Športové lezenie je v kurze. Ako adrenalínový šport dnes patrí k vyhľadávaným zážitkom. Pociťujú to aj ružomberskí lezci.
Je pekný deň, nemusí byť práve teplo, ale hlavne, že neprší a silno nefúka. Partia kamarátov si zbalí ruksaky. V nich niečo rýchle pod zub, na prezlečenie, ale nie veľa. Dôležité je, aby sa tam zmestili desiatky metrov lana, skoby, karabíny, sedák a lezky.
V zime na umelej stene
„Je to také spojenie s prírodou. Chodíme s partiou na skaly a užívame si ten pocit slobody. A je to aj o prekonávaní samého seba,” opisuje lezenie len 15-ročná Dorota Lukáčová z Ružomberka.
„Toto je asi taký najvšestrannejší pohyb, čo človek môže robiť. A keď je to skombinované s prírodou, že človek vybehne vonku, spoznáva Slovensko a jeho lokality, je to nádhera,” teší sa, hoci o tom len rozpráva pod strechou telocvične. Člen Iamesu Ružomberok Norbert Behán z Lúčok.
Lezenie po skalách je predovšetkým letný šport. Ale čo robiť v zime?
„Postavili sme túto stenu. Stretávame sa tu minimálne trikrát týždenne. V zime robíme kurzy pre mladých, začínajúcich lezcov, ale napríklad v nedeľu je stena otvorená aj pre verejnosť,” hovorí o umelej lezeckej stene v telocvični Strednej odbornej školy Polytechnickej Július Stančok. Jeden z členov vedenia Horolezeckého klubu Iames (HK Iames) Ružomberok.
Zimná, telocvičňová sezóna teraz končí. A ružomberskí lezci jej „zamávali” tak, ako sú už šesť rokov zvyknutí. Súťažou o Ulenfeldov pohár.
Od Moravy po Košice
Víkend pred Veľkou nocou ich do telocvične prišlo 37. Okrem súťaže pre deti do 14. rokov a juniorov bola hlavným bodom programu dospelácka o putovný Ulenfeldov pohár.
„Mala to byť pôvodne taká naša, rodinná, klubová súťaž, aby sme si skúsili konkurenčné prostredie, ale postupne sa to rozrástlo a radi tu vítame lezcov odvšadiaľ, dnes v podstate od Moravy až po Košice,” zvestuje informácie Stančok.
Všetci stretnutie na ružomberskej stene hodnotia ako zraz priateľov, lezcov, ktorí sa prišli stretnúť a, samozrejme, zmerať si sily.
„Ale určite to nie je ako v iných športoch Tu sa pretekár s pretekárom zaistia aj počas súťaže, poradia si, kde je kľúčové miesto, ako sa zachytiť. Žiadna ambícia, že idem zobrať medailu, ale idem sa zabaviť,“ vysvetľuje lezec Norbert Behán.
Vidieť, ako súper súperovi drží lano, ktorým ho istí pred pádom a zároveň „umožňuje pohyb” po stene, pričom stihne aj čo to zakričať, ako a kde sa chytiť, je v bežnom športe málo vídané.
Ružomberská stena
Rovnako to vidí aj Miroslav Peťo z Liptovského Mikuláša. Chýr o ňom je v telocvični rýchly. Skvelý lezec, adrenalínový športovec, ktorý v netradičných športoch vraj skúša všetko možné.
„Do Ružomberka chodím hlavne kvôli kamarátom, stretnúť sa, pozhovárať a, samozrejme, dobre si zaliezť. Neberiem to veľmi súťažne. Je fajn, že takáto lokálna súťaž tu vôbec je, pretože u nás v Mikuláši takúto stienku nemáme. Na Liptove je to prakticky jediná takáto súťaž, ktorá sa tu organizuje,“ rozpráva Peťo.
Skutočne. Hoci si stenu chalani z ružomberského Iamesu spravili svojpomocne, Turiec, Orava ani Liptov podobnú kvalitu či obtiažnosť nemajú.
„Radi by sme ju postupne rozšírili a zrenovovali. Stáva sa, že sa na nej už občas tlačíme. Musíme ale zohnať peniaze, vymyslieť nejaké projekty, osloviť sponzorov, členov klubu, a potom tu možno dotiahneme aj Slovenský pohár,” odpovedá na ambície dnes 80-členného klubu HK Iames Július Stančok.
Práve počet členov a ľudí, ktorí chodia na stenu a akcie Iamesu dáva znať, že popularita lezenia rastie.
Popularita lezenia
„Momentálne je to celosvetový trend, že horolezectvo a všeobecne športy v horách, skialpinizmus, vysokohorská turistika idú do popredia. Je to asi aj preto také zaujímavé pre mladých ľudí, lebo ide o adrenalínový šport. Aj nám za minulý rok pribudlo desať členov,“ zamýšľa sa Stančok, člen iamesáckeho predsedníctva.
K novým členkám patrí aj zmieňovaná Dorota Lukáčová. Predtým lozila len-tak, s kamarátmi. Amatérsky. Od decembra je v klube. Lezenie jej viditeľne „chutí”. Počas našej návštevy liezla dvakrát a zakaždým sa dostala až „na strop”.
„Dnes sa mi výnimočne darí. Pozitívne myslím, tak hneď to ide všetko lepšie,“ zdôvodňuje Lukáčová, ktorá napokon vyhrala juniorskú súťaž žien. „Keď sa pozriem spätne, ako som lozila v decembri, a kde som teraz, tak tomu ani nechcem veriť,” pridáva na dôvažok svojich výkonov Lukáčová.
Aj ona opisuje lezenie ako stretnutie priateľov, ktorí vytvoria dobrú náladu. „Výborná atmosféra v tom, ako vás ostatní súperi podporujú. A to je úžasné, že nie sú takí, že by vám nepriali,” dodáva Lukáčová.
Šiesty ročník Ulenfeldovho pohára vyhral napokon Lukáš Ondrášek z moravského Rýmařova pred Miroslavom Peťom z Mikuláša a Jakubom Adamom z Vranova nad Topľou. Okrem toho sa preteky uskutočnili v ďalších mládežníckých a žiackych kategóriách. Kompletné výsledky nájdete na stránke HK Iames Ružomberok, kde je aj fotogaléria z pretekov.
Titulná fotografia – počas pretekov Ulenfeldov pohár 2018.
Zdroj fotografií – autor, lezci.sk
