Na Tisa a Slovenský štát chceli spomínať v Ružomberku

Kultúrny dom povolil stretnutie, na ktorom sa účastníci zrejme chystali chváliť ľudácky režim Slovenského štátu. Po upozornení zo strany verejnosti akciu vo svojich priestoroch zrušil (aktualizované).

S úctou k dejinám bol názov podujatia, ktoré mali usporiadať v Kine Kultúra v Kultúrnom dome Andreja Hlinku (KDAH). Spoluorganizovať ho mali tri občianske združenia (OZ): OZ Dedičstvo otcov spolu s OZ Spoločnosť Andreja Hlinku. Priestory si ale objednalo OZ Múzeum ozbrojených zložiek SR 1939 – 1945. To pravidelne vo svojich aktivitách oslavuje Slovenský štát a jeho prezidenta Jozefa Tisa.

Chvália Tisa a Slovenský štát

„14. marec, dátum vzniku Slovenského štátu, bol najväčším sviatkom Slovákov. Keď v čase národnej neslobody (1945 – 1989) sa doma sláviť nemohol, jeho pamäť pestovali zahraniční Slováci, pre ktorých sa boj proti totalite spájal s obnovením štátnej samostatnosti,“ píše sa v kalendári s Jozefom Tisom, ktorý združenie vydalo a predávalo na rok 2017. Upozornil na to vo svojom blogu Ružomberčan Ján Benčík.

O rok neskôr vyšiel podobný kalendár s Andrejom Hlinkom, ktorý združenie ponúkalo na predaj. „Bolo by to v poriadku, keby k jeho fotografii hneď na prvej strane nepripojili znak Hlinkovej gardy. Hlinkove gardy, ktoré vznikli až po Hlinkovej smrti, zohrali negatívnu úlohu počas vojnových rokov, asistovali pri prenasledovaní a deportáciách Židov, a ich pohotovostné oddiely sa zapojili do vraždenia povstalcov, partizánov, Židov a ľudí, ktorí im pomáhali. Poslední žijúci pamätníci z vypálených obcí Kľak a Ostrý Grúň svedčia o ich zverstvách,“ píše v blogu Benčík o ďalšej propagačnej aktivite združenia v prospech Slovenského štátu.

Múzeum ozbrojených zložiek sa venuje aj obnove a údržbe pamätníkov slovenských vojakov. Lenže značná časť aktivít či vyjadrení je zameraná práve na oslavu Tisa či fašistického Slovenského štátu, z ktorého boli do koncentračných táborov odvlečené tisícky občanov rôznych národností.

Facebooková udalosť a pozvánka na podujatie v Ružomberku. Reprofoto – facebook.com

Kontroverzní rečníci

Ďalším znakom podozrivého zamerania ružomberskej akcie boli rečníci. Vystúpiť mali historici Jozef Mrva z Historického ústavu Matice Slovenskej, Martin Lacko, bývalý zamestnanec Ústavu pamäti národa (ÚPN), či kňaz Ján Košiar.

Práve Lacka z ÚPN prepustili pre obhajobu politiky Jozefa Tisa a tvrdenia, že SNP bolo protištátne sprisahanie a zločin proti záujmom Slovákov. Dnes je asistentom poslankyne Kotlebovej ĽSNS Jany Nehézovej.

Kňaz Ján Košiar je zase verejným podporovateľom Mariana Kotlebu a ĽSNS. Podľa Benčíka ho kvôli tomu preložili z aktívnej pastorácie do charitatívneho domu v Cíferi.

„Vedecké konferencie či akadémie nie sú problémom, ani ak je ich témou kontroverzná udalosť či osobnosť. Iný prípad je, keď takéto podujatie organizujú jednostranne zamerané organizácie a prednášajú podobne zameraní ľudia. A práve v tom je problém podujatia k 14. marcu, ktoré sa chystá v mestských priestoroch v Ružomberku,“ píše Benčík vo svojom blogu.

