A možno aj príbeh o tom, že keď vám situácia neumožní sa s blízkym človekom rozlúčiť, osud predsa len zariadi, že sa stretnete. Aspoň v spomienkach. Vždy totiž existuje niekto, kto vám má čo povedať.
Vraví sa, že nič na svete nie je náhoda a všetko sa deje za nejakým vyšším cieľom. Svoje o tom vie aj 72-ročný Ružomberčan Bernard Hatala. Rozpovedal nám príbeh, ktorý by možno nevymyslel ani ten najlepší filmový režisér.
Bol krásny letný deň. „Po sobotnom nákupe sme sa s manželkou rozhodli po dlhšom uvažovaní ísť na našu zrubovú chatu Kominárka,“ začína svoje rozprávanie Bernard Hatala.
Chata je pomenovaná po jeho otcovi, ktorý bol kominár a chodil tam aj kosiť. Nachádza sa v Čutkovskej doline pod vrchom Krstej hory. Okolo sa rozprestierajú vysokohorské lúky, ktoré sa voľakedy pravidelne kosievali. „V posledných rokoch sme obnovili staré zvyky našich rodičov. Každý rok lúky kosíme a voňavé seno dávame do blízkeho krmelca ako potravu pre zver,“ vysvetľuje Bernard Hatala.
Po dobre vykonanej práci prišiel zaslúžený odpočinok. K miestnym zrazu prichádzajú dvaja turisti z Českej republiky. Informovali sa o okolí. Čo dolnoliptáci vedeli, to im aj prezradili. „Po opýtaní, ako prišli až sem, k našej chate, odpovedali, že idú už tretí deň cez Veľkú Fatru, volali sa Janka a Jirko,“ vysvetľuje Hatala. Ružomberčania im ponúkli malé občerstvenie a začali sa zhovárať.
Túra dvoch Čechov začala v Turčianskej doline. Hneď na začiatku ich privítal statný medveď. Na fotku vtedy nepomysleli, no zážitok si aj napriek tomu zapamätajú navždy.
„Povedal som im, že som mal dvoch bratov, ktorí žili v Čechách, v Blansku a vo Slavovniciach. Jeden zomrel pred tromi rokmi, druhý na jar tohto roka,“ vysvetľuje Ružomberčan. Keď však začal o bratovi rozprávať viac a predstavil sa dvom turistom aj menom, Janka spozornela.
V ďalšom rozhovore vysvitlo, že je zdravotná sestra na JIS-ke v nemocnici v Prahe, v časti Motole na Oddelení srdcovo – cievnych chorôb. ,,Starala sa aj o môjho brata Jozefa pred a po operácií srdca. Keď sme to počuli, všetci sme zmeraveli a na chvíľu sme zostali ako nemí. Je až neuveriteľné, na takú vzdialenosť, ktorú museli prejsť, že sme sa stretli v tú istú hodinu,“ nevie si vysvetliť udalosť, ktorá sa stala v lete Bernard Hatala.
Po zotavení bol jeho brat prevezený domov z Prahy do Slavovníc. Po nečakaných problémoch, keď už mal ísť naspäť do Prahy na kontrolu, o mesiac zomrel. Protipandemické opatrenia však vtedy pánovi Hatalovi nedovolili sa s bratom poslednýkrát rozlúčiť, nemohol ísť ani na pohreb.
,,Takéto náhodné stretnutie sa nestane už asi nikdy. Možno, keď sme naň spomínali, tak sa na nás pozeral zhora. Aj touto cestou sa chcem poďakovať Janke za jej dobrú starostlivosť, aj preto som ju pozval k nám do Ružomberka a Veľkej Fatry, keď budú mať opäť cestu na Slovensko,“ hovorí s vďačnosťou Bernard Hatala.
Titulná fotografia: Manželia Hatalovci spolu s českými priateľmi. Foto: archív B. Hatalu
