Od nového roka platíme väčšie dane za pozemky, domy aj byty

Priplatia si všetci – občania aj turisti. Najviac však obyvatelia mestských časti Ružomberka, ktorí žijú v rodinných domoch. Cena pôjde hore aj v ďalších rokoch.

Už v decembri, po schválení v zastupiteľstve, sme informovali o zvýšení daní za odpad a nehnuteľnosti v meste. Prinášame avizovaný podrobnejší návrat k podstatnej téme pre Ružomberok. Začíname daňou za nehnuteľnosti.

Mestské zastupiteľstvo: extrémisti v mestských priestoroch aj vyššie dane

Vyššie dane pre všetkých

Ružomberčania, ktorí vlastnia v meste nehnuteľnosti, platia od tohto roku viacej na daniach. Radnica zvýšila takmer všetky typy daní za nehnuteľnosti a zároveň zrušila niektoré úľavy.

Priplatia si najmä obyvatelia rodinných domov v mestských častiach Ružomberka. Sadzbu na návrh mesta poslanci zmenili z 0,15 eura za m2 na 0,25 eura za m2. Rovnakú sadzbu dane platia od tohto roku aj majitelia domov a panelákových bytov v meste. Doteraz platili 0,20 eur za m2. Dane, ktoré majú dopad na takmer každého v meste, tak budú v Ružomberku jednotné.

Napríklad pri byte alebo dome veľkosti 70 m² znamená zvýšená sadzba nárast zo 14 na 17,50 eura.

Pre celé mesto rovnaké, ale v sadzbe vyššie, sú od januára aj dane z pozemkov v meste. Aktuálnou celoslovenskou legislatívou je napríklad hodnota stavebných pozemkov pre kataster Ružomberka a Hrboltovej určená na 24 eur za m2. Z nich doteraz platili ľudia v meste 0,40% za m2 a pri ostatných to bolo 0,50% za m2. Obe sadzby sú odteraz jednotné na úrovni 0,70% za m2. Rovnaké percentá z hodnoty pozemku tak zaplatí vlastník lúky, ornej pôdy, lesa či stavebného pozemku v meste, ako aj na periférii. Podrobnejšie si prečítate v samotnom Všeobecnom záväznom nariadení (VZN) mesta o miestnych daniach.

Dane však zdražejú aj podnikateľom, priemyselným a poľnohospodárskym stavbám a rovnako majiteľom priestorov, ktoré nie sú zriadené na bývanie či podnikanie. Najviac zmenu pocítia majitelia tzv. ostatných stavieb a ostatných nebytových priestorov, kde je nárast z 0,80 eura na 1,5 eura za m2.

„To je napríklad, keď máte v bytovom dome nebytový priestor, ako je napríklad kočikáreň, tak v tom bytovom dome platia občania za byty, ale za ten nebytový priestor sa platí ako za ostatnú stavbu. Týchto objektov je minimálne,“ vysvetľuje vedúca Oddelenia ekonomiky a majetku na Mestskom úrade v Ružomberku Janka Mokošová.

Až 200 percentný nárast výšky dane musia zvládnuť majitelia plechových garáží. „Mesto Ružomberok má záujem odstrániť z verejných priestranstiev všetky prenosné garáže, nakoľko tieto svojim vzhľadom pôsobia rušivo, sťažujú údržbu miestnych komunikácií a zaberajú väčšie plochy parkovacích miest,“ zdôvodňuje tento krok radnica.

Porovnanie cien niektorých nových daní. Ceny sú v eurách za meter štvorcový. Zdroj – MsÚ.

Oslobodenie od dane

Súčasťou VZN mesta číslo 7/2019 o miestnych daniach sú aj oslobodenia od dane. Jeden typ oslobodenia garantuje v legislatíve štát.

„Školské zariadenia, ktoré zriaďuje štát, vyšší územný celok (VÚC) alebo akákoľvek registrovaná cirkev, naďalej nebudú platiť daň z nehnuteľností,“ vysvetľuje Janka Mokošová.

Radnica môže ovplyvniť úľavu na dani z nehnuteľnosti pri súkromných priestoroch škôl, zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, múzeách, kinách, galériách, osvetových zariadeniach a podobne. Doteraz úľava pre vlastníkov týchto inštitúcií v meste platila.

„Toto oslobodenie sme pre rok 2020 zrušili,“ konštatovala vedúca oddelenia ekonomiky a majetku.

„Zachovali sme oslobodenie od dane, ktoré platí pre sociálne odkázaných občanov alebo zdravotne ťažko postihnutých alebo ľudí nad 70 rokov. Toto je tiež jedno z oslobodení, ktoré obec môže a nemusí dať,“ doplnila Mokošová.

Vedenie mesta sa odhodlalo zvýšiť dane po trinástich rokoch. Sprava primátor Igor Čombor, I. viceprimátor Michal Lazár, prednosta MsÚ Marián Šeršík a celkom vľavo II. viceprimátor Ján Bednárik.

Dôvody: legislatíva a nedostatok peňazí v mestskej kase

Radnica vďaka zvýšeniu dane z nehnuteľností získa do rozpočtu ročne o 350-tisíc eur viac. Súhrne tak na mestských daniach vyberie od tohto roku viac ako 2 milióny eur.

