Predvianočné stretnutie s Hankou Hulejovou

Stretnutie s Hankou Hulejovou je pre človeka zážitkom. Je priama a bezprostredná. Okamžite Vás „nakazí“ svojim optimizmom a srdečnosťou. Stretli sme sa u nej doma, v oáze pokoja a spomienok, pri príležitosti jej narodenín. V tomto predvianočnom období si na nás našla čas a dovolila nám nahliadnuť do jej súkromia i duše. Zaujímalo nás ako a čím žije umelkyňa v súčasnosti.

Sedíme v izbe, ktorú nazýva „archívom“ alebo aj „pracovňou“. Je plná spomienok na bohatý umelecký život.  Obdivujeme množstvo ocenení i tvorbu. Zhmotnenú do LP platní, CD a DVD nosičov, ale aj do klasickej – papierovej podoby. Prezeráme si fotografie, novinové články a množstvo ďalších dokumentov, zachytávajúcich jej plodný pracovný život.

Hanka ukazuje nahrávky staršieho či novšieho dáta.  Číta nám úryvky svojich zápiskov  a spomienok z ciest, kde šírila slovenskú ľudovú pieseň. Z časového dôvodu ich všetky nemôžeme prejsť  a spočítať. Približuje zážitky z natáčania filmov Krutá ľúbosť či Katera, v ktorých prepožičala svoj hlas hlavnej predstaviteľke.

Vďaka za priateľstvá na celý život

„Bože, ani neviem, ako a kedy som to všetko stihla. Nechce sa mi ani veriť, že som toho toľko zažila. Kedy sa to všetko stalo, ako rýchlo to všetko utieklo. Bolo toho neúrekom“,  hovorí s nostalgiou. Pri spomienkach na nespočetné vystúpenia doma i vo svete, nezabudnuteľné zážitky, nahrávanie piesní či  stretnutia s významnými osobnosťami, sa jej rozžiaria oči.

Nadchýna sa a je vďačná. Za všetky krásne roky, spojené s umením a ľudovou piesňou. Za nezabudnuteľné zážitky, chvíle na javisku i mimo neho. Za priateľstvá na celý život. Zvlášť za stretnutia s ľuďmi, ktorí ju obohatili a posúvali vpred. Za spoluprácu s Martinom Ťapákom, Darinou Laščiakovou, Vojtechom a Igorom Littvovcami a mnohými ďalšími.

Napriek svojmu veku sa teší dobrému zdraviu. Nuda a ničnerobenie sú jej cudzie.  Každý deň si nájde činnosť, ktorou si vypĺňa čas. Dostáva listy od priaznivcov, často komunikuje s médiami. „V posledných dňoch ste už asi piata, ktorá ma požiadala o rozhovor“, smeje sa.  Hanka si kráti čas aj písaním básní. Niektoré mi prečíta, iné zarecituje spamäti. Sú hlboko precítené, hodné vydania v básnickej zbierke. Takéto aktivity jej pomáhajú neklesať na duchu,  zabúdať na svoj vek i prežité trápenia.

Láska k rodnému kraju a spevu i rodine

Rada sa vracia do svojho rodiska – Liptovských Sliačov. Fyzicky i v myšlienkach. S láskou rozpráva o svojich rodičoch, hlavne o mame, ktorá jej od malička vštepovala lásku k spevu. Cíti, že je s ňou v duchovnom spojení každý jeden deň. „Rodisko je pre človeka to, čo pre vtáča hniezdo. Rozlet mi dal práve rodný kraj, tam som získala pevné základy pre lásku k spevu a ľudovému umeniu“, priznáva.

Kým sa dalo, rada sa zúčastňovala spoločenských akcií, ktoré okrášľovala svojimi spevom. Od veľkých festivalov po podujatia menšieho, komorného rázu. Častým hosťom býva aj  na adventných a vianočných koncertoch.  Dnes jej chýba ich jedinečná atmosféra. „Mrzí ma, že sa ani tento rok nemôžu konať. Ale musíme sa prispôsobiť“, konštatuje. Verí, že sa dožije chvíle keď pandémia pominie a ešte bude môcť vystúpiť pred publikom.

Hanka nadovšetko miluje svoju rodinu. Po strate dcéry a manžela venuje všetku svoju lásku synovej rodine, najmä dvom vnučkám. Aj na ne  preniesla vzťah k ľudovému umeniu. Dnes sú z nich už vysokoškoláčky. Stále majú veľmi  blízky vzťah. Knihu Rozospievaná balada, ktorú napísala pri príležitosti významného životného jubilea, venovala práve im. Vždy netrpezlivo čaká, kedy prídu z domov z internátu a budú sa môcť pozhovárať.

Advent a Vianoce vníma citlivo

Teší sa, že aj nadchádzajúce sviatočné chvíle strávi v kruhu svojich blízkych. Advent a Vianoce sú pre ňu zvlášť citlivým obdobím. Rada si spomína si na rorátne sväté omše v Liptovských Sliačoch, kam chodila s rodičmi a súrodencami. Keďže sú teraz kostoly zatvorené a bohoslužby pre verejnosť sa nekonajú, pozrie si svätú omšu v televízii.

Aj napriek výnimočnej situácii sa však na Vianoce teší. Patria k nim aj darčeky, ale Hanka už po materiálnych veciach veľmi netúži. „Prajem si akurát trošku toho zdravíčka a rodinnej pohody, čo viac si môžem želať“, hovorí.  Pokoj v rodine, dobré vzťahy a zdravie sú pre ňu najväčším darom. Smutne konštatuje, že ľudia často túžia len po veľkých daroch, sústreďujú sa na množstvo darčekov a podstata Vianoc im uniká.

Čas s Hankou beží veľmi rýchlo. Aj po dvoch hodinách by ešte bolo o čom hovoriť… Okrem nahrávok odchádzame obohatení o odkaz, ktorý do nadchádzajúcich sviatočných dní posiela nielen Ružomberčanom a rodákom. „Všetkým ľuďom chcem popriať veľa zdravia, šťastia, pokoja a radosti. Aby prežili vianočné chvíle v kruhu ľudí, ktorých majú radi. Nech sú na seba dobrí, nech sa medzi sebou nehnevajú, aspoň na tie Vianoce. Sú to predsa najkrajšie sviatky v roku“, uzavrela H. Hulejová.

Titulná fotografia: Anna Hulejová a Vojtech Littva. Foto: redakcia

 

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť