Mesto ide obstarávať autobusového dopravcu

Radnica pripravuje prvé z dvoch veľkých verejných obstarávaní. Zadáva zákazku, kde za desať rokov minie minimálne štyri milióny eur.

Mesto Ružomberok v týchto dňoch spúšťa verejné obstarávanie na prevádzku mestskej autobusovej dopravy (MAD). Poslanci na ostatnom zastupiteľstve schválili podmienky súťaže i plán nových liniek, o ktoré budú teraz súkromní dopravcovia súťažiť.

O čo sa súťaži

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Doterajšia zmluva medzi mestom Ružomberok a spoločnosťou SAD Liorbus, ktorá sa v roku 2015 predajom podielu zmenila na Arriva Liorbus, je platná od roku 2009. Pôvodne mala skončiť v decembri 2017. Malo nasledovať verejné obstarávanie. Ale na poslednú chvíľu, práve v decembri, tri týždne pred jej vypršaním, kedy už hrozilo, že autobusy MAD prestanú premávať, pretože nebude existovať zmluvný partner, ju poslanci predĺžili o ďalšie dva roky. Tie uplynú teraz v decembri.

Mesto ponúka zákazku na desať rokov, počas ktorých predpokladá, že bude MAD dotovať približne 400-tisíc eurami ročne. To je zhruba o stotisíc viac, ako v práve končiacej zmluve. Už za rok 2018 však suma dotácie z rozpočtu mesta pre Arrivu vyskočila na 370-tisíc eur. Predpoklad doplácania je aj pre tento rok.

Podmienky zmluvy

Práve čas, takpovediac na poslednú chvíľu, kedy mesto poslancom návrh predkladá, bol podrobený kritike, predovšetkým dvojice poslancov.

„Veľmi dobre sme vedeli, kedy zmluva s Arrivou končí. Tento návrh sme mali mať od mesta predložený oveľa skôr. Teraz, keď v decembri končí zmluva, už nemáme na výber, potrebujeme mať autobusy schválené, aby bola zabezpečená obslužnosť,“ hovoril Ján Kuráň (nezávislý, klub Za slušný Ružomberok)

Prekážalo mu, že súťaž je postavená len na jedinom kritériu – najnižšej cene za 1 vozokilometer, ktorý bude mesto platiť dopravcovi. Zaujímalo ho, kto vyhrá, ak ponúknu uchádzači rovnakú cenu. „A tiež by som chcel vedieť, prečo sa poslancov nikto nepýtal na autobusy. Prečo nejdeme do elektrobusov alebo bez emisných autobusov, ale máme tu normu Euro VI., čo sú zase len naftové autobusy?“

„Ak dá niekto rovnakú cenu, tak prichádza rokovanie a extra ponuka naviac,“ začal vysvetľovať poradca primátora pre oblasť dopravy Tomáš Mišovič, ktorý celý materiál dopravnej obslužnosti a návrhu novej dopravy v meste spoločne so svojím kolektívom spolupracovníkov vypracoval.

„Nie som proti elektrobusom. Do súťaže ideme s požiadavkou emisnej normy VI. To nehovorí, že nie elektro, nie plyn, hybrid a podobne. Ak niekto príde za tú cenu s elektrobusmi, tak skvelé, ale pravdepodobne nepríde. Ide o to, že elektrobusy majú dojazd reálne okolo 90 kilometrov a končia. My pre plné využitie autobusu potrebujeme denne aspoň 184 kilometrov. Súčasťou je dvanásť nových autobusov pre mesto, ak by to mali byť elektrobusy, potrebovali by sme ich 19, finančne by sme boli úplne niekde inde,“ vysvetľoval Mišovič, prečo Ružomberok nebude mať najbližšie roky v uliciach elektrické autobusy.

Argumentoval tiež nutnosťou väčšej investície do infraštruktúry, ako nabíjacie stanice.

„Predpokladám, že za tých desať rokov prídu na túto oblasť aj eurofondy. Z čoho by sa to dalo využiť. Potom už bude tlak aj na dopravcu, aby konal kroky k ďalšej modernizácii vozového parku. Je to aj podmienka zmluvy, ak sa bude chcieť udržať v Ružomberku, aby investoval do infraštruktúry už počas doby trvania zmluvy. Pripomínam, že ak dostaneme viac ľudí z áut do autobusov, tak aj najnovšia norma VI zabezpečí pokles emisií v meste o 600-tisíc ton ročne,“ doplnil Mišovič.

