V novej basketbalovej sezóne je možné vysloviť, čo sa už roky nedalo. Ružomberok je najväčší favorit na víťazstvo v slovenskej extralige. Na papieri.
Ak by si niekto na začiatku extraligového ročníka 2018/2019 vsadil na naše dievčatá, mal by v apríli, spolu s ich titulom, vyhrať najmenej.
Zhoda okolností
To, že kurz na víťazstvo MBK Ružomberok, ktorý slovenské stávkové kancelárie neponúkajú, je virtuálne najnižší, sčasti zapríčinila zhoda okolností. V Košiciach si manažér pätnásťnásobného (v rade) slovenského majstra Daniel Jendrichovský povedal, že priestor dá mladým slovenským hráčkam, a nebude, tak ako doteraz, investovať stotisíce eur ročne do nákupu výborných zahraničných a najlepších slovenských hráčiek.
S touto kombináciou bol, samozrejme, povinný, valcovať našu extraligu a hrať vyrovnané zápasy s najlepšími v Európe. Nahneval ho zákon o športe, ktorý zo športovcov – živnostníkov urobil zamestnancov, čím podpílil konár pod profesionálnym športom.
A možno je za tým aj niečo iné. Vleklé problémy so športovou halou, nezáujem mesta o basketbal, a čo všetko ešte, vedia len zasvätení v Košiciach.
Konečným výsledkom je, že slovenská extraliga začne bez majstra, Good Angels Košice, ktorý nahradí doterajší mládežnícky tím Young Angels Košice.
Na Poľnej v Ružomberku však upozorňujú, že nikde nie je napísané, že vo februári, pred play-off, sa predsa len Jendrichovský nerozhodne kúpiť nejaké Američanky a s nimi si nakloniť ligový titul. Ak mu však naozaj ide o šport a rozvoj basketbalu v krajine, čo doterajšou prezentáciou nového konceptu jednoznačne naznačoval, neurobí to.
Peniaze
Kým v Košiciach veľké peniaze investovať prestali, v Ružomberku opäť začali. „Vďaka Milanovi Fiľovi sme bez dlhu, pohľadávok a finančne stabilizovaní. Tú sumu, ktorú dal do basketbalu, radšej ani nepoviem,“ odznelo z úst prezidenta MBK Ružomberok a viceprimátora mesta Michala Slašťana pri predstavovaní kádra na aktuálnu sezónu.
SCP a Fiľo boli za najväčšími úspechmi slovenského klubového športu v Európe, ale boli aj za následným pádom ružomberského basketbalu, keďže ten z rôznych príčin ich veľkorysú priazeň na dlhé roky stratil. Menšia podpora pre udržanie „lopty v hre“ našťastie vždy v hodine dvanástej prišla, a basketbal, ťahaný najmä mestom, prežíval.
Milan Fiľo sa vlani do basketbalu vrátil. Z rôznych dôvodov a možno len zhodou okolností. Ale pre samotný šport je to dobre. Aj keď presne nevieme, v akej finančnej sile, porovnaním aktuálnych klubových kádrov môžeme skonštatovať, že momentálne v najväčšej.
Len mesto dáva minimálne 225-tisíc eur ročne. Väčšina ide na mládež a športové haly. K tomu zvykne mestské zastupiteľstvo každoročne odsúhlasiť prihodenie ešte niekoľkých desiatok tisícov.
Hoci to nahlas nikto nepovedal, v Koniarni by mali mať k dispozícií približne 600-tisíc eur na sezónu. To je minimálne o tretinu viac, ako bývalo zvykom v posledných rokoch. „Na slovenské pomery máme teraz nadštandardné podmienky, za čo treba poďakovať. Sú také, že môžeme dosahovať ciele, ktoré nám boli dané,“ vyhlásil hlavný tréner družstva žien Juraj Suja,
Dobré rozhodnutia
Vlani v decembri dostali tréneri Suja s Porubčanom verejnú výzvu, aby s hanbou položili abdikáciu na klubový stôl. Prehrali doma s Piešťanmi, v tom čase bežný a reálny výsledok, ale basketbalové očakávania zostali v Ružomberku, napriek zmeneným okolnostiam, vždy niekde na úrovni konca 90. rokov.
Suja s Porubčanom zostali a začínajú šiestu sezónu. A s nimi aj osem hráčiek z minulého roka. Doteraz v Koniarni po každej neúspešnej sezóne zbúrali takmer celý mančaft, teraz je to opačne. A nezabúdajme, že motivácia Juraja Suju je dvojnásobná – urobiť úspešným kedysi slávny klub a tým vyšperkovať svoju stále sa rozbiehajúcu trénerskú kariéru.
Ale k dobrým rozhodnutiam treba pripočítať aj športovú orientáciu klubu na mládež. So strádaním ženského družstva upadol aj mládežnícky basketbal. Dnes po dlhých rokoch opäť začína zbierať ligové medaily. Teraz sú na rade aj ženy.
„Druhé miesto je neúspech, aj keď nie som rojko a neverím, že Košice a Piešťany nebudú chcieť bojovať titul,“ postavil predsezónnu métu Michal Slašťan.
Realita
V sezóne 80. narodenín basketbalu v meste, v čase keď slávna Koniareň s najväčšou pravdepodobnosťou opustí vlastnícky list ministerstva obrany a pribudne do majetku mesta, a keď sa píše pamätnica oranžovej lopty v dolnom Liptove, má Ružomberok po pätnástich rokoch naozaj ideálne podmienky na zisk pätnásteho titulu (11 slovenských, 3 československé).
Čosi naznačila už predsezónna príprava (9 víťazstiev, 1 prehra), ale aj zvýšený záujem divákov. Tí by si mali sezónu užiť, na titul len nečakať, ale poctivo si ho po sobotách a stredách v Koniarni zaslúžiť. Lebo sezóna bude dlhá a nevyspytateľná. Bude bolieť, ale nič nie je zadarmo.
Dievčatá hrajú okrem extraligy aj európsky a slovenský pohár, niektoré aj reprezentačné zápasy. Hocičo sa môže stať, a tak, ako doteraz mohol Ružomberok v lige len prekvapiť, musí si teraz postrážiť pozíciu, aby na konci nebol prekvapený on.
„Pomodlite sa za naše dievčatá, aby im vydržalo zdravie, a rovnako aj korektné vzťahy medzi nami. Netajím, nemôžeme si dávať menšie ciele ako titul, ale odmietam, že sme najväčší favorit. Dnes asi áno, ale ako budú jednotlivé družstvá v lige vyzerať pred play-off vo februári, dnes nikto nevie,“ zhodnotil realitu na začiatku sezóny tréner Suja.
Titulná fotografia – Aaryn Ellenbergová (číslo 3), americká rozohrávačka MBK Ružomberok. Autor – Rudolf Maškurica.
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne č. 9/2018.
