Ružomberská synagóga: Od miesta náboženského zhromaždenia po kultúrne centrum

 K pochopeniu architektúry budovy či samotného významu synagógy je najskôr nutné pripomenúť, že synagógy sú objekty určené na konanie židovských náboženských zhromaždení. Zároveň aj náboženského vyučovania. Takéto zhromaždenie v sebe spája spev, modlitby, čítanie aj výklad Písma. Synagógy vznikali v židovskej diaspóre ako školy a náboženské strediská – modlitebne.

Stali sa pripomienkou jeruzalemského chrámu a sú orientované svätostánkom k Jeruzalemu, niekedy boli nazývané aj slovom – tempel. Synagóga sa delí na modlitebný priestor a menšie priestory určené na štúdium. Niektoré z nich majú aj bočnú tribúnu pre ženy. V zvláštnej schránke sa zvykne uchovávať zvitok Tóry, ktorý je krytý chrámovou oponou. V jeho blízkosti svieti večné svetlo.

Synagógy sa nachádzajú na celom svete. Tá najväčšia je Emanuelova synagóga v New Yorku. Až do roku 2006 ňou však bola Budapeštianska synagóga. Pri príležitosti 68. výročia Krištáľovej noci však bola postavená a vysvätená ešte väčšia v Mníchove, ktorej patrí prvenstvo v Európe.

Prví Židia v Ružomberku

Postavenie synagógy v Ružomberku sa zaiste viaže k potrebe židovskej komunity na zhromaždenie. K veľkému prílivu Židov došlo na Slovensku v 18. storočí a ani Ružomberok nebol výnimkou.

Monografia mesta Ružomberok z roku 2009 uvádza, že prvým židovským obchodníkom, podnikajúcim na území mesta bol Jozef Poláček (aj Poliačik), ktorý sa ako drevokupec žijúci v Ružomberku spomína už v roku 1780. V roku 1792 mali na Rínku kramárnice (obchody) dvaja Židia. Vo východnej časti námestia Bernard Felčer z Liptovského Mikuláša a západnej časti podľa súdobých prameňov Žid Marek.

Ďalším podnikateľom bol Jakub Pevný z Liptovského Mikuláša, ktorému v roku 1817 dalo mesto do nájmu mestský pivovar. V tom istom roku dalo mesto do nájmu obchodníkom M. (celé meno?) Mendelovi a Levovi Fischerovi dane z pálenky.

V roku 1819 mesto prenajalo pivovar Mojžišovi Glasnerovi. Neskôr si Glasner prenajal aj mestský hostinec na Mýte. Od roku 1822 mal v prenájme mestský pivovar Jozef Fischer, ktorý si v roku 1840 prenajal aj právo obchodu s vínom. Jeho príbuzný Marek Fischer si v roku 1840 prenajal Madočániovskú kúriu (stará pošta).

,,Od roku 1840 bolo Židom povolené slobodne sa sťahovať, stavať domy a bývať v centre mesta. Fischerovci a Glasnerovci boli prvé trvalé usadené židovské rodiny v Ružomberku, aj napriek tomu, že sa mesto všemožne snažilo tento trend obmedziť. Od polovice 19. storočia pribúdali ďalšie. V roku 1843 kúpil Ferdinand Glucksmann čutkovský mlyn, v roku 1848 sa Mojžiš Glasner spomína ako záložný vlastník Fábriovskej píly a v roku 1846 sa spomína aj prvý židovský remeselník Šlamún (?) Neumann,” spomína sa v monografii.

V roku 1850 sa v meste usadil židovský lekár Jozef Glucksmann a neskôr ďalší lekár Fridrich Duschnitz. V tomto roku bolo v Ružomberku päť trvalo usadených židovských rodín, v roku 1873 tu žilo 271 Židov a do roku 1890 ich počet stúpol na 693.

Najskôr bola modlitebňa v starom mestskom pivovare

K najväčšiemu nárastu židovského obyvateľstva došlo v rozpätí rokov 1860- 1870 v dôsledku masívneho prílevu z okolitých dedín, keď sa v meste usadili viaceré rodiny, medzi nimi Glasner, Glucksmann, Kulka, Donáth, Kufler, Strauss, Duschnitz, Roth, Wittenberg a Klein.

V roku 1870 sa Židovská náboženská obec osamostatnila od liptovskomikulášskej. Prvým rabínom samostatnej cirkevnej obce sa stal Emanuel Elsasz, predsedom miestny lekár Florián Duschnitz a prvým cirkevným správcom Florián Glasner. Židovská náboženská obec kúpila za 2 020 zlatých pozemok na Panskej ulici pod stavbu synagógy a novej školy.

