Keď to za tajnými službami vybuchne

Tým dvom predposledne menovaných sa niekedy darí, niekedy menej a občas niečo aj spackajú, tak ako to na konci druhej dekády apríla povedal český premiér. Štátny terorizmus to ale nebol, bol to útok na tovar bulharského zbrojára, tak ako sa zmienil.

Munícia teda nemala vybuchnúť v českých Vrběticiach v roku 2014, ale niekde na ceste do Bulharska, v Bulharsku, či inde kde mala byť použitá. Druhá bulharská stopa patriaca Bulharovi, ktorý si s českou muníciou už potykal dávnejšie predtým. Tá prvá, ak si spomenieme na vtedajšie tzv. masovokomunikačné prostriedky , mala čosi spoločné s atentátom na rímskeho pápeža na Svätopeterskom námestí z 13.mája 1981.

Horšie je to, že po takýchto službách a ich činoch zostávajú nevinní mŕtvi občania a značné materiálne škody v zemi ich pôvodu, kde kutrajú cudzí štátni príslušníci s rôznymi pasmi, aby zakryli svoju identitu. A býva aj akýmsi zvykom, že keď sa niečo nedotiahne do konca, potom za to pykajú nevinní diplomati, ambasády bilaterálne diplomatické vzťahy a dokonca aj delaborovaná a odložená socha vojnového maršala Koneva. Kedysi boli aj zavlečenia , tiež spackané príslušníkmi jednej informačnej služby v zemi prihraničného suseda. V hlbšom nedávne v septembri 2007 sa ale Izraelu podarilo úspešne zlikvidovať rozostavaný sýrsky jadrový reaktor Al Kibar.

Nepriateľské stíhačky ktoré nezaregistrovala včas sýrska protivzdušná obrana, zničili tajne budovaný reaktor so severokórejskou pomocou Kima, o ktorom nevedeli ani dve veľké tzv. „Great powers“ . Po viac ako desiatke rokov aj téma a otázka pre novinárov, čo keby sa dostavaný reaktor medzi Rakkou a Deir ez Zoirom dostal do rúk teroristov a samovražedným atentátnikom z Isilu. Po zbombardovaní, to ale neskôr Izrael oznámil a priznal sa, že to bol on. A aby veci Mossad dokonal do konca , potom sa v auguste 2008 postaral aj o fyzickú likvidáciu jedného sýrskeho generála v jeho prímorskom Tartouze, ktorému dôležité informácie o Al-Kibare vytiahol z kufríka a laptopu už dávnejšie predtým v jednom londýnskom hoteli, kde sa Sýrčan zdržiaval.

Neopatrnosť agentov tajných služieb niečo vždy stojí. V bližšom nedávne si Ukrajina sťažovala na atentát na ich novinára narodeného v Bielorusku, ktorému bomba vybuchla v aute v Kijeve a zabila ho. Vtedajší novinár kritizoval bieloruský režim prezidenta. Terorizmus je strašný, ťažšie je však priznávať sa k nemu a jeho činom diplomatickou rečou a rečou na najvyšších štátnických postoch. Nevedno či sa kedysi k činu jeho teroristov a k  pádu lietadla nad škótskym Lockerbie v roku 1988 priznal i bývalý líbyjský prezident. No Irán tak vlani na začiatku roku urobil a ospravedlnil sa za omyl, pri ktorom zostrelil civilné ukrajinského lietadlo, pričom sa zaviazal  zaplatiť škody a aj škody pozostalým po obetiach.

Štátny terorizmus sa dial aj v Iraku v prvých dňoch roku 2020. Na cudzom štátnom území podnikol úspešný atentát na vysokého iránskeho generálporučíka americký dron a vinník bol usvedčený.  A vinník sa tým netajil a ani  svoj teroristický útok nepopieral, dokonca považoval ho za potrebný. Po zostreleniach civilných lietadiel aj toho na linke MH 17 zo 17.júla 2014 nad Ukrajinou proruskými separatistami s protilietadlovým systémom a raketou Buk sa vinníkovi zle priznáva .Takmer tri stovky obetí už neprehovoria, a škody po pozostalých im bude treba zaplatiť. Vrbětice a jeho muničné sklady vzdialené od slovenských hraníc len 20 kilometrov  a aj roky odložená kauza výbuchu vychádza práve na povrch. Geopolitické súvislosti, súčasné udalosti, usvedčujúci agenti tajných služieb s národnosťou v dvoch fotografiách ukazovaných po celom svete, ktorých  stopy vedú do krajiny nášho bývalého východného suseda sa stávajú dnes pre Čechov usvedčujúcim materiálom.

Ostáva sa už len ospravedlniť , uznať, uhradiť škody a priznať sa zo strany zeme pôvodu uskutočneného teroristického útoku za čin, ktorý český premiér označil zo strany teroristov aj ako spackaný. V súčasnosti však možno predpokladať, že to pôjde ako z chlpatej deky, a že sa páchateľ nikdy k svojmu nezdaru na nepresne plánovaný cieľ neprizná.  Otázkou zostáva – kde bolo Česko doteraz, keď s touto dodnes nezacelenou ranou z Vrbětíc tak neskoro a možno aj v nevhodný čas prichádza. Prvé dôsledky postihujúce zahraničné vzťahy a diplomaciu sú už známe. V čase písania tohto príspevku to zatiaľ tak vyzerá, no o niekoľko dní neskôr to môže byť inak.