Ľudovít Fulla, Igor Čombor aj Milan Fiľo. Koľko čestných občanov má Ružomberok?

Poslednou ocenenou bola podľa radnice pred štyrmi rokmi Viera Péteriová. Mesto neplánuje udeliť čestné občianstvo ani tento rok.  

Pravidlá verejného uznania Ružomberčanov, ale aj iných osôb sú zakotvené v štatúte mesta. Podľa neho môže mestské zastupiteľstvo udeliť čestné občianstvo mesta, cenu mesta, ale aj odmeny pre ľudí za aktívnu prácu v orgánoch samosprávy a za významný podiel na rozvoji mesta. Primátor môže zároveň udeliť cenu primátora, čestné uznanie, pamätný list alebo diplom.

Kto môže získať čestné občianstvo?

„Je to osobnosť, ktorá sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžila o rozvoj Ružomberka na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Takéto ocenenie sa spravidla udeľuje pri životnom jubileu alebo pri udalosti, ktorá je významným míľnikom, napríklad výhra olympijského zlata,“ vysvetľuje hovorca primátora Viktor Mydlo.

Čestné občianstvo môžu získať nielen Slováci, ale aj občania iného štátu. Výnimočne sa dokonca udeľuje aj ocenenie „in memoriam“.  O udelení rozhoduje mestské zastupiteľstvo. „Spracuje sa životopis navrhnutého a predloží poslancom. Tí posúdia, či je osobnosť hodná ocenenia. Deje sa to ale spravidla na návrh primátora,“ hovorí o postupe udeľovania ocenenia Viktor Mydlo.

O udelení sa zároveň vydáva listina s plaketou, ktorú podpisuje primátor. Listinu možno vyhotoviť aj dvojjazyčne, druhé vyhotovenie je v jazyku pocteného občana alebo v niektorom svetovom jazyku. Ocenený si listinu prevezme na zasadnutí mestského zastupiteľstva. Poctený občan sa pri tejto príležitosti zapisuje do pamätnej knihy mesta. Podľa štatútu mesta však môže mestské zastupiteľstvo udelené „čestné občianstvo“ odňať, ak zo závažných dôvodov čestný občan tejto pocty nie je hodný.

„Pri významných osobnostiach je ťažko povedať, kedy nastala správna doba na udelenie čestného občianstva. Väčšinou je to súhra viacerých faktorov, napríklad jubileum či kariérny úspech,“ vysvetľuje hovorca primátora, na aký podnet mesto udeľuje ocenenie.

O udelení rozhoduje mestské zastupiteľstvo spravidla na návrh primátora mesta. (Foto: Juraj Brezáni)

Športovci aj umelci

Pýtali sme sa ale predovšetkým na ľudí, ktorí sa môžu hrdiť čestným občianstvom. Podľa radnice ich bolo od roku 1998 ocenených 14. Koľko bolo ocenených predtým, nevie ani mesto. „Nemám dostupné všetky zdroje,“ komentoval hovorca primátora Viktor Mydlo.

V zozname sa ako prvý nachádza Ružomberčan Ľudevít Mišík. Mesto mu udelilo občianstvo v auguste 1998. Žil nielen v Ružomberku, ale aj vo Švédsku a Spojených štátoch amerických. „Čestné občianstvo získal po tom, ako daroval mestu sochu Andreja Hlinku, ktorá sa nachádza pre úradom,“ potvrdil Viktor Mydlo. Dlhoročný člen združení slovenskej inteligencie zomrel v roku 2015, pochovali ho na ružomberskom cintoríne.

V tom istom roku ocenili aj bývalého slovenského futbalistu a futbalového trénera Jozefa Vengloša. O tri roky neskôr získal Krištáľové krídlo v kategórii šport za vynikajúce výsledky v oblasti trénerstva a za dlhoročnú reprezentáciu slovenského futbalu po celom svete. Zároveň je členom Siene slávy slovenského futbalu.

O rok neskôr sa stali čestnými občanmi hneď traja. Boli to manažér MBK Ružomberok Jozef Smolek, trénerka Natália Hejková a kapitánka Iveta Bieliková. V apríli roku 1999 sa totižto v Brne zrodil basketbalový zázrak. Malý slovenský športový klub sa stal európskym šampiónom.

Pred dvadsiatimi rokmi Ružomberok druhý raz dobyl Európu

Aj v roku 2000 bola ocenená športovkyňa. Stala sa ňou stolnotenistka Alena Kánová za zlatú medailu v paraolympiáde v Sydney. V tom istom roku bol ocenený im memoriam Ľudovít Fulla, ktorý je považovaný za jedného zo zakladateľov moderného maliarstva a grafiky na Slovensku.

V roku 2006 získal čestné občianstvo za rozvoj mesta Milan Fiľo. Podnikateľ a privatizér síce žije v Čechách, no medzi Ružomberčanmi ho netreba predstavovať. Vlastní takmer polovicu akcií v ružomberských papierňach a jeho spoločnosti podporujú Vojenskú nemocnicu, Katolícku univerzitu aj športové kluby.

O šesť rokov neskôr sa do zoznamu ocenených pripísal spisovateľ Jaroslav Rezník. Čestné občianstvo získal pri príležitosti 70. narodenín za dlhoročné zviditeľňovanie, propagáciu metropoly dolného Liptova a pomoc v oblasti kultúry.

Koncom roka 2012 udelili ocenenie aj súčasnému primátorovi mesta Igorovi Čomborovi. Práve v tom roku odišiel po 22 rokoch z funkcie riaditeľa vojenskej nemocnice. V roku 2014 získala čestné občianstvo speváčka ľudových piesní Anna Hulejová. Poslednou trojicou ocenených sú podľa radnice maliar, spisovateľ a hudobník Ján Mráz, bývalý rektor Katolíckej univerzity Tadeusz Zasępa a Viera Péteriová.

Hoci sa v evidencii mesta nenachádza, podľa Spolku slovenských spisovateľov má udelené čestné občianstvo aj bájkar a scenárista Mikuláš Kseňák. Spisovateľ žil od roku 1957 v Ružomberku, kde pôsobil ako učiteľ a riaditeľ gymnázia.

Kým Ružomberok „nemá dostupné všetky zdroje“, Liptovský Mikuláš má zverejnené mená ocenených spolu s odôvodnením na oficiálnej stránke mesta. Prví, ktorí získali titul čestný občan mesta, boli už v roku 1945 Eduard Beneš a Jaroslav Brož. Odvtedy získalo najvyššie ocenenie mesta 23 ľudí.

Liptovský Mikuláš má zoznam ocenených priamo na stránke mesta. (Foto: autorka)

Hovorca primátora Viktor Mydlo pre Ružomberský magazín potvrdil, že mesto tento rok neplánuje udeliť žiadne čestné občianstvo.

Titulná fotografia: Budova Mestského úradu v Ružomberku. Foto: Juraj Brezáni

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka. V RK Magazíne som zástupkyňa šéfredaktorka a web editorka portálu rkmagazin.sk.