Ľúbil a tvoril: architekt Alvar Aalto

V Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku našla svoje miesto téma architektúry. Premietali dokumentárny film o pracovnom a osobnom živote architekta a dizajnéra Alvara Aalta. Program zakončila diskusia so slovenským architektom Petrom Abonyim.

Moderná architektúra z mnohých predstavuje jedno slávne meno – Alvar Aalto. Fínsky architekt a dizajnér, ktorý využíval prirodzený materiál. Okrem architektúry sa do rebríčka jeho diel zaraďoval aj atypický nábytok a dizajn slávnych „Aalto“ sklenených váz, ktoré sú medzinárodne známym ikonickým dielom fínskeho dizajnu.

Vo štvrtok 12. mája v priestoroch Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku premietali dokumentárny film Architektúra emócií, v ktorom veľmi detailne, miestami až intímne, zachytáva život fínskeho architekta Alvara Aalta. Film sa zaoberá tematikou jeho pracovného, ale aj súkromného a ľúbostného života s dvomi ženami jeho života. Viaceré scény sú v podobe čítania ľúbostných listov.

Spojila ich vášeň k architektúre

Alvar Aalto a Aino Marsio sa spoznali počas štúdia architektúry v Helsinkách. Alvar bol veľmi inteligentný a šarmantný muž. V roku 1924 z tejto dvojice vznikol manželský pár. Alvar a Aino kvôli svojím talentom neboli len manželia, ale aj „kolegovia“.

Spolu s priateľmi Maire Gullinschenovou a Nilsom – Gustavom Hahlom založili firmu Artek, kde sa aj v súčastnosti vyrába vysoko kvalitný nábytok. Po spoločných rokoch života Aino ochorela na rakovinu a v januári 1949 zomrela. Alvara smrť manželky hlboko zasiahla a ovplyvnilo to aj dizajn jeho tvorby.

O nejakú dobu v ateliéri spoznal mladú architektku Ellisu Mäkiniemi, s ktorou sa v roku 1952 oženil. Alvar si Elissu pretváral do ideálu svojej ženy. Keď nosila kučeravé vlasy, povedal jej, že ich má radšej nosiť rovné. Keď si na seba vzala hnedé šaty, poznamenal, že preferuje čierne a biele. Jeho priatelia si všimli, že Elissa sa až príliš podobá na jeho zosnulú ženu a životnú lásku Aino.

Ikony fínskeho dizajnu

Alvar vynikal svojou unikátnou architektúrou. Do jeho smrti bolo v celom svete postavených 300 budov, ktoré projektoval. K najznámejším patrí jeho dom v Helsinkách, ktorý je dnes súčasťou múzea Alvar Aalto, Villa Mairea v Pori, s ktorou mu pomáhala aj jeho žena Aino, či Opera v Essene (Nemecko). Medzi nábytkárske diela sa radí známa „vlnitá“ stolička „Paimio chair“ a vysoko kvalitný stôl „L Leg Table“.

Mnohé diela projektované unikátnym architektom Aaltom sa dajú kúpiť aj v súčasnosti. Práve kvôli svojmu dobrému menu a vysokej kvalite sú ich ceny vyššie ako pri bežnom nábytku. V prípade váz sa ceny pohybujú do 300 eur a v prípade nábytku zachádza až do 2 000 eur.

Architektúra na Slovensku nie je docenená

Premietanie dokumentu v Galérii Ľudovíta Fullu prepojili s diskusiou so slovenským architektom Petrom Abonyim. Aj keď žije a tvorí v Ružomberku, pochádza z Revúcej. Na projektoch pracoval s architektom Martinom Bišťanom a od roku 1994 pôsobí samostatne ako architekt Slovenskej komory architektov. Medzi jeho najznámejšie diela patrí kostol v Liptovských Sliačoch, Námestie slobody v Ružomberku, Kláštor OSF či Vila na plese v Novej Lesnej.

Pre Petra je v architektúre dôležité „odosobnenie sa“. „Vyžaduje to samého seba, svoj súkromný život dať do úzadia, aby som mohol v pohode tvoriť. Pokladám to za zmysel svojho života, keďže je to imperatívne. Nemôžem byť niekým iným. Niekto iný má svoj cieľ života postavený možno inak, ale ja som sa v 14-tich rokoch dozvedel, že som architekt.“ povedal Abonyi.

K poslednej vete dodal: „Bol som napadnutý, ale nie tým, že raz by som chcel byť architektom, ale tým, že proste som architektom. To nie je vôľa, ja som to nechcel, ja som žiadneho architekta naživo nepoznal, ale mal som to v sebe, ja som ním bol. Nebol to plán, ale informácia o realite.“

K rozdielu medzi fínskym a slovenským pohľadom na architektúru má Peter Abonyi tiež svoje stanovisko: „Fínska spoločnosť má ďaleko väčší vzťah k architektúre daný už nejak bytostne. Majú to spoločné napríklad s Maďarmi, ktorí sú z podobného kultúrneho okruhu, kde v tej spoločnosti má architektúra obrovský význam. Vo Fínsku je nová architektúra vždy spoločenskou udalosťou, predstavuje sa formou vernisáže a pre tých, ktorí sa zídu je to spoločenská udalosť. Kdežto u nás na Slovensku je to skôr terčom kritiky a napádania.“

Diana Dereninová

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

RK MAGAZÍN je nezávislý spravodajský portál, ktorý informuje o aktuálnom dianí v meste a okrese Ružomberok. Súkromné vydavateľstvo R PRESS vydáva aj mesačník RK MAGAZÍN, ktorý vychádza v tlačenej podobe. Ponúka čítanie magazínového typu o ľuďoch, udalostiach a zaujímavostiach v regióne dolného Liptova.