Ružomberskí horolezci za slnkom a skalami nesmútia, lebo v zime sa tiež nudiť nebudú.
Frázy o tom, aké nové športy sú dnes trendy a ako sa im darí, nahraďme hneď na úvod číslom. Osemdesiat. Toľko členov má v súčasnosti Horolezecký klub Iames Ružomberok. Na prvý pohľad to nie je veľa, ale sme v Ružomberku, kde pred pár rokmi hľadal takmer sedemdesiatročný klub skalný úchyt na zaistenie svojej existencie.
Ak by sme mali pokračovať horolezeckým žargónom, dnes je úchyt navŕtaný, lano nacvaknuté, previs prekonaný a oči hľadajú ďalší vhodný smer cesty nahor.
„Našim cieľom je rozvíjať najmä prácu s mládežou, aby sa nastalo to, čo nám, keď sme prišli do veľkej generačnej priepasti a stagnácie klubu,“ vysvetľuje člen výboru HK Iames Ružomberok zodpovedný za hospodárenie aj registráciu nových členov Július Stančok.
Na domácich Halinách
Popularita adrenalínových športov, medzi nimi aj lezenia na skalách či horolezectva, je naozaj trendom. Rozumným využitím situácie ťaží z toho aj ružomberské lezenie. Nárast členskej základne je v desiatkach, prichádzajú najmä mladí ľudia.
„Robíme spoločné stretnutia na našej domácej skale na Halinách, snažíme sa robiť víkendové ´skalky´ v niektorej z lezeckých oblastí na Slovensku – tento rok to bola populárna Kalamárka pod Poľanou, ale robíme aj zájazdy do zahraničia,“ dopĺňa Stančok.
Na jar prebrázdili lezecké cesty a feraty v populárnej oblasti na severe talianskeho jazera Lago di Garda. Pre smelších aj na kúpanie prístupné jazero, spolu s cyklistickými cestami, horami, turistikou a skalami, vytvára ideálne podmienky pre strávenie zážitkovej dovolenky.
„Je to niečo, kde by sa Liptov mohol inšpirovať. Máme skaly, vodu, turistické cesty, treba sa pozrieť po možnosti vybudovania zaistených ferát, dobudovania cyklotrás a ponuky vodný športov či kempov,“ uvažuje Stančok, ktorý sa stará aj o nové projekty miestneho Iamesu.
Ružomberskí horolezci by vedeli prispieť práve službami v oblasti lezenia. V okolí Ružomberka sa dá liezť na Krkavej skale, Liskovej, Bešeňovej, Lúčkach, najnovšie aj v Komjatnej. Pýchou sú, samozrejme, Haliny oproti Malinnému Brdu.
„Je to približne tridsať zaistených ciest. O vápencovú skalu a jej okolie sa staráme počas celého roka. Je to dobrovoľná činnosť, ktorá ide zo srdca, z vášne pre tento šport. Hlavne chceme zabezpečiť, aby bola skala bezpečná, okolie čisté a návštevníci tak mali príjemný zážitok,“ opisuje nepísaný správca skaly, ďalší člen Iamesu, Karol Olejník.
Zo skál do telocvične
S blížiacou sa zimou sa lezci presťahujú zo skál do telocvične. Na Dekore majú umelú stenu, kde už od novembra začali s lezeckými kurzami, ale aj hodinami pre verejnosť, aby šľachy a svaly nevyšli počas chladných dní z cviku.
„Keďže sa rozrastáme, chodí viac ľudí, chceme rozšíriť aj stenu. Je to odvážny projekt, veríme, že vyjde a opäť ponúkneme viac možností pre záujemcov,“ teší sa Stančok z novej vízie klubu.
Titulná fotografia – Karol Olejník (vpravo) pri istení s horolezcami z Martina pod Halinami. Foto v texte – autor.
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 10/2018.
