Nižšie dotácie od štátu na počet študentov

Katolícka univerzita (KU) je jedna z  najvýznamnejších vzdelávacích inštitúcií nielen v Ružomberku, ale aj na Slovensku. Dáva prácu takmer päťstovke zamestnancom priamo v regióne Liptova. Od jej založenia sa stala dejiskom spoločenského života a formovania mnohých mladých ľudí túžiacich po vysokoškolskom vzdelaní a zároveň osobnostnom rozvoji. Jej rektor JAROSLAV DEMKO zdôrazňuje, že práve duch školy ju odlišuje od ostatných slovenských univerzít. Zhovárali sme sa s ním o súčasnosti školy, aktuálnych problémoch i plánoch rozvoja.

Pán rektor, čím v súčasnosti žije univerzita?

Univerzita žije podobnými problémami ako celá spoločnosť. Posledné dva roky zápasíme s Covidom. Dotýka sa nás aj vojnový konflikt na Ukrajine, pretože máme aj ukrajinských študentov. Snažíme sa pomáhať aj samotným odídencom, ktorí nie sú našimi študentmi, ale prišli do Ružomberka. Naši študenti dobrovoľne pracujú ako koordinátori pomoci. Pomáhame s ubytovaním, stravovaním či formou tlmočenia a prekladov.

Koľko má škola poslucháčov z Ukrajiny a ako im pomáhate?

Máme viac ako 300 poslucháčov práve z Ukrajiny vo všetkých formách štúdia. Tí si za ubytovanie aj stravu normálne platia ďalej. Samozrejme, ak majú problémy, pomáhame im cez rôzne štipendijné alebo sociálne programy. Takto sme im pomáhali aj pred krízou.

A ako pomáhate ukrajinským odídencom?

Odídencom v dôsledku vojny univerzita odpustila poplatky za ubytovanie. V Univerzitnom pastoračnom centre sa konala zbierka potravín a hygienických pomôcok. Stravu využívajú od nášho partnera Dugecatering alebo si varia aj sami.

Pomáhať je pekné a dobré. Nie je niekedy tá pomoc na úkor štúdia alebo s ním spojených povinností?

My študentov s prosbou o pomoc môžeme osloviť, ale nútiť ich, aby pomáhali, nemôžeme. Je to na ich dobrovoľnej báze a ich vlastnej angažovanosti. Nemôžem nikomu prikázať alebo zakázať niekomu pomáhať, sú to dospelí a slobodní mladí ľudia. Pomáhame v rámci možností, ale nemôžeme zastúpiť agendu štátu.

Koľko máte študentov a ako ich získavate?

Univerzita má v súčasnosti približne 3700 študentov na štyroch fakultách – filozofickej, pedagogickej, zdravotníckej a teologickej. Všetky pracoviská sú v Ružomberku, s výnimkou Teologickej fakulty v Košiciach. Počet poslucháčov je posledné štyri roky stabilizovaný a kolíše len veľmi málo. Veľké, hromadné nábory nerobíme. Prihovárame sa skôr cez bežné a osvedčené informačné prostriedky, webstránku a sociálne siete. Organizujeme Deň otvorených dverí (posledné dva roky online – pozn. red.), naše priestory si záujemcovia môžu pozrieť aj cez virtuálne prehliadky. Najlepší marketing a meno školy nám robia súčasní študenti alebo absolventi. Sú to takí naši „vyslanci“, ktorí povedia iným, či sa u nás oplatí študovať.

V čom vidíte prínos a atraktivitu Katolíckej univerzity pre mladých ľudí, resp. spoločnosť?

Dnes je svet dosť bezobsažný, málo hodnotovo orientovaný. Ponúkame štandardné a kvalitné vzdelanie v srdci Slovenska, v obklopení nádhernej prírody, v historicky zaujímavom regióne, s veľkými príležitosťami pre športový aj osobný rozvoj. Na druhej strane ponúkame nadštandard vo forme duchovného formovania, čo pokladám istým spôsobom za výhodu a atraktivitu. Máme jednu z najmodernejších knižníc, ktorá vo svetovej súťaži získala popredné miesto. Beží u nás špičkové centrum celoživotného vzdelávania. Sme jedinou univerzitou, kde sa spomedzi učiteľských predmetov učí taliančina. Naším medzinárodným multižánrovým festivalom chceme vypĺňať medzery medzi vysokoškolskými festivalmi. Iné sú zamerané napríklad len na folklór, spev či divadlo. Keďže sme multižánroví, máme tu slovo, recitáciu, výtvarníctvo, hudbu. Teda je zameraný na širšie spektrum umenia a divákov či poslucháčov.

