Recept na lepšie mesto

Každý z nás túži po lepšom mieste pre život. Nie inde, ale u nás doma. Lenže, ako na to?

Doprava, životné prostredie, vzhľad mesta. Tri témy, ktoré patria k najčastejšie skloňovaným achillovým pätám Ružomberka. Bez ohľadu na predvolebnú kampaň a myšlienky, ktoré v nej zaznievajú, hľadali sme koncepčné idey, ale aj maličkosti, ktoré by mohli Ružomberok urobiť lepším.

Lepší verejný priestor

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

„Nevieme sa potešiť zo stretnutia a tvorivej diskusie nad tým, ako ideme priestor kultivovane upraviť,“ konštatuje architekt Pavol Šrankota pri téme nedávno zrekonštruovanej Obvodovej ulice, kde je zrazu radosť jazdiť.

„Je to široká ulica, kde by sa zmestila cyklocesta, zelený pás a pozdĺžne parkovanie striedané so stromovou zeleňou a bolo by to oveľa príjemnejšie,“ zamýšľa sa Šrankota, ktorý je zamestnancom Útvaru hlavného architekta mesta.

„Zosúladenie mobiliáru, lavičiek, košov, aj postupné odstraňovanie obrubníkov pri priechodoch z chodníkov na cesty,“ menuje úpravy, ktorými by bolo mesto jednoduché skrášliť.

Ako rozrobené projekty menuje park pri železničnej stanici, urbanizáciu medzi Mostovou a Billou či návrh zmeniť hlavnú cestu na Nábreží M. R. Štefánika. „Je tam široký, absolútne nevyužitý a nefunkčný pás zelene, ktorý by mal väčšiu funkčnosť, ak by bol ako filter medzi cestou a zástavbou a vytvoril by možnosť postupnej dostavby nábrežia mestskými domami,“ premýšľa Šrankota a hovorí o nutnosti vytrvalého lobingu na Slovenskej správe ciest.

Pavol Šrankota z kancelárie Útvaru hlavného architekta mesta. Foto – autor.

Pri téme mestského parku v meste ponúka Šrankota hneď dve odpovede. „Kalvária, vpravo smerom k cintorínu. Tak je naplánovaný. Otázkou je, ako by mal vyzerať. Odvážny, no nie nerealizovateľný projekt, je v minulosti už spomínaná lanovka na Čebrať. Získame vyhliadku, turistickú atrakciu, a ak vyriešime nástupné miesto, zázemie na južnej strane kopca by mohol tvoriť aj lesopark,“ ponúka jednu z vízii lepšieho Ružomberka.

Veľký potenciál urbanistického rozvoja je na Sóle, ale aj na mieste kasární. Existujú jednoduché, študentské, ale i profesionálne štúdie rozvoja týchto území. Mestu však nepatria pozemky, a nateraz ide len o výhľadové varianty. Určite by tam však podľa Šrankotu nemal chýbať park, vodné plochy a možnosť rekreácie. Začať ale treba územným plánom zóny – najlepšie pre každú lokalitu mesta s rozvojovým potenciálom.

Jedna z takých sa otvára na Bystrickej ceste. Architekt z mestského úradu hovorí o tejto lokalite ako o možnom mestskom bulvári. Kto sa prechádzal po Prospekte v Petrohrade, Oxford Street v Londýne, La Ramble v Barcelone či Ringstrasse vo Viedni vie, o čom je reč.

Jasné, ten ružomberský by určite vyzeral najskôr ako ten v Žiline, ale zatiaľ nemáme ani taký. Na začiatok by to chcelo – napríklad aj územným plánom zóny – upraviť pravidlá zástavby a dodržiavať ich. „Zatiaľ je to len vízia, ale zmenu územia predpokladá aj sťahovanie verejnej správy do tejto lokality,“ uvažuje Šrankota.

Niekoľko rokov existujúci návrh nábrežia Váhu. Zdroj – Útvar hlavného architekta.

Zaujímavé riešenia v mobilite

Michal Panis je 35-ročný programátor a dopravný inžinier. Vášnivý cyklista najazdí ročne osemtisíc kilometrov. Ružomberské cyklotrasy však nevyužíva. „Lebo tu žiadne nie sú. Cyklokorytnička je fajn, ale ide o turisticko-rekreačnú cestu. Asfaltová časť nemá parametre obojsmernej cyklocesty. Čakáme na prepojenie Rovne a Baničného s centrom a následne Klačnom. Nezmyselný je zákaz zatvorenia pešej zóny pre cyklistov počas dňa, veď stačí len vyznačiť cyklistický pás, cyklisti a chodci si rýchlo zvyknú a budú aj ohľaduplní,“ navrhuje Panis.

Súhlasí s tým aj architekt Šrankota. Potvrdzuje, že riešenia cyklodopravy v centre sú naprojektované, rýchlo realizovateľné, zatiaľ však nie je vôľa alebo odvaha urobiť ich.

Aktuálne vzniká projekt cyklocesty z Hrabova okolo Váhu až po železničnú stanicu. Práve tam Panis navrhuje vytvoriť cyklodom. Podobné začínajú rýchlo vyrastať v Čechách. Za pár centov, možno euro, tu do plne automatizovaného zariadenia aj na celý deň odložíte bicykel, ktorý nezmokne a bude za zámkom.

