STORE IS EMPTY – FAKTY ARTEFAKTOV

Dve fotografie s rozdielom posledných necelých dvoch rokov ukazujú, že ružomberský mŕtvy les Za dráhou sa stal už niekoľko dní materiálom na ceste ku konečnému spracovaniu, alebo sa už nachádza ako konečný produkt z papiera na pultoch spotrebiteľa. 

Pohľad na dátumovo orazítkovaný artefakt faktu je jasný, sklad je prázdny. ( Tento príspevok sa píše v čase MS v ľadovom hokeji v Lotyšsku, kde sa na obrazovke niekedy v tretej tretine zápasu objaví výraz Empty net. A tak streliť len puk do prázdnej brány , či znovu naskladniť doplna Zadrahácky sklad dreva, alebo využiť
ho na iné účely?! )

Nedávno, ešte v minulom roku sa domáca televízna eMTeeRka vrátila k tomuto drevoplacu a vyspovedala kompetentného pracovníka skladu hovoriaceho o stodeväťdesiatich ôsmych tisícoch kubických metroch naskladneného dreva.

Výraz drevoplac používali starší občania mesta,  fabrickí skalní domorodci a strúhači dreva s obojručnými nožmi a aj zamestnanci závodu Sóla, sčasti obývajúci tento priestor. Pamätám si na jednopodlažné dlhšie domy nazývané kolónia s nižším bytovým štandardom a spoločnými vodovodmi, na drevené verandy kde žili početné
rodiny, v blízkosti ktorých bolo vidieť sírový kopec s pachom kysličníka siričitého (dnes sa mu múdrejšie po slovensky hovorí dioxid síry) a obďaleč hučiaci cyklón ,čo sme ho počuli až na dnešnú Sládkovičovu ulicu, a pri ňom kopec rezu, ktorý sa v 60- tych rokoch minulého storočia stával takpovediac aj palivovou základňou mnohých rodinných domov na okolí.

Ako školák oných rokov, som tie desiatky ťahajúcich drevených vozov naplnených rezom ťahal niekedy trikrát v týždni na domové číslo 31. Škoda tej 41 metrov vysokej sulfitovej veže, čo sa zbúrala v druhej polovici 90- tych rokov , z ktorej mohla byť dnes slušná vyhliadka na mesto. V podvedomí mám stále uloženú publikáciu 135 rokov od vzniku závodu Solo v Ružomberku od autora a fotografa Františka Hanesa vydanú v roku 2015 do ktorej som práve nazrel.

Dávnu nostalgiu rokov Sóla prekryje dnes pohľadom architekt či stavebný fajnšmeker hľadajúci vhodný priestor na sebarealizáciu, poznajúc súčasné mesto papiera a turizmu,  a jeho iné dlhoročné byrokraticko – developerské stavebné úskalia, mimoriadne mestské zastupiteľstvá, či rôzne petície a  antipetície. Jeden z nich by  dnes v dočasne obnaženom priestore bez dreva, ktorý poskytuje takáto amatérska fotka z Banična, videl povedzme veľký pekný štandardný ľahkoatletický štadión s parkoviskom čo tu roky po tzv. futbalovom absentuje , iný rodinné domy s parkom, iný výškový polyfunkčný dom s bytmi, niekto veľké nákupné centrum popradského, žilinského alebo michalovského typu,  krytú plaváreň , letné kúpalisko čo tu v meste neexistuje už 49 rokov, modernú športovú halu, divadlo a inú „všehochuť „ stavebných a urbanistických ambícií a možno aj ruské koleso či
alexandrijskú húsenkovú dráhu.

Hrubým odhadom 200 x 400 metrov je priestor po odpratanom dreve siahajúcom na niektorých miestach až do výšky 7 metrov obrovský, priam bijúci do očí laika či profesionála. Stačil by, aby sa na ňom miestni architekti , stavbári a príslušná štátna a odborná administratíva dohodli. Prelistujte len a prečítajte si posledné webové profesionálne blogy tohto časopisu od pána Tomáša Kajúcha. Rojčenie vidieť namiesto prázdneho placu z borovicového lesu nad Baničným novostavby a perestrojku mesta na jeho východnom okraji, je v krutej realite
nadnárodného priemyselného biznisu s brand(om) milión ton ročne len dočasné, tak ako dočasným môže byť len istý krátky čas, kým sa Za dráhou nezačne naskladňovať .

Dočasne sa o  niečo v danej lokalite určite zlepšia aj parametre polietavého prachu v miligramoch na meter kubický. Objednané náklaďáky s prívesmi a návesmi predbiehajúce sa za semaformi pri Kauflande začnú za Kinekusom a SBD pri sklade Mestských lesov, aby viac naložili a vyložili , častejšie víriť prach. Ťažké kolesá po
dažďoch v pracovných dňoch t.j. po blate a po suchách zas po vrstvách prachu neočistenou rozbitou betónovkou, vás môžu sprevádzať až ku koľajniciam Korytničky.

Sklad je zatiaľ opticky prázdny , dve jeho široké brány, kde sa starostlivo značí každý príjem či výdaj, sú zatiaľ v stave „closed“. Jedno je isté, že ak sa do skladu dreva Za dráhou či „gejtom“ od Vojenskej nemocnice nezačne rýchlo naskladňovať, sklad zarastie náletovými drevinami, a dostane sa do štádia a vzhľadu mestského ,,Auparkového lesoparku”. Tam to zatiaľ nevyzerá ani na víťazstvo mesta v penaltovom rozstrele. A tak zatiaľ rozumným a pre niekoho i ekonomickým, kým sa nenájde iné riešenie ako inak obsadiť Empty store, zostane jeho ďalšie naskladňovanie.

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.