Moderné zdravotné stredisko i zberný dvor

Liptovská Teplá je jedna z najstarších obcí na Liptove, ktoré vznikli pred jedenástym storočím.  V miestnej časti Madočany bolo pri výskume objavené sídlisko datované do 9. – 10. storočia.  Ku koloritu obce patria historické kaštiele i železničná trať. Dnes tu žije vyše tisíc obyvateľov. O aktuálnych problémoch a projektoch, zrealizovaných i plánovaných investíciách v obci sme sa zhovárali s jej starostom Milanom Kašákom.

Moderné centrum zdravotnej starostlivosti

Vedenie obce podalo v roku 2019 sériu projektov v hodnote vyše jedného milióna eur. Tieto peniaze pochádzajú z eurofondov či rôznych dotácií. Po dvoch rokoch sú všetky ukončené a zrealizované. K najvýznamnejším patrí stavba Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti v hodnote okolo 800 tisíc eur. Ide o objekt bývalého zdravotného strediska, ktoré rozšírili a prestavali. Predtým tam ordinoval iba pediater.

Dnes tu, okrem neho, ordinujú aj všeobecný lekár pre dospelých, gynekológ i zubár. Nachádza sa tu aj sociálna poradňa, ktorá je zriadená a financovaná obcou. „Zatiaľ funguje jedenkrát týždenne, možno úradné a poradenské hodiny rozšírime, podľa záujmu ľudí. Lekári sú v prenájme. Priestory sme vybudovali a zariadili nábytkom, informačnými technológiami a sčasti aj zdravotníckym vybavením. Lekári tu začali ordinovať v auguste minulého roka,“ hovorí starosta.

Zberný dvor a motivácia k separovaniu odpadu

Úspechom súčasného vedenia obce je vybudovanie zberného dvora. Časť zdrojov použili z Environmetálneho fondu, časť z Mondi SCP a časť z vlastných zdrojov. „Neviem si predstaviť, či bez tohto zariadenia by sme odbúrali pôvodné ,zberné hniezda´. Vo veľkokapacitných kontajneroch sme našli všeličo. Nepôsobilo to práve esteticky, tak sme ich zrušili. Bola to jedna z prvých vecí, ktorú som chcel uskutočniť pri nástupe do funkcie v roku 2018,“ konštatuje M. Kašák.

Dodáva, že dvor je vybavený kontajnermi, traktorom s ťahačom kontajnerov, váhou. Obec má zazmluvnené všetky zložky separovaného zberu – papier, plasty, sklo, odpadové oleje, elektro odpad aj biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. „Na separovanie sa ľudí snažíme motivovať v čom najvyššej miere. Domácnosti platia za zber odpadu osemnásť eur ročne. Poplatky za odpad nie sú vyrubené na osobu, ako to býva v iných mestách a obciach. Občania majú povinnosť si kúpiť šesť štítkov po tri eurá. Pred dom vyložia kuka nádobu s vyseparovaným odpadom a tú vysype zberný voz. Ak poctivo separujú odpad, nemusia si ich kupovať viac. A vyseparované zložky odpadu môžu odovzdať na zberný dvor bezodplatne.,“ vysvetľuje starosta.

Každá domácnosť zakrátko dostane zadarmo 600-litrový kompostér i zbernú 23-litrovú nádobu na biologicky rozložiteľný odpad, do ktorej sa vkladá recyklovateľné vrecko. Vyseparovaný odpad na zberný dvor môžu odovzdať bezodplatne. Vybudovanie zberného dvora hodnotí starosta ako dobré riešenie, obec je podľa neho viditeľne čistejšia.

Pribudne chodník, ihrisko i bytovka

V Liptovskej Teplej žije 1030 obyvateľov. Veková skladba je podľa starostu vyvážená. Väčšia individuálna bytová výstavba (IBV) sa uskutočnila niekoľko rokov dozadu. Väčšia lokalita na takýto účel nateraz v katastri nie je. Vlani vznikla menšia lokalita so štyrmi rodinnými domami. Súkromný investor má v obci zámer postaviť bytovku a apartmánové domy. Na bytovku s dvadsiatimi bytovými jednotkami začalo stavebné konanie, ďalší projekt je zatiaľ v prípravnej fáze. Aký je záujem o byty obec nateraz, nezisťuje, je to v réžii investora. V dedine sú dve bytovky zo sedemdesiatych rokov, tieto byty sú v súkromnom vlastníctve.

Jedným z cieľov starostu je vybudovanie oddychovej zóny na mieste súčasného futbalového ihriska. Pred dvoma rokmi tu pribudlo multifunkčné ihrisko, nedávno tribúna. Tento rok chcú zrealizovať detské ihrisko. Celý priestor bude slúžiť sa šport, oddych a relaxáciu. “Podali sme  žiadosť na Ministerstvo, práce, sociálnych práce a rodiny SR, ktoré vyhlásilo výzvu na detské inkluzívne ihriská, teraz čakáme na výsledok,“ prezradil ďalší z plánov prvý muž obce.

Ďalším projektom, ktorý by chceli tento rok realizovať, je vybudovanie chodníka. „Ľudia si to žiadajú, chodia popri ceste tretej triedy, ktorá je mimoriadne frekventovaná, najmä v hlavnej turistickej sezóne, v lete aj zime,“ vymenúva plánované aktivity starosta. Plánovaná dĺžka chodníka je 1,1 km, tento rok pripadá do úvahy 400 metrov. „Je to dosť finančne náročný projekt, čakáme na výzvy z európskych fondov, zatiaľ nevyšli, ale začať už musíme. Pravdepodobne siahneme aj po úvere, niečo použijeme z vlastných zdrojov,“ konštatuje M. Kašák. Liptovská Teplá má bezmála 10 kilometrov miestnych komunikácií. Do niektorých ulíc a uličiek sa podľa starostu, vzhľadom na ich stav a rozloženie, chodník ani nevojde.