„Treba povedať, že po trinástich rokoch dochádza k miernemu navýšeniu daní. Je to spôsobené tým, že nároky na obce sú čoraz vyššie, príjmy sú čoraz nižšie. Takýto proces je zakotvený aj legislatívne, musíme v rámci riadneho hospodárenia mesta pristupovať aj k takýmto opatreniam,“ zdôvodňuje nárast sadzieb v mestských daniach hovorca mesta Viktor Mydlo.

Príjmy mestského rozpočtu však neklesajú. Za posledných päť rokov stúpli o takmer 10 miliónov eur.

„Medziročný nárast máme takmer 1,5 milióna eur. Nemyslím si preto, že je doba tak markantne zvýšiť dane, najmä, keď sme pred voľbami počuli, že dane sa zvyšovať nebudú. Rozumiem, že potrebujeme do roku 2024 splniť legislatívnu požiadavku vo výške sadzieb dane, ale keďže o tom vieme dlhodobo, mali sme dane upravovať postupnými krokmi,“ vystúpil v diskusii poslanec za Černovú Patrik Habo (nezávislý).

„Stúpli príjmy, ale stúpli aj výdavky. Dva roky po sebe sme museli zvyšovať mzdy vo verejnej správe po 10 percent. To sú učitelia, policajti, úradníci, opatrovateľky a ďalší. Príplatky za sobotu a nedeľu, stravovanie zadarmo nie je zadarmo, rekreačné poukazy, veď to je pálka alebo čistenie chodníkov. Áno, bolo by lepšie zvyšovať dane postupne, súhlasím, ale doteraz to nikdy neprešlo cez vedenie mesta. Nečudujem sa, je to nepopulárne opatrenie,“ odpovedala Janka Mokošová.

„Mali by sme ísť opačným spôsobom, znížiť podnikateľom dane, a urobiť atraktívnejšie prostredie, aby zamestnali viacej ľudí, čo prinesie peniaze do rozpočtu inou formou. Prekáža mi tiež, že nevieme, ako tých 350-tisíc eur navyše minieme, ako z nich zabezpečíme napredovanie mesta, ktoré sa nerozvíja,“ argumentoval poslanec z Políka Karol Javorka (nezávislý).

Odpovedala mu opäť vedúca oddelenia ekonomiky: „Liptovský Mikuláš vyberie na týchto daniach ročne 3,5 milióna eur. Myslím si preto, že naše podmienky pre podnikateľov sú veľmi dobré a majú vhodné podnikateľské podmienky a prostredie.“

Mesto k úprave daní tlačí aj celoslovenská legislatíva. Do zdaňovacieho obdobia 2024 nesmie byť rozdiel medzi najvyššou a najnižšou daňou z nehnuteľnosti na území akejkoľvek obce väčší ako desaťnásobok. Obce preto musia sumy upraviť.

„Najlacnejšiu daň sme mali na úrovni 10 centov a najdrahšiu na úrovni 2,29 eura. Do roku 2024 tento rozdiel nesmie presiahnuť desaťnásobok. Takže buď budeme znižovať daň pre právnické osoby na podnikateľské objekty alebo zvyšovať daň za rodinné domy a byty. Ani po úprave pre rok 2020 nedosiahneme desaťnásobok, ako to vyžaduje zákon. Treba očakávať, že v priebehu najbližších troch rokov budeme toto VZN ešte upravovať,“ hovorí zrejme o ďalšom zvyšovaní daní Janka Mokošová.

Viac zaplatia aj turisti

Od januára platia viac aj návštevníci Ružomberka, ktorí v meste prespia. Sadzba dane za ubytovanie narástla z 0,70 eura na 1 euro a v prípade, ak ubytovateľ zaregistruje ubytovaného v mestskom centrálnom registri ubytovaných, tak stúpla z 0,50 na 0,70 eura.

„Rozumiem, že zvyšovanie daní je nutné a nepopulárne. Zároveň si myslím, že je to tá najjednoduchšia vec, ktorú môžeme urobiť. Bol som v Dolnom Kubíne, hovoril som s primátorom, a tam nezvýšili dane. Rozhodli sa, že budú hľadať rezervy v rozpočte. Preto sa chcem spýtať, či aj my hľadáme rezervy, kde by sme mohli ušetriť,“ pýtal sa poslanec za obvod Stred Martin Hromada (nezávislý – Za slušný Ružomberok).

Jeho otázka zostala v pléne bez priamej odpovede.

„V súvislosti so zvýšením sadzby za ubytovanie by som bol rád, aby daň za ubytovanie bola celá naspäť investovaná do cestovného ruchu v meste, k čomu predložím aj uznesenie,“ povedal Hromada. Tento svoj návrh ale spojil s ďalšími návrhmi na úpravu rozpočtu. Balík návrhov, kde bola aj požiadavku o dani za ubytovanie, ale v hlasovaní poslancov nezískal podporu.

Súčasťou miestnej dane sú aj poplatky za psa, ktoré pre tento rok zostali na rovnakej úrovni ako vlani. Zvýšená je však platba za komunálny odpad. Obom témam sa ešte budeme venovať.

Titulná fotografia – Ružomberok a okolie. Foto – autor.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.