Ľutujem, že som po voľbách v roku 2010 nenechal prerátať hlasy

Bývalý primátor, dlhoročný mestský a krajský poslanec a riaditeľ mestských lesov odchádza do dôchodku. S Michalom Slašťanom sme sa rozprávali aj o jeho politickom účinkovaní.

V novembri 2018 ste vypadli po šestnástich rokoch z mestskej komunálnej politiky – bolo to pre vás prekvapenie alebo tak trochu očakávaný výsledok?

Každá pieseň raz skončí. Skončila aj moja v komunálnej politike. Niekedy je lepšie skončiť skôr, kým človek vládze a je zdravý.

Nemrzí vás nezvolenie?

Šestnásť rokov bolo dosť, aj keď manželka si myslí, že som podcenil volebnú kampaň v obvode. Klamal by som, keby som povedal, že to nemrzí. Ale akceptujem to a novým poslancom želám, aby sa im darilo a dokázali urobiť maximum nielen v obvodoch, ale pre celé mesto.

Krátko po voľbách ste povedali, že ste prekvapený z volebného úspechu poslaneckých kandidátov, ktorých aktivita bola v predchádzajúcom volebnom období nulová.

Za tým si stojím. Nebol to príklad môjho volebného obvodu. Ale za tie roky som videl aktivitu poslancov, naposledy som bol zástupcom primátora, mal som o tom prehľad. Ich práca, účasť na rokovaniach či v štruktúrach mestských firiem bola minimálna. Oni dobre vedia, ktorí to sú.

Mnohí poslanci dnes v zastupiteľstve mlčia, akoby nemali názor a nápady.

Súhlasím. Viac si vážim poslanca, ktorý otvorene povie svoj názor, ako poslanca, ktorý v kuloároch hundre, ale na rokovaniach neotvorí ústa a mechanicky stláča tlačidlá, ako má prikázané.

Dlhé roky ste čelným predstaviteľom KDH v meste a okrese. Bolo dobrým krokom, že hnutie v posledných komunálnych voľbách postavilo svojho primátorského kandidáta v situácii, keď už boli známi traja kandidáti, z toho dvaja, ktorí chceli zosadiť úradujúceho primátora?

KDH má demokratický zvolené regionálne štruktúry, a tie môžu navrhnúť svojho kandidáta na primátora. A keďže sa nikto z vyzývateľov primátora nevzdal, bolo jasné, že on tie voľby vyhrá.

Na vášho kandidáta Jána Bednárika bol vyvíjaný veľký tak, aby sa vzdal.

Predseda KDH Alojz Hlina odporúčal Jánovi Bednárikovi, aby odstúpil, ale on sa rozhodol zostať. To je jeho slobodné rozhodnutie. Skôr ide o to, či bola možná širšia dohoda v opozícii a stiahnutie dvoch z troch Čomborových protikandidátov.

Bola?

Pýtal som sa vtedy Jána Bednárika, či chce isto kandidovať. Potvrdil to. Zrejme to berie ako prípravu na ďalšiu politickú kariéru. Dohoda, zdá sa, nebola možná. Všetci traja primátorskí protikandidáti sú osobnosti, trúfali si. Napriek hlasom a varovaniam, že v takejto konštelácii to nemusí vyjsť, čo sa aj potvrdilo.

Neurobilo Bednárikovo rozhodnutie ísť proti odporúčaniu predsedu KDH zlú krv v rámci hnutia?

Rokovania Okresnej rady KDH s vedením hnutia trvali do posledných možných chvíľ. Rada ale jednomyseľne odmietla odporúčanie predsedu Hlinu a podporila Bednárikovu kandidatúru. V hre bola aj podpora pre Karola Javorku. Ale sám som sa vyjadril, že neviem podporiť človeka, ktorý nie je členom KDH voči človeku, ktorý roky aktívne pracuje pre hnutie. S predsedom Hlinom som však naďalej dobrým priateľom, komunikujeme, stretávame sa. V KDH je obrovská miera demokracie.

V rokoch 2006 – 2010 ste štyri roky viedli mesto. Od roku 2010 KDH zakaždým primátorské voľby prehralo, ale vždy prijalo funkciu viceprimátora. Podieľalo sa tak na vláde a riadení mesta a išlo do spolupráce s tým, kto ho porazil. Boli to dobré rozhodnutia?

Mojimi viceprimátormi boli Jana Halušková zo Smeru a Vladimír Lajčiak, ktorý sa hlásil k SNS. Primátorské voľby sú ako futbalový zápas. Keď skončí, podáme si ruky a hráme na jednu bránu. V lokálnej politike to musí byť takto.

Takže ani svoje rozhodnutie byť viceprimátor Igora Čombora neľutujete?

Určite nie. Je lepšie, keď ste pri dianí, ako keď sa máte len prizerať, či niekto niečo robí a ako to robí. Ktorákoľvek strana by dostala pozvanie, tak by nominovala svojho zástupcu.

KDH ale ubúdajú úspešní poslanci. Dominancia hnutia v mestskej politike klesá.

