Päťsto osemnástka si to užíva

Akože ináč, keď jej to už dlhšiu dobu umožňujú príslušné „VéZeteNká“, alebo povedzme si, že všetci tí, v značnej miere nevšímaví a okolo žijúci a pracujúci občania. Už dlho tam jeden statický automobil hniezdi s miestnou „ešpézetkou“ nášho okresu. Mesto, ktoré už dlhodobejšie nemá svojho gazdu, poskytuje aj takéto pohľady.

Staršia červená škodovka si pohodovo hovie v zakonzervovanom listí z minulého roku. Jeho prvé spady sú už dávno za nami a to v čase, keď v areáli Ústrednej vojenskej a fakultnej nemocnice horelo. Posledná fotografia, tá dnešná už hovorí, že v sedimente lístia, špiny a prachu sa o chvíľu začne dariť i náletovým drevinám.

O ten zúbožený (ak uznaný vrak) by ani tak nešlo, keby dlhodobejšie zanedbaná Štiavnická cesta nesmerovala ako hlavná cesta vedúca rovno do našej významnej dobre pracujúcej zdravotnej inštitúcie, opradenej do nedávna najlepšími titulmi a uznaniami z najvyšších štátnych inštitúcií. Súčasný nevľúdny pohľad a „military street image“ pred Nemocnicou SNP je skôr na zamyslenie aj občanom iných miest, ktorí do nej prichádzajú. Ale ako sa zdá, nevadí to ani samotnej Veselovej nemocnici, mestu a ani Komisii životného prostredia pri Mestskom zastupiteľstve (MsZ). A nie je to pohľad týždňa, ale pohľad niekoľkých mesiacov.

Alibisticky nestačí povedať, ako to v Ružomberku od istej doby je – „to nepatrí nám, a čo my máme s tou cestou, zavolajte na Technické služby, zavolajte Mestskú políciu.“ Obyčajne končia aj takéto rozhovory, keď ukážete na niečo, čo vyslovene špatí toto mesto. Zdá sa, že v ňom to s čistotou ulíc a  administratívou sídliacou na prízemí Ružového vrchu poriadne vŕzga. Pánty starých dverí Technických služieb sa sami nenamažú, kým nepríde vazelína a kým ju k tzv. zhotoviteľovi prác niekto nedonesie. A či už osobne autom alebo telefónom za čistotu mesta zodpovedného a plateného úradníka.

Budíček pre Otcov mesta

Obrazne povedané,  asi tak v domácej slepote. V nej netreba dlhodobo dumať, súkať tendre či sumy, za aké si dáme vyzametať túto 150 metrov dlhú ulicu k dotyčnici s rozbitou vozovkou Poľnej. Keď to vieme v strede mesta do omrzenia a dratia asfaltu každý týždeň na tých istých a čistých uliciach, presuňme sa aspoň raz za rok po páde lístia ku kasárňam.

Dajte tam dopravnú značku s dodatkom a názvom Zametanie ulice, oznámme to okolo žijúcim občanom jedného paneláka, poprípade dajte im to aj za stierač. Ak autá neodtiahnu, donúťme ich pozametať priestor, ktorý počas čistenie ulice neopustili.

Tak jednoduché a tak prosté. A keď už nič, tak aspoň pozametajme, a či už vo vzťahu k mestu, ktoré reprezentujeme (aj profesijnom k estetike, čistote a hygiene mesta), to sami očistime brigádnicky od lístia a špiny ostrovov okolo parkujúcich aut. Zahlaďme aspoň na čas administratívne osemmesačné vákuum nečinnosti a nevšímavosti, čo sme ju zanechali na Štiavnickej ulici.

Ulici, ktorá by nemala ostať ako ulica bez macochy, a jedna z dlhodobejšie zanedbávaných  a nepozametaných ulíc Mesta papiera a turizmu. Radostným konštatovaním snáď v krátkej dobe, „keď už odpelilo“,  bude fakt – konečne po rokoch už aj na Štiavnickej, a poriadne pozametané.

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.