Univerzita ale vždy nemala prívlastok „katolícka“, pôvodne to ani nebola samostatná vysoká škola…

Katolícka univerzita (KU) bola zriadená v roku 2000, teda už viac ako 22 rokov tento prívlastok „katolícka“ má a je v jej „rodnom liste“ od samého začiatku. Univerzita však musela nejako vzniknúť, formovať sa, od čohosi sa odraziť. Takže jej história siaha ešte do tzv. „divokých 90-tych rokov“, keď išlo o vysunuté pracovisko pôvodne Trnavskej, neskôr Žilinskej univerzity. KU začínala ako Pedagogický inštitút sv. Ondreja na čele s profesorom Jozefom Ďurčekom. Doteraz našimi bránami prešlo viac ako 35-tisíc absolventov.

Novela vysokoškolského zákona sprísni podmienky akreditácie a dá väčšie právomoci Akreditačnej agentúre. Sú všetky študijné odbory a predmety akreditované?

Samozrejme, bez toho by sme nemohli vyučovať. Máme akreditovaných vyše sto študijných odborov. Univerzita teraz pracuje na opätovnom potvrdení akreditácie, do augusta tohto roku musíme odovzdať všetky podklady a materiály na akreditačnú agentúru. Proces akreditácie však beží priebežne.

O ktoré študijné odbory je najväčší záujem a ktoré sú, naopak, preferované menej?

Na pedagogickej fakulte je veľký záujem o predprimárne vzdelávanie – teda učiteľstvo v materských školách, prípadne v kombináciách predmetov pre základné a stredné školy. V rámci učiteľstva sa menej záujemcov hlási na prírodovedné odbory – matematiku či chémiu. Na fakulte zdravotníctva sa poslucháči v posledných rokoch najviac hlásia na odbory urgentná zdravotná starostlivosť, ošetrovateľstvo, fyzioterapia.

Vzhľadom na meniace sa trendy na trhu práce a dopytu po jednotlivých profesiách, neuvažujete o zavedení nových, resp. o zrušení niektorých odborov, ktoré nie sú pre vás rentabilné?

Vysoké školstvo na Slovensku je v nepriaznivej ekonomickej situácii. Prostriedky pre vysoké školy sa znižujú. Je problém otvoriť študijný program, kde máte dvoch-troch študentov. Je to veľmi ekonomicky aj organizačne náročné – musíte mať odborných garantov a podobne, čo stojí nemalé peniaze. Dekani fakúlt musia veľmi citlivo zvažovať, ktoré odbory ponechať a ktoré dať do útlmu. Je to skôr otázka na dekanov fakúlt, oni majú kompetencie rozhodnúť o odboroch.

Máte dostatok vlastných pedagógov – garantov študijných odborov a programov, alebo sú to externí spolupracovníci?

Väčšinu garantov máme vlastných, sú to naši zamestnanci, ale je medzi nimi aj zopár z externého prostredia. Nie sú to hosťujúci a „lietajúci“ profesori, to by nemohlo fungovať. Takí už dnes neexistujú. Profesor dnes môže byť garantom iba na jednej škole. Samozrejme, nie všetci sú z Ružomberka. Nie vždy sa to dá. Tí, ktorí sú zo vzdialenejšieho mesta, majú zabezpečené ubytovanie.

Koľko má univerzita zamestnancov? Nedošlo u vás, vzhľadom na rôzne meniace sa okolnosti, k prepúšťaniu, resp. ich navyšovaniu?

Donedávna sme mali 530 zamestnancov, ale postupne došlo k ich zníženiu vzhľadom na znižovanie rozpočtu a optimalizáciu ich počtu. Dnes hovoríme približne o päťstovke. Ministerstvo školstva sa, žiaľ, nejakým spôsobom dopátralo k tomu, že slovenské vysoké školy majú veľa zamestnancov a treba ich počet znižovať.

Aký je optimálny rozpočet pre univerzitu?

