Magurský zlatý chodník opisuje históriu osady, ale najmä baníctva. V týchto dňoch ním prechádzajú prví návštevníci.
Najvyššie trvalo obývané miesto na Slovensku. Aj tak sa traduje o Magurke, v ktorej dnes býva bezmála desať ľudí. Záchytným bodom je chata Magurka. Od roku 2017 ju spravuje Miroslav Meluš s manželkou.
Magurka však v sebe skrýva omnoho viac. Už v 14. storočí bola založená ako banícka oblasť a jej význam prekračoval hranice Slovenska až do krajín Európy. Vďaka iniciátorovi projektu Miroslavovi Melušovi banská história na Magurke opäť ožila. Už niekoľko dní ju pripomína nový náučný chodník.
11 tabúľ na 8,4 kilometrovom okruhu
Náučný chodník sa nachádza v Nízkych Tatrách, v Ľupčianskej doline. Tvorí ho 11 informačných tabúľ. „Prvý panel je ešte pred Magurkou v lese, je motivačný. Všeobecne informuje o náučnom chodníku a o tom, čo všetko sa návštevník postupne dozvie. Ďalší sa nachádza pred chatou Magurka. Chodník je obohatený aj o hospodárenie v lese, o čom hovorí jeden panel, ďalší je venovaný Národnému parku Nízke Tatry, ale aj ryžovaniu zlata,“ približuje obsah informačných tabúľ iniciátor projektu a zároveň aj majiteľ Chaty Magurka Miroslav Meluš.
Trasu chodníka tvorí 8,4 kilometrový okruh, pričom vychádza na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Časť chodníka, približne tri kilometre, tvorí staroveká banská cesta, ktorá je dodnes prechodná. Lemujú ju tri doliny – Klinčok, Kapustisko a Močidlo, práve v nich prebiehala ťažba.
„Banská cesta spája hlavné štôlne (bane) a chodník ukazuje vstupy do baní, kde sa ťažilo zlato, striebro a antimón,“ približuje trasu Miroslav Meluš.
Chodník však nie je len o čítaní panelov. Z Magurského zlatého chodníka je možné vstupným portálom odbočiť k štôlni. Tam je označený nápis zákaz vstupu a názov štôlne. Návštevník sa môže dostať aj k budove Bašovňa, kde sa premývala ruda. „Pri poslednej tabuli je urobené malé ryžovisko zlata, kde sme umiestnili kaďu. V nej je voda, vedľa kôpka štrku, každý si môže vyskúšať, ako sa ryžuje zlato,“ hovorí o atrakcii Meluš.
Vybudovanie náučného chodníka trvalo jeden rok. „Minulý rok v októbri sme likvidovali nelegálnu skládku pri jednej štôlni. V rámci toho sme urobili aj tematický víkend na chate, kde prednášal profesor Chovan. Vtedy sme si povedali, že by bolo pekné mať na Magurke chodník. Magurka si to zaslúži, bola to jedna z najvýznamnejších baníckych lokalít,“ zdôrazňuje Meluš.
Náučným chodníkom už prechádzajú prví návštevníci
A tak sa do práce na novom náučnom chodníku pustili členovia Občianskeho združenia Priatelia Magurky a Chata Magurka. Odborným garantom projektu bol emeritný profesor Martin Chovan z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. O grafickú časť sa postaralo Prírodovedné múzeum Slovenského národného múzea v Bratislave. Pomohlo aj Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska, ktoré chodník zaradilo do projektu Slovenská banská cesta.
„Nešlo to hladko, no stihli sme dať dokopy ľudí a získať aj povolenia od vlastníkov pozemkov, na ktorých sa chodník nachádza, či povolenie od Štátnej ochrany prírody. Administratívne veci boli náročnejšie, no nie nezvládnuteľné, len náročnejšie ako napísanie samotných textov,“ zdôrazňuje Meluš.
Prvé tri kilometre tvorí lesná cesta a preto je trasa vhodná aj pre deti v kočíkoch. „Potom už začne stúpanie. Je to aj taká „vysokohorská túra“, v nadmorskej výške 1600 metrov, treba dávať pozor na počasie a poveternostné podmienky,“ upozorňuje Miroslav Meluš.
Slávnostné otvorenie Magurského zlatého chodníka bolo spolu so sprievodnými podujatiami naplánované na sobotu 3. októbra. Plány však zmenili nové opatrenia. „Dosť nás to mrzí, pretože sme pri chate pripravili natrvalo expozíciu základných hornín, je tam aj vyrezaný magurský permoník. Chodník je však otvorený,“ hovorí Meluš.
Zároveň dodáva, že ním už prešlo niekoľko návštevníkov. „Ľudí to zaujíma. Dovtedy sa len tak motali, niečo čítali z mapy, že by tu niekde možno mohla byť aj štôlňa. Keď je to teraz vyznačené, tak sa aj lepšie orientujú,“ uzatvára Miroslav Meluš.
Titulná fotografia: Prví návštevníci Magurského zlatého chodníka. Foto: Chata Magurka
