Infekčné choroby boli vždy pre ľudstvo nebezpečím, a nebolo tomu inak ani pred viac ako päťdesiatimi rokmi, keď tu vírus SARSu a jeho typ nazývaný infektológmi ako Covid 19 nebol. Na východe našej republiky známej ešte ako ČSSR však hrozilo nebezpečenstvo inej infekčnej choroby a tou bola cholera.
Jej prejavy netreba nejako zvlášť opisovať , veď dnes je za nami, skôr historicky po viac ako polovici storočia je na mieste pripomenúť si vtedajšiu situáciu a predzvesti cholery avizovanej oficiálnym oznámením z územia Sovietskeho zväzu.
Na základe znepokojujúcich informácii prichádzajúcich od východného suseda bolo treba konať okamžite. Vtedajšie ministerstvo zdravotníctva SSR zriadilo detašované pracovisko protiepidemického oddelenia OHS v Michalovciach. Už v katastri obce Vyšné Nemecké (dnes cestný št. prechod s Ukrajinou ) bolo treba sprísniť zdravotnú ochranu štátnych hraníc so ZSSR v zmysle medzinárodných zdravotníckych opatrení. Rozhodlo sa tak 12. augusta 1970 . Epidemiológovia z infekčného oddelenia MUDr. Dolgoša sledovali okolie a možné ohniská výskytu cholery v obci Baškovce a elektrárne Vojany. Nemožno opomenúť nezištnú odbornú a fundovanú prácu zúčastňujúcich sa hygienikov a epidemiológov na likvidácii cholery, keď si treba spomenúť aj na vtedajšiu zástupkyňu MZ SSR MUDr. Púčekovú a doktorku Magdovú z Oblastnej hygienickej stanice v Košiciach.
Z dostupných informácií MUDr Jána Mydlu narodeného roku 1934 ako posledného syna sochára Viktora Mydlu ( aj blog RK magazínu z 26.11. 2018 –Kopec so zakonzervovanými zásobami hliny na okraji mesta ) – bývalého Ružomberčana, ktorý si svoje profesionálne pôsobisko hygienika a epidemiológa našiel po štúdiách na Karlovej univerzite v Prahe v rokoch 1953- 1959 v Michalovciach, tak dokumentuje aj jeho 45-stranové pojednanie práce k nadstavbovej kvalifikačnej atestácii z epidemiológie (Činnosť epidemiológa pri zánose cholery do okresu ) vydanej v Michalovciach v roku 1977.
Vtedajšie prvé dva úmrtia na choleru boli hlásené v Michalovciach 18. a l9. októbra 1970.V jednom prípade išlo o 42 ročného občana z Baškoviec pracujúceho v elektrárni Vojany. Druhý smrteľný prípad sa vzťahoval na 47 ročného obyvateľa obce Suché, ktorý pracoval na EVO II ako pracovník Chemkostavu Michalovce.
Po dvoch dňoch došlo k rýchlym opatreniam a aktivizácii troch skupín realizovaných na potlačenie a likvidáciu cholery v oblasti Michaloviec a Trebišova. Zvláštny úkol a dôraz bol zameraný na obec Baškovce , Suché a Budkovce. Z infekciou a jej inkubačnou dobou 72 hodín sa bolo treba vysporiadať čo najrýchlejšie a racionálnymi opatreniami zabrániť nákaze a postupu epidémie cholery , čo sa nakoniec na východe našej republiky podarilo.
Na strane 15 Činnosti epidemiológa pri zánose cholery do okresu sa píše : „ Dobrým skĺbením práce hygienickej stanice a okresného protiepidemického štábu mohli sme konštatovať už okolo 2-ej hodiny nočnej dňa 22. októbra, že všetky prístupové a výstupové cesty z ohniskových obcí boli obsadené a kontrolované príslušníkmi VB. Pred 4-ou hodinou rannou boli už obce „hermeticky“ uzavreté po vonkajších obvodoch jednotkami čsl. armády. Teda prvé ranné autobusové a vlakové spoje už v inkriminovaných obciach nezastavovali . Tak sa podarilo v okrese Michalovce dobré a urýchlené zachytenie nástupu rozsiahlych protiepidemických opatrení v situácii pre ktorú sme nemali temer žiadnych skúseností.“
Ďalšie hodiny po tomto dátume znamenali enormnú vyťaženosť práce zdravotného personálu a mikrobiologických oddelení, kontrolu pitných vôd, dohľadov nad žumpami v karanténnych strediskách, odberov biologických materiálov, depistáží stolíc ,sprísnený dozor v potravinových zariadeniach, vedenie dokonalej evidencie a hlásení (keď ešte nebola elektronická pošta) na nadriadené republikové orgány, zabezpečenie kontaktov medzi cholerovou nemocnicou a OHS, vedenie evidencie o očkovaní a radu ďalších nevyhnutných opatrení.
Aj v dnešnej dobe s príslušnými obrázkami , tabuľkami s časovými sledmi izolácií prípadov cholery v okrese Michalovce , dispenzárnou evidenciou chorých na choleru, resp. cholerových nosičov , počtov ošetrených a vyšetrených rekreantov na Zemplínskej šírave v sezónach roku 1971 – 1975 , či hlásení výskytov črevných a alimentárnych nákaz s dehydratačnými syndrómami v sledovaných obdobiach s inými odbornými pozorovaniami a evidenciami , poskytuje takýto dokument doby i po štyridsiatich štyroch rokoch pre epidemiológov dostatočné množstvo užitočných informácii.
Aj keď cholera vraj už načisto prestala strašiť a znepokojovať hygienikov a epidemiológov z Európy, no lokálne vojny v iných oblastiach sveta, zabíjanie , genocídy , exterminácie etnických skupín obyvateľstva, nedostatočná hygiena, hlad, splaškami a exkrementami kontaminované vody, môžu práve cholerou ohrozovať tamojšie územia.
V čase a v období písania tohto príspevku po päťdesiatjeden rokoch, keď Slovenskom lomcuje iný druh epidémie, je najkrajnejší východ našej republiky označovaný na pandemickej mape Covidu 19 v červenej a bordovej farbe.
Nie je to určite zelená či oranžová farba, čo ju pomaly už rok vídavame vo večerných správach televízií na obrazovkách. Nejde len o východ republiky ale aj o iné regióny Slovenska . Zostáva len veriť , že s epidémiami vyhráme tento boj tak, ako ho kedysi doviedli do víťazného konca v postihnutých okresoch na východe Slovenska. Dve generácie pred nami, to už v minulosti dokázali .
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