Nemyslím si, že sú to spomínané rozhodnutia, ktoré KDH ublížili. Pokles nastal, ale štyria naši poslanci skončili prví pod čiarou. Aj u nás dochádza ku generačnej výmene, ktorou musíme prejsť. Na druhej strane, KDH sa vždy vyhranilo proti rozhodnutiam, ktoré neboli v prospech mesta. Napríklad kúpa objektu bývalých zberných surovín. Cena bola stanovená na milión, pričom posudok hovoril o hodnote 200-tisíc eur. Odmietli sme to.

Ale podporili ste napríklad vybudovanie neslávne známej benzínovej pumpy pri sútoku Váhu a Revúcej.

Podporili sme nájom pozemku. Stavbu povolil stavebný úrad.

Iste, ale zámer stavby benzínovej pumpy predtým prešiel hlasovaním zastupiteľstva. KDH sa nedávno podieľalo aj na zvýšení právomocí primátora na úkor zastupiteľstva.

Nemyslím si, že primátor svoje právomoci zneužije. Kontrola je obrovská. Za tú kritiku a poškodenie povesti by mu to nestálo.

Nechýbajú KDH nové tváre v komunálnej politike?

Sú tam Pavel Šípoš, Juraj Burgan, nastupujúca generácia, ktorá musí svojou prácou dokázať pritiahnuť do hnutia správnych ľudí a získať tak voličov.

Dostali ste sa do poradcovského orgánu Igora Čombora – Klubu primátorov. Veríte v praktické využitie tohto orgánu?

Vnímam to ako úprimnú snahu. Bývalý primátor Juraj Čech je pravidelným účastníkom porád súčasného primátora. Takže tá spolupráca funguje. Keď budem úprimne požiadaný, som pripravený poskytnúť svoj názor a skúsenosti k témam, ktorým rozumiem.

Čo potrebuje Ružomberok, aby sa pohol dopredu a ľudia vnímali nejaký progres?

Šikovný kolektív, ktorý bude ťahať za jeden povraz. Ale, tak ako my niekam prídeme, a máme pocit, že mesto či región napreduje a niečo sa zmenilo, osobne počúvam rovnaké hlasy od ľudí, ktorí prídu do Ružomberka. Ten negativizmus k mestu je často subjektívny.

Zmenila sa komunálna politika od roku 2002, kedy ste do nej vstúpili?

Vymenila sa generácia. My, čo sme zažili socializmus, odchádzame do penzie. Nová generácia je vychovaná v tvrdom kapitalistickom režime. Dnes by asi poslanci neschválili vstup zamestnancov do správcovskej spoločnosti mestských lesov, čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi. Pritom spoločnosť za roky dokázala, že je takto životaschopná. Stráca sa úcta a medziľudské vzťahy. Poslanci kedysi mávali pravidelné spoločné stretnutia, stretávali sa aj inde ako na rokovaní zastupiteľstva. To dnes chýba.

V krajskom zastupiteľstve je to iné?

Pred rokovaniami osobitne sedíme ako poslanecký klub a osobitne komunikujeme ako regionálni poslanci. Stretávame sa počas prestávky na spoločnom obede. A taktiež fungujú komisie. Poslanci si musia materiály dôkladne preštudovať a poskytnúť kolegom, ktorí nepatria do komisie, svoj pohľad. Poslanci sú dôkladne pripravení na všetky rokovania. U nás v mestskom zastupiteľstve si materiály čítajú niektorí poslanci až na rokovaní, ak vôbec.

Odchádzate do dôchodku. Urobili by ste niečo vo vašom verejnom účinkovaní inak?

Pred voľbami v roku 2010 som sa viac sústredil na prácu pre mesto a zanedbal kampaň. Som presvedčený, že ak by som vtedy nechal prerátať hlasy, voľby, ktoré som prehral o 95 hlasov, by dopadli inak.

Kandidatúru v budúcnosti už vylučujete?

Nikdy nehovor nikdy. Možno za poslanca v obvode to ešte skúsim. Stále ma kontaktujú ľudia, ktorí ma prosia o pomoc v mnohých záležitostiach.

Kto je Michal Slašťan

Má 62 rokov, je ženatý, má dve deti. Vyštudoval Lesnícku fakultu na niekdajšej Lesníckej a drevárskej univerzite vo Zvolene. Od roku 1992 pracuje v Mestských lesoch Ružomberok, s výnimkou rokov 2006 – 2010, kedy bol primátorom za KDH. Mestské lesy viedol 18 rokov ako riaditeľ. V rokoch 2002 – 2006 a 2010 – 2018 pôsobil ako mestský poslanec za KDH. Od roku 2001 je aj poslancom Žilinského samosprávneho kraja. Dvakrát neúspešne kandidoval za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Bol aj predsedom dozornej rady Lesov SR. Má najvyššie poľovnícke vyznamenanie, Medailu sv. Huberta, udelenú ministrom pôdohospodárstva. Taktiež je držiteľom dvoch cien primátora mesta.

Autor fotiek – Jaroslav Moravčík

Článok bol publikovaný v augustovom čísle Ružomberského magazínu číslo 8/2019.

 

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.