Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
V rodine, kde nebola núdza o peniaze, sa narodilo dieťa. Podľa plánu jediné, druhé ďalšie už nechcú, lebo by odpútavalo pozornosť rodičov a starých rodičov od zhŕňania majetku a naháňania kšeftov. Krst sa pripravoval vo veľkom štýle. Aby mestečko malo na čo pozerať a o čom rozprávať. Nebude sa predsa krstiť hocikoho dcéra.
Kým najatá firma doma zdobila miestnosť a pripravovala slávnostnú tabuľu pre tridsiatich hostí, títo sa nakladali do desiatich áut – kostol bol síce pár metrov vzdialený, ale… Veď neprišli hocijakí známi a príbuzní.
Krst sa mal konať počas svätej omše, tak si to žiadali, a tak sa na to aj pripravovali. Dieťaťu obliekli bavlnené body s golierikom ozdobené zlatým srdiečkovým emblémom, slávnostný kabátik, bavlnenú čiapočku s možnosťou regulácie pomocou uviazania uzlíka, obuli biele topánočky z ekologickej kože.
Saténová rýchlozavinovačka s kapucňou sa im zdala príliš všedná, lebo s takou chodia na krst všetci. Dali ušiť špeciálnu perinku na ktorej dieťa vyzeralo, akoby ho niesli na podnose. Pôvodne sa pri obrade mali použiť celoročné body up s aktívnymi iónmi striebra, ale nedosiahli by dokonalú farebnú zladenosť s ostatnou výbavičkou, nuž rodinná rada rozhodla, že nie.
Luxusnú čipkovanú krstnú košieľku v štýle richelieu s vyšitým menom dieťatka zohnali v hlavnom meste krstní rodičia. Pred odchodom do kostola sa odškrtávalo podľa zoznamu, čo nesmie chýbať: jeden latexový, jeden silikónový cumlík, doplnky na prebaľovanie, detské návleky na ruky a nohy pre prípad, ak by sa náhle ochladilo, sada dojčeneckých potrieb, autosedačka vajíčko, fľaška s čajíkom…
Ľudia prichádzajúci do chrámu iba dvíhali obočie, keď pred kostolom zastala šnúra vyblýskaných mercedesov, audi a „béemwéčok“ a vystupovali stadiaľ elegantne vyobliekané dámy a páni, ktorí sa hneď aj napchali do predných lavíc. Len tak tak, že sa pomestili, lebo ženy nemohli sedieť jedna vedľa druhej – zavadzali si širokými klobúkmi.
Kňaz v pluviáli bol pripravený: oleje, krstná voda, rozsvietený paškál, krstná knižka, biela štóla. V krátkom predhovore pozdraví rodičov, krstných rodičov, pochváli rodinu, že na svätej omši sa vysluhuje i sviatosť prijímania maličkej do lona cirkvi.
Zaznel organ, ľudia vstali. Krst sa mohol začať.
Len predné rady z ničoho nič zašumeli a klobúky sa začali hýbať.
Nazrel kostolník, ktorý bleskove vyhodnotil situáciu a šepol farárovi:
„Dieťa zabudli doma!“
Vyšlo v zbierke Iba tak výber + (2011).
Ilustračná fotografia – Pixabay
