Slovo – hodiace sa skôr do slovníka vojenských generálov. Legendárny Ján Žižka z Trocnova ním nebol, a tak jeho citát na „na množství nehleďte „ vyzýva generálov nevyvesovať vopred bielu zástavu a vzdávať sa polomŕtvemu pavúkovi. No vyčkávať až pavúk vyschne sa dá ešte celé desaťročia.
V malých mestských vojnách a názorových stretoch na témy ružomberské s množstvom pálčivých problémov s ktorými sa bojuje na stránkach mestských dvojtýždenníkov a rôznych občasníkov, prichádzajúcich najmä v predvolebných komunálnych obdobiach je už viac ako tridsaťročnou obohratou platňou. Dosť sa v nej už prepralo a prečítalo špiny, často zbytočného a predpojatého hodnotenia jednotlivcov, spochybňovaní záverov rozhodnutia celých bývalých mestských zastupiteľstiev.
Ak zalistujeme trochu do nedávna a máme ešte akú takú pamäť, spomenieme si na neochvejnú názorovú jednotu všetkých doterajších piatich pozamatových primátorov mesta v nahnutých dňoch októbra 2016. Nie je dôležité ich obšírnejšie pripomínať (dvojhárkový plagát Ružomberský strach ) aj keď verejná mienka tých , ktorí odpracovali ešte v neprivatizovanom SCP desiatky rokov mohla byť na spodnejšej preťažujúcej miske váh, no konštatácia o štvavej kampani , destabilizácii Mondi , rozporuplných informáciách z tej inej vyššie položenej misky, hovorila o úspešnej privatizácii.
Poďme do súčasnosti , kde nielen v Ružomberku sa bojuje o Ružomberok a ponad neho prechádzajúcu Dé jednotku a rýchlostnú cestu z Banskej Bystrice. Domáci masovo-komunikačný ring už naznačil a vytiahol v primátorovom boji za klientske centrum v bývalej administratívnej budove Mondi bielu zástavu ,v rozhovore s novým prednostom Okresného úradu v Ružomberku Emilom Marettom, hovoriacim o tom, že v najbližších rokoch tu asi nebude. Nákupné centrum Ruža ( a ako ináč na Slovensku) s anglickým názvom Shopping Centrum malo už na Bystrickej ceste fungovať a predávať svoje produkty a služby aspoň podľa predvolebnej tlače RK – hlasu z októbra 2018, už v marci tohto roku, tu nie je. Nikdy nie je neskoro a snáď druhý polčas v tíme U 2022 bude pre Shopping Centrum úspešnejší .
Ďalšia rekapitulácia kapitulácie sa zračí a je už asi nedostihnuteľná vo vysporiadaní sa so stredom mesta do konca ôsmeho porevolučného volebného obdobia, ktoré v súčasnosti okupuje chovateľ kôz. Chovateľ tohto zvieracieho druhu, čo dáva mlieko a syr, ako ho autor častejšie nazval už v predošlých vydaniach Spoločníka a v poslednom zo 17. sept. t.r. si stále dáva načas .
Autor príspevku s názvom „Rozvoj ?“ píše okrem iného i o najväčšej katastrofe centra, okupácii najcennejšieho pozemku v centrálnej mestskej zóne, jeho pokračujúcej arogantnej sabotáži znemožňujúcej akýkoľvek rozvoj centra mesta. Chovateľ kôz – teda slušne povedané majiteľ, nemá záujem o urbanizáciu tak, ako to uzatvára stať architekta Pavla Fischera.
Sedliacky, občiansky, neposlanecký a nie úradnícky rozum hovorí bežnému obyvateľovi , ( a ošľahanému domorodcovi ) že tu už 15-sty rok preteká pohár trpezlivosti, a že už donekonečna nemožno hrať túto patovú hru s tým, ktorému takýto vývoj zápasu vyhovuje. Veď svoju svätyňu pred slabými útočníkmi môže brániť ešte ďalšie dva volebné obdobia a hrať stále na remízu.
Za štyri a pol volebného obdobia a slimačieho tempa riešenia problému, by už generáli a Otcovia mesta mali zaveliť k útoku z priameho dotyku. Aj keď právo hovorí vyjednávať, isť postupnými krokmi k úspešnému získaniu územia, ktoré už nebude ďalej hanebným placom a lesoparkom ale ani Auparkom, dospieť k víťazstvu s majiteľom a či s majiteľkou. Do určitého obdobia sa s nimi môžu viesť rozhovory, no do istého štatistického donekonečna by sa raz mala prestať zohľadňovať téza , „že magistrát nemôže nikoho nútiť vzdať svojho majetku predajom“.