Záleží, či chcete mať peniaze na základnú prevádzku alebo aj na rozvoj. Dobre sa dýcha, keď je rozpočet KU približne 14-15 miliónov eur. V realite je oveľa nižší. Čo je smutné, ministerskí úradníci znižujú dotáciu všetkým vysokým školám. Pre mňa nepochopiteľné! Štátu a vláde nezáleží na vzdelaní mladých generácií?

O koľko je teda rozpočet menší ako, napríklad dva roky dozadu?

Toto je veľmi dobrá otázka. Aspoň získate obraz o tom, ako štát (ne)podporuje vysoké školy… Za ostatné dva roky nám ministerstvo školstva znížilo dotáciu o tri milióny eur ročne. Je to brutálne číslo a nedá sa s tým vysporiadať optimalizáciami či úspornými opatreniami. Jednoducho musíte ísť na podstatu. Je to veľmi zlé, ale je to realita.

Dostávate nejaké financie od Katolíckej cirkvi?

Cirkev nás nefinancuje. Sme financovaní zo štátneho rozpočtu vzhľadom nato, že sme verejná vysoká škola s konfesijným charakterom.

Podľa akého kritéria dostávate financie na činnosť?

Sme humanitnou vysokou školou a tieto smery a odbory sú slabšie financované. Sú to rôzne koeficienty financovania podľa študijných odborov. Štát má na to svoje tabuľky, je vypracovaná podrobná metodika, ktorou sa ministerstvo a my riadime.

Takže vysoké školy nedostávajú peniaze podľa počtu študentov?  

Ako som spomínal, financovanie je podľa študijných odborov a sú v ňom zásadné rozdiely.

Čo čaká univerzitu v najbližšom období, okrem akreditácie?

Veľmi nás zamestnáva novela vysokoškolského zákona. V súvislosti s ňou potrebujeme zosúladiť všetky procesy. Musíme tomu prispôsobiť celý systém riadenia a dokumentáciu. Treba preskúmať každú smernicu i dokument, resp. pripraviť a zakomponovať zmeny, čo si vyžaduje množstvo administratívnej práce i času.

Uskutočnili ste nejaké významné investície v poslednom období?

Snažíme sa rozvíjať nielen po stránke študijnej, ale aj v oblasti digitalizácie a po stránke technickej. Za ostatné dva roky sme zrekonštruovali internáty, vybudovali sme parkovisko pre zamestnancov a študentov, pripravujeme projekty „zelenej univerzity“. Veľa vecí závisí od toho, aké sú externé podmienky, ako sa nám dá „nadýchnuť“ a či sú nejaké projektové výzvy, do ktorých sa vieme a môžeme zapojiť.

Aké rozvojové projekty realizujete v súčasnosti?

Pustili sme sa už do spomínaného „ozelenievania“ univerzity. Máme podaný projekt v hodnote 1,5 milióna eur zameraný na šetrenie energetických zdrojov. Niektoré priestory nám treba v lete chladiť, potrebujeme vyriešiť ich tienenie. Chceme tiež využívať solárnu energiu na výrobu elektrickej energie. Projekt je orientovaný aj na zelenú strechu. Jeho súčasťou je nabíjacia stanica pre elektromobily. Teda nezameriavame sa ani tak na prístavbu a výstavbu, ale na znižovanie spotreby energií a výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Rátame s tým, že projekt by mohol byť schválený každú chvíľu. Máme spätnú väzbu, že ide o dobrý projekt a Implementačná agentúra ministerstva školstva by ho mohla podporiť.

V posledných rokoch ste realizovali viacero projektov aj z eurofondov. Pri ich realizácii boli určité problémy, najmä pokiaľ ide o financovanie?

Som rektorom od augusta 2018 a za tento čas sme nemali žiadne problémy. Viem, že v minulosti, keď sa stavala univerzitná knižnica, boli iné rozpočtové náklady ako pôvodný projekt. Vtedajšie vedenie to riešilo úverom. Býva to aj pri každej inej stavbe. Niečo sa začne robiť, medzičasom ceny stúpnu alebo sa objavia veci, ktoré treba urobiť dodatočne alebo navyše. Úver sa čerpal vo výške 1,8 milióna eur. Väčšina je už splatená, do úplného vyrovnania nám to vychádza ešte asi na dva roky.

Majú vaši študenti dosť ubytovacích priestorov?

