Prechádzate ulicou, slnko svieti, tešíte sa z ožívajúcej prírody. Nachvíľu sa prestanete pozerať pod nohy a…
…odrazu máte pocit akoby ste šliapli do niečoho, ž čoho by mal hovnivál radosť. A kiežby to bol len pocit.
Bohužiaľ, takáto jarná idylka nie je vôbec zriedkavá. A stojí za ňou, čuduj sa svete, nezodpovednosť mnohých majiteľov domácich miláčikov.
Rozhorčovať sa môžeme koľko chceme, vždy sa nájde pár indivíduí, ktoré pre nás v mestách a na dedinách narafičia pár nástrah.
Veď v súčasnej dobe, keď sa mnohí dožadujú svojich „práv“ prekonávajúc akékoľvek absurdity, môže de facto aj psíčkar argumentovať, že výtvor jeho štvornohého spoločníka je skvost a vo svojej prirodzenosti obohacuje spoločnosť.
No ale zrejme im to nemôžeme zazlievať, keď celý deň vidia a počujú, čo zo seba vypúšťajú politici. A tí sa s nejakými sáčkami vonkoncom nebabrú.
Text bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 3/2019.
Ilustrácia – autorka
