Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
S medveďmi býva nesmierna oštara. Keďže sú premnožené, zúžilo sa im teritórium, ktoré ich živí. A preto navštevujú sady, záhrady, včelíny, ľudské obydlia, kontajnery. Často degenerujú, a ani v dospelosti nedorastajú na štandardnú výšku a váhu.
Mnohé napádajú ľudí a pritom vždy zostávajú vo výhode: disponujú obrovskou silou (ak dostanete od maca facku, v budúcnosti vám po papuli nik nemôže dať, pretože líce už nemáte), bez problémov dobehnú každého utekajúce zúfalca a podľa zákona podliehajú prísnej ochrane.
Ak by ste šli „náhodu“ s puškou do lesa a „náhodou“ vás napadne medveď, zastreľte radšej seba, nie zviera, ináč sa nevyhnete nesmiernym opletačkám so šibnutými ochranármi, ktorí videli našu najväčšiu šelmu iba na obrázku, a myslia si, že sa táto potuluje po hore len preto, aby rozdávala divým sviniam a turistom cukríky. A môžu vás aj zatvoriť do basy, keďže ste si, a to je škandál, usilovali zbraňou ratovať holý život.
Poznal som chlapíka, ktorý zabil medveďa náhodou. Bez pušky, iba tak.
Vybral sa do lesa po drevo, bolo to zjari. So sebou niesol ľahšiu sekierku a okrem povrazu aj oceľové lanko – ním zväzoval tvrdé tenšie buky, pretože povraz by sa pri sťahovaní „fliačnika“ na ostrých kameňoch horského chodníka raz – dva predral.
Navytínal pár takých šikovnejších bučkov skraja čistiny, a vtedy zbadal v tráve neďaleko akúsi ušatú hlavu.
„Bude líška,“ pomyslel si. „Hneď ujde.“
Uši sa ale pobrali k nemu.
Medvieďa.
Nestačí dýchať. Stará musí byť nablízku. Čo teraz?
Pozeral chytro po okolitých stromoch.
Vyškriabe sa na niektorý. Nemôže dlho vyberať, najlepšie borovica vedľa.
Pohol sa k nej, a už bol pri kmeni, keď sa z kríkov na druhej strane čistiny vynorila medvedica. Nie veľká, vychudnutá a aj pĺznuca po zime, zato rozzúrená. Hnala sa k mláďaťu a samozrejme aj za chlapíkom.
V živote sa tak rýchlo nevyškriabal na strom.
„Stará“ pod borovicou odstrčila mladé a pozerala nahor na votrelca.
Tomu sa skoro zastavilo srdce, keď zarevala a po konároch sa vybrala za ním.
Dolezie až k nemu a odhryzne mu nohu.
Hľadel so zdesením, ako sa dychčiace zviera blíži. Všimol si, že sa uvoľnil povraz s oceľovým lankom na konci, ktorý mal omotaný okolo pása, a koniec lanka so slučkou sa hojdá nad hlavou medvedice.
Náhodou do slučky strčila hlavu.
Triasla sa mu ruka, keď povraz chytro ťahal k sebe a koniec lanka zakosílil na najhrubšiu haluz vedľa. Potom skočil ako šimpanz do konárov susedného stromu, tam sa mu podarilo zachytiť.
Zo stromu už medvedica nezliezla.
Chlapík sa priznal až po tridsiatich rokoch.
Vyšlo v zbierke Iba tak výber (2010).
Ilustračná fotografia – Pixabay