Máme dve vlastné ubytovacie zariadenia a máme aj zmluvných partnerov. Študentom sa snažíme vyhovieť v čo najvyššej možnej miere. Samozrejme, najatraktívnejšie sú vlastné zariadenia, náš C-blok aj internát Ruža na Plavisku. Teraz sme s ubytovacími miestami tak akurát. Samozrejme, študenti využívajú aj priváty. Ak by sa však zvýšil počet poslucháčov, museli by sme pristúpiť k navýšeniu vlastných kapacít. Urobili sme štúdiu uskutočniteľnosti, takže ak by bolo treba, sme pripravení a vieme to riešiť pomerne rýchlo.

Univerzita je súčasťou života a koloritu Ružomberka. Ako hodnotíte vzťah s vedením mesta?

Spoluprácu s Mestom Ružomberok hodnotím ako veľmi dobrú. Odvíja sa od memoranda, ktoré máme podpísané. Uskutočňujeme projekty, napríklad Interreg a ďalšie, ktoré slúžia aj pre rozvoj mesta. Posledné dva roky sú však tieto aktivity obmedzené, nakoľko sa pre pandémiu pomaly nedalo vyjsť z domu. Mrzí ma, ak sa vyskytli nejaké „šumy“, že by sme sa v istých veciach mali angažovať viac. Robíme maximum, čo je v našich silách, kompetenciách a možnostiach.

Ste rektorom prvé volebné obdobie, čo je už takmer na konci. Chystáte sa kandidovať aj v nasledujúcom volebnom období?

Áno, budem opäť kandidovať. Nemám na to špeciálne dôvody, prečo áno, jednoducho svoju prácu beriem ako poslanie, v ktorom treba pokračovať. Ak to poviem obrazne, tak naša loď pláva v búrlivých vodách a je dobré pre celú posádku, aby ostal kormidelník, ktorý vie, „kde je sever“. Aj v tejto skúsenosti však platí, že „človek môže zmeniť svet, ale nevie tak urobiť sám”.

Kedy bude teda najbližšia voľba rektora? Chystáte sa opäť kandidovať?

Voľby budú už teraz koncom apríla (predstavenie kandidáta sa uskutočnilo 24. apríla a menovanie 26. aprála – pozn. red.), čo je už o pár dní.

Vy osobne, ako sa cítite v tejto pozícii? Funkcia rektora je manažérska, podobne ako ste vykonávali vo Vodárenskej spoločnosti Ružomberok. Ale predsa, školstvo a hospodársky segment sú odlišné sféry…

Mojím životným poslaním je vysoké školstvo, pedagogická a akademická práca. Predtým, než som pracoval vo Vodárenskej spoločnosti, som pôsobil na Technickej univerzite vo Zvolene a spolupracoval s ďalšími inými univerzitami. Potom som vypočul životnú výzvu a dostal som sa do manažérskeho prostredia v hospodárskej sfére. Som vďačný za každú životnú skúsenosť. Akademické prostredie je iné ako hospodárske. Ale hospodáriť, zarábať peniaze a viesť ľudí musíte vedieť všade. Vo funkcii rektora mi veľmi pomáha moja niekoľkoročná úspešná prax na pozícii riaditeľa Vodárenskej spoločnosti či jedného z manažérov tunajších papierní. Beriem to ako výhodu. Keď som nastupoval do funkcie rektora, nemusel som sa až tak veľa učiť, akurát prostredie je trochu iné.

Takže školstvo ani manažovanie vám nie sú vzdialené…

Mám už dosť rokov odpracovaných, polovica v školstve, polovica v hospodárskej afére. Dnes aj novela vysokoškolského zákona hovorí, že riadenie by malo byť viac manažérske. Aj od rektora sa v súčasnosti viac vyžaduje dennodenný manažment a žiaľ, na „príjemnejšie“ akademické povinnosti – napríklad učenie – ostáva menej času. Napriek tomu som rád, že sme čerstvo s kolegom publikovali vo svetovom karentovanom časopise odborný príspevok na moju obľúbenú tému – fytoenergetiku, teda energiu z rastlín. Nie je to o mne, lebo ja sa teším z každého úspechu Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Vraj máte horúcu novinku…

Záujemcom o štúdium prinesieme nové študijné programy na medzinárodnej úrovni. Vďaka spolupráci s univerzitou vo Varšave môžu študenti získať praktické vzdelávanie v oblasti manažmentu a práva.

Článok bol pôvodne publikovaný v májovom čísle RK Magazínu.