Do postavenia synagógy mali ružomberskí Židia modlitebňu v starom mestskom pivovare na Plavisku. Odtiaľ ju z kapacitných dôvodov premiestnili do uvoľnených priestorov skladu tabaku a v roku 1874 do bývalých mestských kasární pri Kaštieli svätej žofie.

So stavbou synagógy začali v roku 1879. Vzorom pre vyhotovenie projektovej dokumentácie bola synagóga v Miškovci. Stavbu viedol Juraj Lukáč.

,,Aj keď pokračovala rýchlo, načas ju prerušila nečakaná udalosť. Pri požiari farského majera, ktorý stál v susedstve stavby, zhorelo lešenie. Náklady na stavbu boli 14 300 zlatých. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 30. decembra 1880. V nedeľu o desiatej hodine predpoludním zástup členov Židovskej náboženskej obce, s veľkou účasťou kresťanského obyvateľstva, preniesol zvitky Tóry zo starej modlitebne do novej synagógy na Panskej ulici,” uvádza monografia mesta.

Slávnostného aktu sa zúčastnili župan Liptovskej stolice Martin Sentiváni, starosta mesta Jozef Angyal a zástupciva židovských obcí z Liptovského Mikuláša a Žiliny. Pri tejto príležitosti boli vydané medené, strieborné a zlaté pamätné medaily. Na stene nad hlavným vchodom bol namaľovaný nápis v hebrejčine, ktorý v preklade znamená: „Otvorte brány, aby prišiel dnu spravodlivý ľud, ochraňovateľ vernosti“.  Vyvrcholením osláv bol spoločný obed pre 120 hostí.

Kultúrne centrum v meste, kde kultúra chýba

Synagóga v Ružomberku bola postavená v novorománskom slohu. Nachádza sa v centrálnej časti mesta s optickou väzbou na tok Revúcej. Nadväzovala na vtedajšie premostenie riečky – prechodu od Kaštieľa sv. Žofie na Podhoru. Synagóga má strohý obdĺžníkový pôdorys s orientáciou pozdĺžnej osi západo-východným smerom.

Hlavné vstupy sú na západnej strane, bočný vchod je z Panskej ulice. Architektúra má dve nárožné rizality na spôsob veží. V interiéri sú dve bočné točité schodiská a trojstranná empora, pod ktorou je na západnej strane vstupná sieň. Trojloďová sála predstavuje konvenčný typ židovskej sakrálnej architektúry 2. polovice 19. storočia.

Na čelnej strane sa zachoval almemor (Aron ha-kodeš) s architekturou edikuly s bočnými stĺpmi, ktoré nesú štít so segmentovým spodným vybratím. Sálový priestor je prestropený pätnástimi klenbovými poliami.

Aj synagóga však musela prejsť rekonštrukciou. Prvýkrát sa tak stalo v roku 1929, s dôrazom na pôvodné originálne prevedenie. Od roku 1945 bola využívaná len ako sklad. Pôvodné vybavenie, až na zničený Aron ha-kodeš, sa nezachovalo. Židovskej náboženskej obci bola budova synagógy vrátená až po roku 1989.

Posledná rozsiahla rekonštrukcia synagógy, ktorej podobu dnes môžu vidieť Ružomberčania, prebehla v rokoch 2013 a 2014. Financovaná bola mestom v hodnote približne 800-tisíc eur. Zámerom rekonštrukcie bola snaha o zachovanie pôvodných hodnôt pretvoriť budovu na multifunkčné kultúrnospoločenské centrum.

Židovskú synagógu prebral do správy Kultúrny dom Andreja Hlinku od Mesta Ružomberok. Ako sa uvádza vo výročnej správe o činnosti Kultúrneho domu za rok 2014, mesto má budovu Synagógy v prenájme od židovskej náboženskej obce na 50 rokov. Kultúrny dom A. Hlinku dostal Synagógu do správy od 01. 12. 2014.

Dnes by ste Ružomberskú synagógu neprehliadli ani v tme. Po obvode budovy sú inštalované viaceré svietidlá, ktoré podčiarkujú prvky fasády. A hoci sa rekonštrukciou aj vďaka nadšencom, mestu a pamiatkarom podarilo tento historický objekt zachrániť, ostáva len dúfať, že sa skutočne premení na kultúrne centrum tak, ako to bolo sľúbené.

Článok bol publikovaný v zimnom čísle RK Magazínu.