Podľa Mišoviča musí dopravca investovať do nabíjateľných staníc, elektrobusov alebo nových zastávok. Ak by to za desať rokov zmluvy urobil, mesto mu môže bez súťaže predĺžiť zmluvu až o päť rokov.

Kuráň si, naopak, myslí, že pri nákladoch na prevádzku elektrobusov by aj pri vyšších vstupných nákladoch boli pri desaťročnom používaní lacnejšie. Pri naftových je veľká položka práve pohonné hmoty či servis.

„Za tie peniaze sme mohli mať elektrobusy,“ povedal Ján Kuráň.

Fixná cena za kilometer

Poslanec Patrik Habo (nezávislý, Klub nezávislých) podrobil predložený návrh kritike najmä za chýbajúci parameter, ktorý by určil dopravcovi fixnú cenu za kilometer jazdy.

„Ak ju nebudeme mať, všetko dopadne tak, ako to funguje teraz. Podľa novej zmluvy budeme každé tri mesiace doplácať dopravcovi straty, keď mu to ekonomicky nebude vychádzať. Mesto nemôže sanovať jeho mínusy v mzdových nákladoch, nafte, či spotrebnej dani. Sme v trhovej spoločnosti a pri desaťročnej garancii podnikania musí víťaz zniesť istú mieru rizika. Iste, sú vstupy, ktoré môžu výrazne zasiahnuť do nákladov, preto hovorím, že by mal teraz urobiť fixnú sumu na kilometer, kde všetky tieto náklady zohľadní a menil by sa len v naozaj výnimočných prípadoch ako devalvácia či nečakané zvýšenie minimálnej mzdy,“ oponoval predstavenému zámeru Habo.

„Máme jasne stanovené kritériá, kvalitatívne sme ich popísali, chceme vedieť od súťažiacich cenu za kilometer, čo je hlavné kritérium. Náklady budú objektívne rásť, vláda zmení dane, vývoj trhu s palivami môže kolísať, to nevieme predvídať, a preto sa tieto položky budú valorizovať a v zmluve aktualizovať. Ide o koncesnú zmluvu, väčšina nákladov bude garantovaná, len ceny nafty a mzdy budú predmetom možného doplácania, ale objektívne posúdime, čo je oprávnené a čo nie,“ odpovedal mu Tomáš Mišovič.

Podľa neho mesto očakáva v súťaži cenu za 1 vozokilometer na úrovni 1,54 eura.

Otázniky v zmluve

Väčšinu poslancov nezaujali podmienky verejného obstarávania, ale plán obsluhy mesta. Prináša viacero noviniek. S viacerými ale poslanci nesúhlasili a spochybnili ich. Niektoré podmienky sú inak napísané v papieroch a inak boli vysvetlené na zastupiteľstve.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Nový návrh počíta so šiestimi farebnými linkami a zriadením nových zastávok Potočná v Hrboltovej, Železničná stanica (ŽST) Rybárpole, Kukučínová v Políku, presunutie zastávky Áčko nad kruhový objazd smerom ku Klačnu, ale aj zriadenie zastávok na Rovni: Lidl – Okresný úrad a Mondi SCP – administratívne centrum.

Podľa návrhu dopravnej obsluhy, ale aj podľa slov Tomáša Mišoviča, mesto počíta so zriadením zastávky Hrabovská cesta – pred Katolíckou univerzitou. V slovnom popise zastávok v schválenom dokumente, ale ani v schéme liniek, takáto nefiguruje.

Opačne je to so zastávkami na Námestí SNP. V textovo popise figurujú, v mapách a schémach liniek však nie sú.

Rozpor vyvolala aj ambícia opätovne zriadiť zastávku pri vchode do Ústrednej vojenskej nemocnice a obojsmerne sprejazdniť ulicu Generála Miloša Vesela.

„Pred desiatimi rokmi sa tam zastávka zrušila. Prečo ju chceme zaviesť znova a ako to tam bude s parkovaním,“ pýtal sa poslanec Ľubomír Kubaň.

