj Európe
Nielen stretnutia doma v Ružomberku, ale najmä cesty za relaxom, nákupmi a zážitkami sú hlavnou organizačnou náplňou Jednoty dôchodcov. V kuchyni nám o tom rozprávajú Janka Chlepková, Mária Kvasničáková a Eva Binderová. Aj ony sú súčasťou niekoľkých šikovných ženských rúk pracujúcich ako zladené stroje vo fabrike – nakladajú na taniere, odnášajú ľuďom na stoly, prázdne znášajú, umývajú, odkladajú a popritom počítajú. Kto už mal, kto nemal, a aby každému vyšlo klobásky, údeného, zemiakov aj kapusty.
„Tento rok sme boli v Zbojskej na zabíjačke, v Bardejove, v Jablonke na trhoch, na Dni stromu v Čiernom Balogu, na Dukle vo Svidníku a po stopách kostolíkov UNESCO,“ menuje Mária Kvasničáková. Eva Binderová dopĺňa informáciu o wellness pobytoch – päť dní v Piešťanoch a tri dni v Strehovej na južnom Slovensku. Samozrejme, tieto cesty a pobyty si dôchodcovia hradia zvlášť a idú len tí, čo si zaplatili.
„Mali sme aj Športové hry v Liskovej a boli sme na Dni otvorených dverí v Kii v Žiline, na Vianočných trhoch v Brne a v Kitsee v Rakúsku na exkurzii v čokoládovni,“ dopĺňa prehľad cestovateľských zážitkov Janka Chlepková.
„Nuž, čo vám povieme, sme veru nadmieru spokojní. Stále tu máme kávičku, čaj, kto môže, niečo upečie a donesie pre pohostenie ostatných. Kto chce, program a aktivity si nájde. Jediné čo nám treba, sú väčšie priestory. Tu sa nezmestíme. Ale o tom už roky rozprávame,“ vysvetlí na záver stretnutia v priestoroch domu na Majeroch, kde dôchodcovia pravidelne organizujú stretnutia, Eva Binderová.
Foto – autor.