Ankety a mítingy
Nie je dosť tých 1 130 respondentov čo sa v poslednom miestnom médiu vyjadrili vo výsledkoch veľkej ankety RH ? Nie je matematicky dosť tých 376 hlasujúcich – tých 33 percent vyjadrujúcich sa k neexistujúcemu Auparku ? Je tu aj záujem verejnosti a názor starších matadorov mesta s tvrdším postojom k majiteľom dlhodobo zanedbávajúcim svoje majetky a objekty. Z pohľadu estetizácie životného prostredia ak by sme chceli byť k týmto prísnejší, potom by mesto muselo nasadiť iné účinnejšie páky.
Ak cesta vyvlastnenia pozemkov nepripadá do úvahy, potom je tu riadna presvedčovacia metóda , – a ako všetci vieme, tou sú dnes predovšetkým (či iba jedine ?) peniaze.
Zvažujme i otrasne zanedbané priestranstvá pred bývalou poliklinikou, „Kozí park“ , parkovisko pri synagoge čo neuveriteľne zhoršuje dojem ( možno pre niekoho zrozumiteľnejšie slovo image) mesta, možno povedať i akýsi rejting jeho obyvateľov , ale predovšetkým jeho predstaviteľov.
Nech sa teda mestskí páni zadumajú nad navrhnutým riešením. VZN mesta by mohlo ustanoviť a do jeho viet zapracovať slová o tom, že dlhodobo zanedbané objekty a pozemky budú zdaňované podstatne viac ako tie bežné užívané a obhospodarované.
Každoročné hodnotenie ich stavu by bolo spojené s následným progresívnym rastom dane, pričom by bolo možné aby takýto nevhodný majiteľ mohol zanedbávaný majetok mestu odpredať nazad za cenu, za ktorú ju kúpil. A aby nebol stratový, mohol by dostať aj úroky stanovené NBS. Možno by pri druhej či tretej platbe takejto dane, zapojil do užívania sivú kôru mozgovú a začal rátať.
Nakoniec po mnohoročných patoch a bezvládnosti mestskej moci, tu existuje aj nejaký hlasnejší názor ružomberskej verejnosti, miestnych profesijných a záujmových združení, či občianskych združení ,podnikov, škôl, kultúrnych inštitúcii a iných, ktorí by sa k problémom centra mesta mohli vyjadriť ako ináč, zatiaľ len anketami .
Tie v istom období predošlých skoro dvoch desaťročí nám boli známe ako ankety z jedného ružomberského média, vyjadrujúceho sa napríklad k osobnostiam mesta s tipmi pre miestneho činiteľa a často sa opakujúceho víťaza ( a profesora ktorého vraj mesto nepoznalo ) a kde podľa iných občanov mesta, išlo v prevažnej miere o hlasovania študentov Katolíckej univerzity.
Spomínam si na rok 1996, kedy som ju sám vykonal a usporiadal počas výročia osláv A. Hlinku ako anketu slovenských osobností na ktoré je občan hrdý. Vtedajšej Bratislave s Národnou obrodou a Focusom sa dalo jasne na vedomie ,kde stojí Ružomberok a hlasy občanov pre štvorku na ktorú sú hrdí , a ľudí ktorí do neho došli z iných častí Slovenska v nedeľu 18.augusta . Kým A. Dubček dostal 30,7 percenta v Bratislave, v Ružomberku A. Hlinka 43 percent . ( dokumentačný materiál vo fotografiách k blogu ).
Je tu teda šanca ak sa jej chopia spoločne RK magazín , Ružomberský hlas a Spoločník v snahe uskutočnenia opätovných ankiet i s otázkami , čo by obyvatelia mesta chceli v ich zanedbaných priestoroch stredu mesta už konečne mať a vidieť .
Existujúce sú aj krajné prípady – riešenia, t.j. dostať majiteľa pred televízne kamery , na pódiá, besedy s občanmi mesta ( keď vieme robiť predvolebné mítingy, rôzne kultúrne a spoločenské akcie, módne prehliadky a športové podujatia v parku Š. Hýroša).
Plytvať s časom o ďalšej existencii Podhory už veľmi nemožno, no zatiaľ hlasovo a počtom porazený polomŕtvy pavúk na Podhore prežíva. Vítaná by bola aj aktivizácia ambasádorov, poradcov a iných výkonných telies a „think-tank“(-ov) primátora, tak ako ich stanovil, prijal a hovoril vo Veľkej zasadačke Mestského úradu o nevyhnutnom pozdvihnutí mesta, ktorému sa nepraje 27.júna 2019.
Informačný zákon prenikajúci zo stien mestskej radnice by mal byť hlasnejší, zhmotnený vo vetách, v overovaných a podpisovaných zápisniciach , audiovizuálnych šotoch, priamych rečiach aktérov vedúcich rozhovory s dotknutými majiteľmi Podhory. A po každom jednaní ( i za zatvorenými dverami ) by sa mal konečne dostať medzi všetkým občanov , aby aj oni okrem poslancov mali právo prehovoriť a zaujať postoj k zanedbaných častiam ich mesta.
