Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
V poslednej dobe sme zaznamenali veľký nárast záujemcov o štúdium sociálnej práce. Priberajú sa k nemu stovky a tisícky poslucháčov v rôznych formách štúdia. Človek to aj chápe: sme chorý národ.
Všetka česť tým, ktorí to študujú preto, lebo sú v sociálnych zariadeniach zamestnaní, alebo sa chcú v budúcnosti službe bezvládnym a odkázaným na pomoc profesionálne venovať. Nemôže to robiť každý – dotyčný musí mať cit, odvahu a hlavne veľa nádeje a viery.
Lenže štúdiom sociálnej práce sa zaoberá aj množstvo indivíduí pracujúcich v rôznych zamestnaniach, ktoré s týmto odborom nemajú spoločné absolútne nič. Jednoducho potrebujú vysokoškolský titul, nič iné.
Mnohým z nich, totálne neschopným, píšu seminárky, bakalárky a diplomovky študenti z iných odborov. Samozrejme, nie zadarmo: za seminárnu prácu inkasujú podnikavci desať, za bakalárku tisíc a za diplomovku tisícpäťsto eru.
(Poznám vrátničku na bitúnku, absolventku učilišťa pre pyrotechnikov na jedno použitie so švindeľmaturitou, ktorá sa na toto štúdium tiež prihlásila, lebo chcela vedieť, aké pampersky sú pri rôznych spoločenských faux pas najvyhľadávanejšie.)
Vzápätí si mnohí z týchto novopečených magistrov robia orálne veľké doktoráty z aplikácie čípkov na hemoroidy rektálne.
Sociálnu prácu študujú aj niektorí policajti. Získané vedomosti určite vyčerpávajúco využívajú aj v prúde svojich pracovných povinností. Možno to bude po policajnom zásahu, napríklad po prestrelke s nebezpečnými zločincami.
Kriminálne živly u nás disponujú obrovskými peniazmi a vďaka nim si môžu kupovať politikov, sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov. (Justícia nič, len sa pozerá…) Policajti tak zostávajú voči gaunerom bezmocní, a prestrelky, pri ktorých ide o život, bývajú skoro na dennom poriadku.
Aktérom v uniforme nie je pri takej streľbe všetko jedno. Ministerstvo vnútra býva permanentne finančne vyčerpané, a tak môže nejaký miestny veliteľ s titulom magistra sociálnej práce zvoliť jediné vysoko strategické a účinné riešenie, ku ktorému smerujú vlastne všetky štátnice a vedecké riešenia, v ním absolvovanom odbore. V prestávke medzi prestrelkami nechá nastúpiť zasahujúcich a zavelí:
„Prvý rad dva kroky vpred!“
„Druhý rad krok vzad!“
„Gate dolu!“
„Prvý rad si vymení plienky s druhým radom!“
Vyšlo v zbierke Iba tak výber + (2011).
Ilustračná fotografia – pxhere.com
