Proces budovania dynamickej zelenej vlny v Ružomberku je vo finále. Po šestnástich mesiacoch aktuálne prebieha posledná, tretia etapa, ktorá dbala na presné nastavenie a optimalizovanie autonómneho systému zelenej vlny.
Popri novoročných predsavzatiach by sme si mohli želať, aby sme Ružomberkom prechádzali plynulejšie ako doposiaľ. Vyzerá to tak, že takéto predsazatie sa nám od januára bude plniť.
Poradca ružomberského primátora pre dopravu a infraštruktúru Tomáš Mišovič totiž pre RK Magazín prezdradil, že finalizácia dynamickej zelenej vlny prebehne v januári 2021.
„Zelená vlna ešte nie je na sto percent spustená, kvôli strategickým detektorom, ktoré sa budú montovať v dohľadnom čase. Predpokladám, že finálne nastavenie bude dotiahnuté dokonca v prvej polovici januára,“ povedal v decembri pre náš portál Tomáš Mišovič.
Dynamická zelená vlna v Ružomberku čiastočne funguje od leta 2020. Jej budovanie začala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v auguste 2019, ako požiadavku mesta a okolitých obcí, ktoré boli nespokojné s meškajúcim úsekom diaľnice D1 Hubová – Ivachnová.
Rýchlejší prejazd mestom
Po novom tak vozidlá mestom prejdú bez zbytočného spomaľovania či zastavovania. Ružomberská radnica však prostredníctvom Mišoviča pripomína, že zelená vlna neodstráni kolóny. Zápchy áut zmierni len hotový diaľničný úsek.
„Zelená vlna vyrieši to, aby kolóny neboli v meste a aby sa skrátil prejazdný čas áut cez mesto. Keď vozidlo príde do mesta a zastane na každej červenej, tak to spomaľovanie a rozbiehanie stojí enormné množstvo času,“ vysvetlil Mišovič.
Vodiči teda dohromady čakajú na svetelných križovatkách v Ružomberku menej. Prejazd mestom je plynulejší a rýchlejší, aj keď popri kolónach pri vjazde do mesta sa môže šoférom zdať opak.
Vždy prvá z križovatiek pri vjazde do mesta (zo Žiliny pri Katolíckej univerzite, z Dolného Kubína pri nemocnici na Považskej, z Liptovského Mikuláša a Banskej Bystrice pri Mondi) totiž vpustí len toľko vozidiel, aby sa mesto neupchalo.
„Zelená vlna zvyšuje možnosť prejazdu, ale určite nepostačuje na to, aby previedla 35-tisíc vozidiel za deň. To je extrémne množstvo,“ upozorňuje poradca ružomberského primátora pre dopravu a dopĺňa, že vodiči sa tak zdržia len raz a to pred mestom z každého smeru. S tým však mesto počíta.
Ako funguje zelená vlna?
Dynamická zelená vlna je súborom technológií, ktoré pozostávajú z detektorov. Tie v reálnom čase spočítavajú dopravu, ktorá vchádza a vychádza z danej križovatky.
„Každá križovatka vie vyhodnocovať, koľko má vozidiel a koľko vozidiel môže pustiť, z ktorého smeru tak, aby sa tie smery neupchávali,“ vysvetlil Mišovič kľúčovú podstatu zelenej vlny. Okrem toho, že má odvrátiť kolóny, má zabezpečiť aj bezpečnosť na cestnej premávke.
Na semaforoch namontovali aj odpočty, ktoré počítajú koľko bude šofér či chodec stáť na červenej, alebo naopak, ako dlho bude mať zelenú.
Odpočty však neukazujú zakaždým rovnaké čísla. „Môže sa stať, že križovatka Shell má v špičke 120 sekundový signál, to znamená, že 120 sekúnd je zelená, ale mimo špičky je to 64 sekúnd,“ povedal v mestskom podcaste Ružomberský report Tomáš Mišovič.
Jedným dychom dodal, že nemusí byť pravdou ani to, že bude zelená na križovatke pri čerpacej stanici Shell 64 sekúnd mimo špičky, ak pôjde oproti autobus mestskej hromadnej dopravy. Vtedy dostane autobus preferenciu, keďže detektory budú rátať aj s týmto a upraví čas na svetelnom zariadení len na napríklad 59 sekúnd.
Dáta z jednotlivých križovatiek bude spracovávať hlavný strategický počítač v križovatke pri Mondi. Ten bude zároveň vyhodnocovať, čo sa na križovatkách v Ružomberku deje a autonómny systém potom rozhodne, ktorý signálny plán v akú hodinu použije.
Plán počíta so špičkovými časmi, kedy prechádza Ružomberkom veľmi veľa vozidiel a sedlovými časmi, kedy je tých vozidiel pomenej.
Úlohou strategických detektorov je aj zachytiť hustnúcu dopravu pred mestom. „Napríklad začne tam hustnúť doprava, začnú sa tam tvoriť veľké kolóny. Vtedy ten strategický detektor dopredu zaznamená, že sa niečo nezvyčajné deje a aj v hociktorú inú dennú či nočnú hodinu vie pustiť ten signálny plán do špičkového režimu, čiže natiahne čas,“ ozrejmil Mišovič v podcaste.
„Riadenie funguje v reálnom čase, odpovedá na aktuálnu dopravu v tej danej minúte a mení sa podľa potreby. Ten systém je autonómny a nepotrebuje žiadne ďalšie zásahy.“
Podľa Mišoviča má k dátam zo senzorov a detektorov prístup aj okresná polícia, ktorá v prípade výnimočných situácií preberá signálne hlásenia do svojich rúk.
Vznikla pre meškajúcu diaľnicu
Mesto spoločne s okolitými obcami tvrdilo, že meškajúca diaľnica má veľký dopad na miestnych ľudí, preto musí Národná diaľničná spoločnosť podniknúť zmierňujúce opatrenia.
„Najkľúčovejším bolo zrýchlenie prejazdu tranzitujúcich vozidiel cez mesto Ružomberok. A to sa dalo zabezpečiť jediným spôsobom, a to novou dynamickou zelenou vlnou,“ povedal podcaste Mišovič.
Zelenú vlnu začali budovať v troch etapách od augusta 2019. Posledná tretia etapa zahŕňala presné nastavenie a optimalizovanie vlny. Po šestnástich mesiacoch sa budovanie systému nachádza vo finále.
Zelená vlna v meste však čiastočne fungovala. Od jesene 2016. Ako zákazku mesta ju vtedy naprogramoval v dvoch základných intervaloch Svetozár Hegyi zo spoločnosti Heldis.
Projekt mal pokračovať aj ďalším sledovaním premávky a prispôsobovaním zelenej vlny vždy aktuálnemu stavu dopravy. Na to však bolo potrebné vyčleniť viacej peňazí z rozpočtu mesta. To poslanci pred štyrmi rokmi neodsúhlasili. Systém tak do leta 2020 fungoval bez aktualizácie.
Titulná fotografia – Odpočet zelenej vlny, zostáva ešte 30 sekúnd. Foto – Juraj Brezáni
