O cestnej premávke

Všimli ste si niekedy, koľko chodcov a cyklistov má samovražedné sklony?

Keď vykukne slnko, nejedného domaseda to ťahá von. Ľudia oprášia dvojkolesových tátošov alebo korčule, mnohí sa vydajú na špacír po vlastných.

Samozrejme, je dobré urobiť niečo pre svoje telo, ale pokiaľ chodíte zásadne po hlavnej ceste a zásadne po zlej strane, je to kontraproduktívne.

Mnohým z týchto jedincov zjavne chýba pud sebazáchovy. Nie je totiž žiadnym výnimočným úkazom stretnúť matku na kolieskových korčuliach s dieťaťom v kočíku na pravej strane vozovky, pričom chodník obďaleč je dokonale prázdny.

Dediny a mestá míňajú ťažké tisíce na vybudovanie chodníkov, no niektorí občania tvrdohlavo derú krajnice.

V súčasnej dobe, keď môže byť ktokoľvek čímkoľvek, by bolo možno dobré zvážiť aj niečo ako štvrté pohlavie – automobil.

Mnohí jedinci totiž samých seba považujú minimálne za kamión.

Otázkou je, kedy im to dôjde. Možno až vtedy, keď sa im to niekto bude snažiť narvať do výfuku…

Text vyšiel v Ružomberskom magazíne číslo 8/2019.

Ilustrácia – autorka

Som vyštudovaná žurnalistka, zaujíma ma kultúra a história dolného Liptova. Rada píšem o problémoch a záujmoch bežných ľudí, cez ich svedectvá sa snažím pripomínať hodnoty, na ktoré by spoločnosť nemala zabúdať. Zároveň pracujem v oblasti zabezpečenia bezpečnosti priemyselných inštalácií.