Niekoľko rokov existujúci návrh hlavného námestia. Mesto nevlastní pozemky pod súčasným hotelovým parkoviskom. V pozadí Hotel Kultúra (biely). Zdroj – Útvar hlavného architekta

Žiadne voľné miesto na parkovanie a autá na chodníkoch. Centrum Ružomberka je cez deň prepchaté autami. Mesto už počas druhého volebného obdobia nevie doriešiť parkovací systém. Nové parkovacie miesta by mali vznikať najmä pod zemou alebo v parkovacích domoch. Tak, aby na povrchu ubudli, myslí si Pavol Šrankota.

„Priestor na to vzniká pod námestím namiesto Auparku, ale aj pod Kultúrou a pod parkoviskom na Medveckého ulici. Nové parkovacie miesta na povrchu v širšom centre netreba podporovať, lebo to pritiahne len ďalšie autá. Hoci by aj platili,“ myslí si mladý architekt.

Riešenie dopravy v centre musí ísť podľa Michala Panisa ruka v ruke s dobudovaním cyklociest, spoplatnením parkovania a skvalitnením mestskej hromadnej dopravy.

Dopravný inžinier, Ružomberčan, Michal Pánis. Foto – autor

Na dobudovanie diaľnice, ktorá je pre odľahčenie dopravy v meste kľúčová, čakajú všetci. Medzinárodne je ale Ružomberok veľmi využívaný v severojužnom ťahu. „Konkrétny projekt obchvatu Ružomberka s napojením D1 na R1 ešte neexistuje, ale nahlas sa hovorí, že napojenie bude až pri Ivachnovej. Ak to tak bude, vznikne niekoľko kilometrová obchádzka, a minimálne osobné autá budú na trase sever-juh stále prechádzať cez mesto, lebo to bude rýchlejšie,“ hovorí o práve projektovanej cestnej budúcnosti mesta dopravný inžinier.

„Ružomberok je zabudnutý nielen pri dobudovaní diaľnice, ale aj pri starostlivosti o súčasné cesty. Pozrime sa na nánosy prachu a špiny pri obrubníkoch. Alebo kanalizačné vpuste a záplavy vody, aké máme na cestách pri dažďoch. Nejde o to, že nestíhajú odvádzať dažďovú vodu, väčšina je hermeticky upchatá. Ak sa nezačnú cesty poriadne zametať a čistiť viackrát ročne, efekt z diaľnice pocítime len na menšom počte áut, no nie na zníženej prašnosti a kvalitnejšom životnom prostredí,“ uzatvára Panis.

Lepšie životné prostredie znamená dôkladný monitoring ovzdušia

„Pomôže diaľnica aj čistenie ciest, ale nie je to zďaleka všetko,“ potvrdzuje Milan Filo z Odboru starostlivosti životného prostredia Okresného úradu v Ružomberku, kde pracuje na úseku štátnej správy odpadového hospodárstva. Zároveň je aj aktivistom v oblasti ochrany ovzdušia.

„Zavádza sa zber biologicky rozložiteľného odpadu, ale potrebná je aj motivácia a osveta, aby ľudia nevytvárali čierne skládky,“ približuje problematiku, ktorou sa zaoberá. Najťažšie je docieliť, aby ľudia nehádzali všetko do komunálu, ale pre každý kus odpadu našli správny kôš alebo na to určený spôsob zneškodnenia.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

„Platíme stále veľmi málo za odpad, čo nie je motivačné. Možno by tiež pomohlo, ak by sa nesprávne naplnené koše jednoducho nevyviezli. Preplnené by začali smrdieť a ľudia by sa spamätali,“ hovorí s trochou zveličenia Filo. Keďže práve poplatky za skládkovanie odpadov sa budú zvyšovať, vznikne tlak na obyvateľov, aby separovali a neplatili tak zbytočne veľa za svoju pohodlnosť.

Pri debate sa ale reč opäť zvrtne na ovzdušie. Fantastické prírodne a lesné bohatstvo okolo mesta má jednu všeobecne známu nevýhodu. Veľká kotlina okolo mesta nepustí dnu dostatok vetra. K tomu treba pripočítať dopravu, kúreniská a najmä priemysel.

„Ak chceme lepší vzduch, jednoducho musíme poriadne merať, čo a koľko toho v ňom máme. Nielen prach či zápachy. Ale aj formaldehydy, dioxíny, furány, polychlorované bifenyly a podobne. Do takejto komplexnej analýzy sa nikomu nechce. Myslím si však, že životné prostredie v Ružomberku nie je schopné bez následkov na zdraví absorbovať čoraz väčšiu záťaž, ktorá vzniká zvyšovaním výroby v papierňach,“ konštatuje Filo.

Na začiatok by však podľa neho stačilo dôsledne dodržiavať súčasné zákony a normy na ochranu životného prostredia.

Takto je už niekoľko rokov vizualizované Mariánske námestie. To je najbližšie k realizácii. Mesto si pozemky prenajalo. Zdroj – Útvar hlavného architekta.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 9/2018.

Titulná fotografia – Vizualizácia možného námestia Stred, kde mal stáť Aupark. Mesto nevlastní pozemky. Zdroj – firma Badas.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.