Obecná škola paťdesiatročná

Obec hospodári v tomto roku s rozpočtom 1,4 milióna eur. Väčšiu časť z neho zhltne prevádzka školských zariadení. Miestnu základnú školu navštevuje okolo 260 žiakov, v materskej škole je takmer 50 detí. Škola, postavená v roku 1972, si pripomenie 50. výročie od vybudovania a otvorenia. Je plno organizovaná a slúži ako spádová škola aj pre okolité obce Bešeňová, Turík, Ivachnová, Potok a Liptovský Michal. Podľa starostu má dobrý kredit a nestáva sa často, aby deti z obce chodili do školy do mesta, resp. inej obce.

„V škôlke máme momentálne plný stav. Keďže je povinná predškolská dochádzka, máme povinnosť na ňu prijať aj deti z okolia. Keby sme počítali len s deťmi Liptovskej Teplej, kapacita by bola nateraz dostatočná,“ vysvetľuje starosta.

Aj v Liptovskej Teplej sa vzdelávajú utečenci z Ukrajiny. V škole je sedem detí, škôlka, vzhľadom na plný stav, menšie deti prijať nemôže. V rámci umiestňovania detí z Ukrajiny je dobré spolupráca medzi susediacimi obcami. Občania z Ukrajiny sú teraz ubytovaní v dvoch súkromných zariadeniach, veľa takýchto kapacít v dedine nie je.

Prosperujúci podnik

Obec má 5 zamestnancov, vrátane starostu. Spoločnosť Renop (protektorovanie pneumatík – pozn. red.), ktorého obec je stopercentný vlastník, je podľa starostu dobre prosperujúci podnik. „Pri mojom nástupe do funkcie dlhodobo vykazovala stratu, urobili sme z nej sociálny podnik a hľadáme ďalšie spôsoby jej reštrukturalizácie.  Zo straty 75 tisíc eur sme ju dostali na zisk 45 tisíc v minulom roku,“ hovorí M. Kašák.

Dodáva, že je prínosom nielen pre obec, ale celý región. V spoločnosti s vyše 60-ročnou tradíciou dnes pracuje 20 zamestnancov, ide o občanov Liptovskej Teplej a okolia. S drobnými obecnými službami si obec vystačí, verejnoprospešných pracovníkov v tomto období nemá.

Kaštiele v havarijnom stave, železnica výhodou

V Liptovskej Teplej je viacero historických objektov a kaštieľov, ktoré boli v minulosti jej pýchou. Dnes sú v horšom či lepšom stave. Všetky sú v súkromných rukách. „O jedinú vyhlásenú kultúrnu pamiatku v obci – Kostol sv. Filipa a Jakuba sa stará rímskokatolícka cirkev s pomocou obce či veriacich,“ hovorí starosta.

Z bývalého historického mlyna v blízkosti obecného úradu je dnes funkčný penzión. Cez obec prechádza železničnú trať a jej prevádzkovateľ tu má už dlhé roky aj zastávku. V oblasti cestovania je pre občanov prínosom a výhodou. Na zvýšený hluk v dôsledku pohybu vlakov cez obec sa podľa M. Kašáka dá zvyknúť a mnohí to ľudia ho už ani nevnímajú.

Úspora nákladov je nevyhnutná 

Liptovská Teplá je celá splynofikovaná. Obec má podpísanú zmluvu na cenu plynu do konca júna a na elektrinu do konca roka. Samospráva už teraz, vzhľadom na nárast cien energií, prijíma a pripravuje opatrenia na ich šetrenie. Vypínať či utlmovať verejné osvetlenie sa, vzhľadom na bezpečnosť občanov, zatiaľ nechystajú. Do budúcnosti skôr uvažujú o výmene súčasných svietidiel za úspornejšie.

Pred časom vykonali v kultúrnom dome rekonštrukciu vykurovania v dobrej viere, že ušetrené peniaze môžu použiť na iný účel alebo rozvoj obce. „V dôsledku hromadného testovania občanov na Covid-19 sme museli vykurovať každý víkend. Navyše, miestnosť musela byť neustále vetraná. Takže výsledkom boli tepelné a tým aj finančné straty. Našťastie, sme nemuseli doplácať, ale neušetrili sme nič,“ konštatuje M. Kašák.

Kandidovať za starostu chce aj v nasledujúcich voľbách, napriek zložitému obdobiu pre samosprávy. „Obec som po predchádzajúcom vedení neprevzal v ideálnom stave. Bol tu  dlh 380 tisíc eur, z neho je už väčšina splatená. Súčasná zadlženosť obce je 70 tisíc eur. Zastaviť sa nechceme, ale pri investíciách musíme postupovať opatrne a s rozumom,“ uzatvára rozhovor starosta. Vedenie obce vo svojom prvom a na globálne udalosti zložitom období, hodnotí ako náročné. Ak mu ľudia dajú vo voľbách opäť šancu, chcel by pokračovať vo svojej terajšej práci a funkcii aj ďalej.

Článok bol pôvodne publikovaný v májovom čísle RK Magazínu.