„Šikmé státie bude nahradené pozdĺžnym. Ubudne tam miest, to je pravda. Nové parkovanie môže byť na Štiavnickej ceste, kde si ÚVN upravila plochy. Budú potrebné aj stavebné úpravy križovatky, preto tam boli kolízie, a preto ste zastávku zrušili, lebo to miesto bolo príliš úzke. Teraz by nebolo,“ vysvetľoval Mišovič, ako to myslí s parkovaním a zastávkou pri ÚVN.

Podľa neho je to dôležitá zastávka, pretože do ÚVN chodí veľké množstvo ľudí. Oponovali mu však ďalší.

„Pri Slovmonte, ako končí ulica Vesela pri hasičoch je tak úzke miesto, že tam sa nebude dať spraviť obojsmerná ulica. Treba to zvážiť,“ vyslovil ďalší poslanec Milan Šlávka (nezávislý, Klub primátora).

„Nie je to tam ideálne, ale je tam stále 6,25 metra. Testovali sme to s vodičmi autobusov. Malo by to vyjsť. Ak by bol problém, dá sa ubrať z parkoviska pred bytovkou,“ odpovedal Mišovič.

„Zmizne tam 100 parkovacích miest. Kde chcete vytvoriť nové? Vyštrkované parkovisko je podľa normy neprípustné. Ulica Miloša Vesela má 340 metrov, jej oprava vyjde podľa môjho skromného odhadu na 500-tisíc eur. V tejto chvíli je to podľa mňa nereálny scenár. S poslancami sa nikto o tejto alternatíve nerozprával, nikto sa o tom nerozprával s vedením nemocnice. Aby nám v celom projekte nevyskočilo viacej takýchto nepripravených nástrah a budeme prekvapení,“ argumentoval poslanec za KDH Juraj Burgan.

„Súhlasím, pri tejto ulici nemáme všetky relevantné informácie. Preto je to len vízia. Nemusí to tak byť. Môže zostať MAD na Poľnej ulici. Ale mať ju na Ulici Vesela by bolo výrazne efektívnejšie a pre cestujúcich priaznivejšie. Len do nemocnice ide ráno tisíc ľudí do práce a ďalší sú pacienti. Treba o tom hovoriť, naplánovať to,“ zmenil rétoriku v tejto téme Mišovič.

Napokon prisľúbil, že zmena na Ulici generála M. Vesela nebude nateraz súčasťou verejného obstarávania a jej ďalšie zriadenie bude ešte predmetom analýz a diskusií aj s poslancami a vedením ÚVN.

Čo by malo byť súčasťou mestskej autobusovej dopravy

Aké autobusy?

Nejasné ale zostávajú spôsoby a zdroj financovania potrebných automatov na časové lístky, zriadenie dopravných kariet i vybudovanie nových zastávok. V materiáloch sa o tom nehovorí. O čom sa hovorí je plán, ktorý počíta už v roku 2020 so zvýšenými tržbami z MAD. Oproti súčasnosti až o 100-tisíc eur.

Tomáš Mišovič tiež argumentuje, že všetky autobusy, ktoré víťaz súťaže do Ružomberka donesie a začať by mali jazdiť medzi aprílom a decembrom 2020, budú nové. No v návrhu zmluvy sa tiež píše, že „budú nasadené vozidlá nie staršie ako rok výroby 2016“.

„To je myslené pre náhradné autobusy, ktoré budú slúžiť ako rezerva. Tie nemôžu byť staršie ako rok 2016. Ružomberok bude mať dvanásť nových autobusov,“ obhajoval znenie vety v zmluve Mišovič.

Mesto za prípravu plánu verejnej obsluhy, podmienok verejného obstarávania i samotného priebehu zaplatilo súkromnej externej firme 35-tisíc eur. Zaujímavé je, že firmu Carretera zastupoval podľa podpísanej zmluvy v technických jednaniach s mestom práve Tomáš Mišovič, ktorý je zároveň aj poradcom primátora mesta pre oblasť dopravy a infraštruktúry. Celý materiál a tému pripravoval aj za mestský úrad.

Po výdatnej diskusii, ale prekvapujúco bez konkrétnych návrhov na zmenu znenia predloženého dokumentu, napokon poslanci 16-timi hlasmi schválili podmienky verejného obstarávania a plánu obsluhy. Proti bol jeden, zdržali sa traja.

Titulná fotografia – Ilustračná snímka MAD v Ružomberku. Foto – Anna Zábojníková.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.