Futbalisti majú za sebou najlepší rok od pamätného zisku titulu v roku 2006. Hľadali sme príčiny, ktoré môžu ovplyvniť výsledok aktuálnej sezóny a túžby po repete.
Deväť jarných víťazných zápasov pri troch remízach a dvoch prehrách katapultovalo futbalový Ružomberok na konci vlaňajšej sezóny na tretie miesto a odtiaľ do predkola Európskej ligy. Ako príjemne to tam dopadlo je už evergreen, ale stále dôležitý.
Taký úspech futbal pod Čebraťom zažil po jedenástich rokoch. Pripomínať si ho teší, lebo ako vidieť, nestáva sa to pravidelne.
Futbal v Ružomberku totiž trpí deficitom úspechu. Hoci to už kompetentní, poučení niekoľkoročnými skúsenosťami z nezdarov, držia radšej pred verejnosťou a médiami pod pokrievkou, klub si de facto každoročne nenaloží na plecia nič menšie, ako cieľ dostať sa do pohárovej Európy.
A urobil preto aj počas tých jedenástich rokov všetko. Neraz vymenil za rok troch trénerov a k tomu aj zo desať hráčov. To sú potom tie štvrté, piate, šieste a siedme miesta sklamaním.
Teraz to však konečne vyšlo a všetkým naokolo zachutilo tak, že zopakovať európsky úspech je klubovou ambíciou číslo jeden.
Náznak koncepčnosti
Po vlaňajšej sezóne z kádra odišlo osem hráčov. Noví prichádzali priebežne. Počas zápasov Európskej ligy, z týždňa na týždeň. Tréneri Norbert Hrnčár s Richardom Högerom dokázali na ihrisku s nimi vyrobiť takmer okamžite súhru, ktorá slávila úspech. Iste, s Vojvodinou pomohlo šťastie a futbalová duša plesala akurát z postupu.
Ale dívať sa na hru Ružomberka v Bergene, dvakrát s Evertonom, ale aj následne v lige doma s Trnavou (hoci 0:2) a Trenčínom (3:3), bol na liptovské futbalové zvyky a tradície jednoducho zážitok.
Tréneri vedia, čo chcú od mužstva, chcú to od neho stále a od všetkých rovnako. Aj preto dokázali tak rýchlo implementovať „svoj“ systém do krvi meniaceho sa mančaftu.
Podstatné a koncepčné ale bolo, že Hrnčár s Högerom mali do výberu hráčov čo povedať a hlavne tu zostali. Žiadni tréneri neboli od čias Františka Komňackého (22 mesiacov) tak dlho v ružomberskej futbalovej službe. Komňacký a spol. získali double. Teraz, keď Hrnčár dostal dôveru, hovoríme o ďalšom úspechu. Je to náhoda?
Ešte stabilizovať káder
Ak zostaneme len na ihrisku, druhou podmienkou úspechu je určite zdravie a stabilita kádra.
V lete boli ešte veľké zmeny. Hrnčár aj klub chceli mladších. Prišli. Ružomberok nenakupoval bezhlavo a siahal často po voľných hráčoch. Za pochodu boli zabudovaní do mužstva, ktoré v lete efektne hralo a na jeseň zväčša efektívne zbieralo body.
Desať zápasová šnúra bez prehry je dôkazom, že tento tím by mohol byť aj vo svojom vnútri naozaj pevný. Množstvo zmien by ho mohlo skôr rozglejiť ako spevniť.
Veľký rez do tímu zjavne nikto nechcel, ale snaha mať mladší a fyzicky vytrvalý (jeden z pilierov trénerovej filozofie) káder stála napokon miesto aj ružomberskú legendu Mareka Saparu.
Na ihrisku už Marek veľa miesta a teda ani vplyvu nemal. Aký bol však jeho prínos pre kabínu a s tým spojená správnosť rozhodnutia vedenia, sa dozvieme veľmi rýchlo.
Podstatné je, že to bol jediný odchod z tímu. A Hrnčár o žiadnom ďalšom nechcel ani počuť. Veď určite. Najmä ak sa skloňujú mená ako Daniel, Gál Andrézly či Kružliak (ktorý sa na pol roka zranil), nie je sa čomu diviť.
Ale o splnení druhej premennej, po stabilnom trénerovi mať aj stabilný káder, svedčia aj nákupy. K málo dravému Haskičovi chcel klub najmä ofenzívnych hráčov. Lebo ak na niečom horel, tak to bolo premieňanie šancí.
V čase, keď vznikal tento text, tak oranžový dres už mal na sebe Róbert Gešnábel. V aktuálnej sezóne deväť gólový, tretí najlepší strelec Fortuna ligy. „Prišiel na slovenské pomery za veľmi zaujímavú sumu, ale kluby sa rozhodli ju nezverejniť,“ povedal pre denník Šport o prestupe Gešnábelov manažér Michal Holeščák. Ružomberok takých hotových hráčov a spod platnej zmluvy doteraz nevykupoval. Lebo to bolo drahé. Teraz si to dovolil.
Druhý príchod je tiež ofenzívny. Skúšaný Čech David Čapek prišiel na polročné hosťovanie. Platí ale, čo povedal, rovnako pre Šport, športový riaditeľ MFK Dušan Tittel: „Ak by nedošlo k zraneniu Dominika Kružliaka, tak dvoma prestupmi, ktoré doťahujeme – Dávida Čapka a Roba Gešnábela, by sme asi skončili. Vzhľadom na nečakané zranenie Kružliaka však hľadáme adepta na tento post…“
Našli. Branislava Ľuptáka a z hosťovania v Mikuláši sa do ružomberskej obrany vrátil Lukáš Ondrek. Do brány ako dvojka prišiel Lukáš Urminský a do zálohy devätnásťročný Adam Brenkus.
Až na Gešnábela ide o hráčov v tomto momente nie do základnej zostavy. Majú ale zvýšiť konkurenciu a tlak na tých, ktorí v nej nateraz sú. Je to jasný krok k stabilizovaniu kádra. Lebo taký má väčšiu nádej na úspech.
Silná liga, neskúsená lavička
Ešte je tu aj sila lavičky. V dlhodobej súťaži vec podstatná. Ale pätoro hráčov sú mladí juniori. Rovnaký počet má len minimálne skúsenosti. Suma sumárum, z dvadsiatich piatich je desať hráčov takých, ktorí v najvyššej súťaži začínajú alebo začali v posledných mesiacoch.
V Ružomberku sa dlhodobo mladí odchovanci presadia prinajlepšom po lavičku A-mužstva. Poriadnu šancu v prvom tíme dostali z vlastných radov za posledných päť rokov azda len Kružliak či Nagy. Športový riaditeľ Tittel po zapracovaní vlastných odchovancov verejne volá. Má to byť filozofia klubu.
No a tréner Hrnčár to pri pohľade na úzky káder skúsenejších futbalistov, zodpovedný za výsledky, či chce alebo nechce, zrejme bude musieť začať praktizovať. V situácií, keď s tímom bojuje o najvyššie priečky a opäť aj Európsku ligu.
Pritom prvá sedmička tímov v lige je taká vyrovnaná, že jedna prehra alebo víťazstvo rozhodujú o druhom až siedmom mieste.
Už cez víkend sa začala zaujímavá futbalová jar.
Titulná fotografia: Nedeľňajší zápas na úvod jari futbalisti v Žiline prehrali 2:0. Zdroj: facebook.com/mskzilina