Zároveň priamo vyzval primátora Igora Čombora, ktorý je podpredsedom, členom predsedníctva a členom ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, aby k tejto udalosti v mestských priestoroch zaujal stanovisko.

V mestských priestoroch podujatie nebude

V KDAH, ktorý prevádzkuje kino a akciu najskôr dovolili, hovoria, že Múzeum ozbrojených zložiek po podaní žiadosti nelustrovali. Spravili to následne po upozornení zo strany verejnosti.

„Prenájmy priestorov tvoria značnú časť našich príjmov, nenapadlo nás v prvom momente žiadateľa Františka Gajdoša a občianske združenie so sídlom v Partizánskom lustrovať. Zo samotnej žiadosti, ktorá znela na prenájom priestorov pre historický seminár to tiež nebolo možné vyčítať. Akonáhle nás ale jeden z občanov upozornil, že môže ísť o zakázanú propagandu, žiadateľa sme preverili a podujatie následne zrušili,“ povedal pre Ružomberský magazín riaditeľ KDAH Ján Pavlík.

V čase, keď celú záležitosť s odmietnutím podujatia v mestských priestoroch riešili, upresnila dodávateľská firma termín inštalácie nového ozvučenia v Kine Kultúra, čo pripadlo na sedem marcových dní. A práve aj na 14. marca.

„Toto sa stalo už po našej odpovedi pre žiadateľa. Zrušili sme prenájom priestorov, lebo podľa všetkého malo ísť o rozporuplnú akciu. V tom momente to nemalo ešte nič spoločné s technickými prekážkami, ktoré vznikli pre dodatočne nahlásený termín rekonštrukcie zvukovej aparatúry,“ vysvetlil časovú následnosť Pavlík.

Negatívne stanovisko primátora

Na situáciu reagoval aj primátor Ružomberka Igor Čombor. Mesto je 100-percentným vlastníkom KDAH. A teda aj priestorov kina či Veľkej dvorany. Primátor podujatie rovnako odmietol.

„Priestory v týchto dňoch nebudú prevádzkyschopné. Ani historický seminár ani akékoľvek iné akcie sa tam konať nebudú a nemôžu,“ vysvetľuje vo svojom stanovisku primátor Igor Čombor.

V ďalších riadkoch nepoukazuje na možný obsahový problém, ale skôr na fakt, že organizácia takéhoto podujatia polarizuje názory verejnosti, a preto by ho aj tak zrušil.

„Hodnotenie tohto historického seminára na sociálnych sieťach  spôsobilo názorovú vojnu medzi obyvateľmi Ružomberka, vytvára rozporuplné debaty o možnom obsahu tohto seminára a svoje obavy vyjadrila aj židovská obec. Vedenie mesta, na základe výziev zo strany občanov a médií, hlbšie preskúmalo vzniknutú situáciu a dospelo k rozhodnutiu, že by prenájom týchto mestských priestorov, pre účely organizácie takéhoto podujatia, aj tak zrušilo, nakoľko dochádza k výraznej polarizácií názorov verejnosti na túto udalosť,“ odkázal primátor vo svojom stanovisku.

S otázkou, či mal objednaný prenájom slúžiť na seminár smerujúci k podpore a oslave Jozefa Tisa a Slovenského štátu z roku 1939-1945, sme sa obrátili aj na jedného z organizátorov – OZ Múzeum ozbrojených zložiek SR 1939-1945. Po niekoľkých dňoch nám zaslali reakciu, kde zo zrušenia podujatia obviňujú blogera Jána Benčíka. František Gajdoš z OZ Múzeum ozbrojených zložiek v liste opätovne opisuje priebeh udalostí, po ktorých bolo podujatie zrušené. Na otázku položenú redakciou neodpovedal.

Titulná fotografia – Kultúrny dom Andreja Hlinku v Ružomberku. Zdroj – flickr.com

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.