Začiatkom marca by mohol v Ružomberku pribudnúť obchod s platňami. Jeho majiteľ, Ružomberčan Ivan Klas, chce takýmto spôsobom prezentovať svoju dlhoročnú záľubu.
Pre počúvanie hudby sa nadchol už v detstve, v jedenástich rokoch dostal prvý magnetofón. „Bol to monofónny model japonskej značky Panasonic, čo bola v tej dobe celkom rarita. Spolu so sestrou sme si začali nahrávať pesničky od spolužiakov a kamarátov. Boli to tiež počiatky časov, kedy sme si hudbu brávali aj von, na výlety,“ spomína s nostalgiou štyridsiatnik z Ružomberka.
V dvanástich rokoch sa rozhodol kúpiť si prvú platňu, ktorá je dodnes súčasťou jeho rozsiahlej zbierky a zostala jednou z jeho obľúbených. Bol to druhý album skupiny Elán Nie sme zlí. Magnetofón tak vymenil za gramofón.
Postupne pribúdali ďalšie platne, zväčša od československých interpretov. Zahraničné albumy sa mu do rúk nedostávali tak často, keďže v socializme sa do republiky dovážali len pokútne.
„Keď sa niekto dostal do zahraničia a doniesol si odtiaľ platne, ostatní si ich prehrávali. Bol to veľmi vzácny artikel, nedostatkový tovar,“ vysvetľuje Klas.
„Živo si pamätám, ako som si platne kupoval na Mostovej ulici v predajni Opus, s radosťou ich niesol v tradičnom papierovom vrecúšku, potom ich doma položil na gramofón a započúval sa,“ usmieva sa.
V súčasnosti vlastní približne štyritisíc platní a niekoľko desiatok gramofónov. V dohľadnej dobe by chcel svoju zbierku redukovať a časť z nej ponúkať vo svojom obchode na Medveckého ulici, ktorý by mohol otvoriť už prvého marca.
Jedným z jeho najcennejších gramofónov, ktorého sa určite nehodlá vzdať, je Tesla NC500 v orechovom prevedení z roku 1989. Rovnaký model si kúpil, keď bol na vysokej škole, no keďže sa mu nepozdávala farba, rozobral ho a prestriekal na čierno.
„Dnes je ho v orechovom prevedení ťažké zohnať. Ak ho predáva niekto, kto si uvedomuje jeho cenu, ponúka ho za neskutočné peniaze. Napriek tomu sa mi jeden kus podarilo zaobstarať. Čiernych mám viacero, ale orechový len jeden,“ priznáva hrdý zberateľ, ktorého jeho záľuba dlhší čas sprevádzala i v zamestnaní – pôsobil vo veľkoobchode, kde predávali aj gramofóny.
Prečo práve vinyl?
Najväčšiu výhodu platní vidí v tom, že sú pre ľudské ucho prirodzenejším zvukom, keďže ide o analógový záznam. Páčia sa mu aj ich obaly, tvrdí, že obvykle sú malými umeleckými dielami.
„Sú väčšie ako v prípade cédečiek, preto sa dá na nich viac odprezentovať. Často bývajú podpísané hudobníkmi a číslujú sa, keďže vychádzajú v malých sériách,“ zdôvodňuje.
Okrem toho vidí v platniach veľkú energiu, pretože si ich ľudia vždy zaobstarávali za účelom radosti, prežívali pri nich príjemné chvíle. Nezriedka sú súčasťou platní, ktoré kolovali rôznymi vlastníkmi, aj netradičné odkazy.
„V jednej som našiel venovanie vytlačené na počítači z čias mojej strednej školy. Samozrejme, nechal som si ho v archíve,“ spomína si Klas na jednu z kuriozít.
Návrat k platniam
Napriek tomu, že záujem o platne sa v súčasnosti stále zvyšuje a čoraz viac ľudí sa k počúvaniu platní vracia, mnohé končia v smetných košoch alebo sú zavreté v pivniciach či pôjdoch.
„Po platne som si raz šiel aj do garáže. Ich majiteľ sa zaradoval, keď objavil môj inzerát. Vraj ešte nevidel, že by chcel niekto kúpiť vinyly,“ rozpráva Klas.
V súvislosti s platňami si nespomína na žiaden nepríjemný zážitok, práve naopak, vynára sa mu veľa príjemných spomienok. Väčšina sa spája s už spomínanou predajňou Opus, z ktorej si hrdo odniesol aj prvý album Petra Nagya Chráň svoje bláznovstvá.
Radosť mu neskazila ani reakcia staršieho chlapca, ktorý ho cestou domov zastavil a vyzvedal, čo si kúpil. Keď z obalu vytiahol platňu, pozrel naňho nechápavo: „To si si nemohol kúpiť dačo lepšie?“
Zážitky pribúdali aj neskôr. Spomína si na nerozhodnosť a nervozitu, keď na dovolenke v zahraničí poctivo zvažoval, koľko platní si odtiaľ vziať tak, aby to prešlo v batožine cez lietadlo.
Gramofóny a platne sa stali jeho nenahraditeľnými spoločníkmi. Keď sa v roku 2005 sťahoval a nechal si svoju zbierku na pôvodnej adrese, po takmer polročnom odlúčení si uvedomil, že bez nich nevie žiť.
Niektoré platne sa mu však do rúk dostávali opätovne, a tak začal s predajom prebytkov. Túžba podeliť sa o svoju záľubu ho priviedla až k myšlienke otvorenia kamenného obchodu, čím potešil mnohých sympatizantov platní, ale aj tých, ktorí sa s nimi ešte len zoznamujú.
„Niektorí ľudia mi hovoria, že ma predaj platní neuživí. Nie je to však môj jediný príjem, ide skôr o voľnočasovú aktivitu. Postačí, ak mi zarobené peniaze pokryjú prevádzkové náklady. V prvom rade chcem, aby aj Ružomberčania mali možnosť pri hudbe pookrieť a kúpiť si platne aj fyzicky, nielen cez internet, kedy nevedia, čo kupujú,“ vysvetľuje Klas.
Záujem prejavili aj mladí ľudia, ktorí doteraz gramofóny nepoznali. Niektorí z nich zdedili zbierku platní po rodičoch či starých rodičoch, pokúšajú sa sfunkčniť gramofón, a tak sa s ním radia o opravách či kúpach.
„Mnohí nadšenci sa počas života nedokážu zriecť svojej zbierky, a tak to robia až ich pozostalí. Práve im by som chcel odkázať, že budem rád, ak mi platne prinesú, pretože z toho budú mať osoh a iní ľudia zase radosť,“ oslovuje v závere nášho stretnutia náhodných vlastníkov.
Foto – Marek Hasák
