Majiteľ benzínky na Zarevúcej napokon získal aj pozemky pod ňou. Na niekoľký pokus. A za výraznej asistencie mesta. Ešte by ho chcelo previazať darčekovou mašľou.
Niektorým pri záverečnom rozuzlení „kauzy benzínka“ zabehlo, iným mohlo naštartovať antiperistaltiku žalúdka, ďalší len neveriacky pokrútili hlavou. V podaktorých kútoch bolo počuť pomyselné kliknutie vypínačom. V znamení posledný nech zhasne.
Časť poslancov sa hájila pragmatickým využitím situácie, ktorá je dôsledkom rozhodovania predchádzajúcich zastupiteľstiev. Vraj z nej možno aspoň finančne profitovať. Predajom pozemku sa síce naplnil mestský rozpočet, ale zaplatilo aj mesto. Stratou svojej tváre a sčasti morálneho kreditu. Netreba predsa pokračovať v hitparáde zlých rozhodnutí.
Tých bolo v minulosti dosť. Kým niektorí vedome sledovali iný záujem pred tým verejným, pre iných bola „poľahčujúca okolnosť“, keď schvaľovali zmenu zámeru v domnienke, že majiteľ musí dať pozemok po dobe nájmu do pôvodného stavu a stavbu odstrániť. Ukázalo sa, že to bolo chyba. Chyba, ktorá má teraz svoje súpisné číslo.
Majiteľ dosiahol, čo chcel. Keď pre MTR komentoval úspešné odklepnutie predaja, siahol po gréckej mytológii. Vraj „konečne zvíťazil zdravý rozum pred (pauza) chimérami.“ Nuž, my by sme celé konanie označili inak. Ak chceme ostať v medziach slušnosti, odbehneme si po metaforickú barličku pre zmenu k severským bájnym tvorom. Totižto zavádzanie verejnosti, keď od počiatkov vedel, že verejné parkovisko je iba prípravná pôda na čerpaciu stanicu, že vonkoncom nemá v úmysle akceptovať zmluvnú klauzulu o odstránení pumpy, je iba obyčajným trollingom.
Článok bol uverejnený v októbrovom čísle RK Magazínu.
Ilustračná fotografia: karikatúra – autorka Anna Šenkeríková
