Po roku opäť zorganizovali v Ružomberku ďalší seminár z Nezávislých kresťanských odborov Slovenka. Na podujatí privítali viacero známych osobností aj zo zahraničia.
Už po tretí raz za sebou a opäť v meste pod Čebraťom, kde vždy dokázali skĺbiť kresťanskí odborári príjemné s užitočným. Najprv v prírode s kultúrnymi pamiatkami – skanzenom v Pribyline a Liptovskom Hrádku a neskôr na seminári o bezpečnej a zdravej práci v digitálnom veku.
Nezávislé kresťanské odbory Slovenska organizovali program, ktorý splnil opäť svoje očakávané zámery seminára, pod taktovkou prezidentky Ľubice Černej a člena predstavenstva Radislava Kenderu.
Na domácom pôsobisku v Sieni rektorov Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity počas dvoch dní (9. – 10. júna) zaznelo niekoľko zaujímavých prednášok. Značná časť z nich aj zo zahraničia v anglickom jazyku v on-line prenose s prekladom do slovenského jazyka, ktorý zabezpečovala A. Bagiová z Katolíckej univerzity. Témy prišli z európskeho prostredia kde znovu nechýbali mnohí, ktorí už minulosti boli v Ružomberku a predniesli tu svoje príspevky.
Zaujímavé prednášky hostí z celej Európy
Zo známejších osobností EZA (nemecky Das Europäische Zentrum für Arbeitnehmerfragen) do Ružomberka prišli aj odborár SAUATT Albánec Bilbil Kashmi, Maďar András Bardocz (KPSZT), Karolina Korenčan zo združenia slovinských žien a Lidmila Němcová, viceprezidentka Európskej únie seniorov a iných organizácii, v ktorých je činná v Česku. Na obrazovke v Sieni rektorov sa objavila kresťanským odborom na Slovensku známa Poľka Aneta Szczykutowicz z EDS,FNS a EZA.
Rovnako k zúčastneným prehovorila ďalšia Poľka Monika Drag z Vysokej školy podnikania a administratívy v Lubline. Za Belgicko predniesli svoje referáty páni z Babs De Vocht ACV CSC a Lies Van Rompaey taktiež aj prezident belgického združenia COV. Z Rakúska za sekciu GÖD prišla prítomných delegátov konferencie oboznámiť so svojím príspevkom Veronika Höfenstock.
Súčasťou programu boli aj praktické ukážky a cvičenia
Spestrením programu boli aj praktické ukážky strečingových cvičení, ktorých sa zúčastnila viac ako tridsiatka osôb pozvaných na seminár. Fyzioterapeutka Zdena Černá z Kúpeľov Piešťany a Nouemi Šimunková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity prevzali pod svoj patronát túto hodinovú tému, keď prítomným stačili odmerať hladinu cukru v krvi a krvný tlak.
So zaujímavým programom vystúpil Daniel Markovič vedúci Katedry sociálnej práce Katolíckej univerzity v téme, kde združil štyri náhodne vybrané skupiny zúčastnených po 5-8 členov, ktoré dostali rovnaké otázky. Z nich získal niekoľko odpovedí a riešení na horúce témy, týkajúce sa súčasnej doby a sociálneho zmieru v spoločnosti. Išlo o využitie kolektívnej múdrosti a kreativity v rámci skupín, čo im umožnilo vyjadriť sa k témam a diskusiám, ktoré odzneli na seminári.
Témy prednášok sa týkali poväčšine digitalizácie, ktorá môže ovplyvňovať bezpečnosť a ochranu. Okrem toho formuje aj pracovný život tých, ktorí sú už odkázaní na plnú prácu s počítačom. Nemenej dôležitým bolo aj zamýšľané a predpokladané začlenenie seniorov v sfére digitalizácie, ktorej sa nevyhnú. Ich digitálne zručnosti sú na rôznej úrovni, no treba pomôcť aj tým, ktorí o ňu neprejavujú záujem. Nemožno ich preto ponechať ako druhoradých na okraji spoločnosti.
Školy v Maďarsku sú nebezpečným pracovným prostredím
Maďarský diskutujúci delegát András Bardócz (v strede na fotografii) je dlhoročný člen združenia organizácie EZA čo je centrum, ktoré sa zaoberá otázkami práce vo vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Je to organizácia, ktorá pozostáva zo 70-tich pracovných organizácií v 29-tich európskych štátoch založených na kresťanských tradíciách. Súčasne aj organizácia so sociálne-kultúrnymi pracovníkmi podporujúcimi sociálny dialóg v spoločnosti.
Bárdocz je dlhoročný učiteľský odborár, ktorý sleduje danú spoločenskú problematiku v oblasti školstva. Dávnejšie už v čase pandémie Covid – 19 oboznamoval 27. novembra roku 2020 vtedajších zúčastnených členov seminára NKOS o situácii na školách v Maďarsku, kde tamojší učitelia základných škôl čelili fyzickým útokom žiakov. Často dohry takýchto stretov končili súdnymi procesmi. Niektoré školy sa zasadzovali o to, aby na ich území existoval policajný dozor chrániaci učiteľov a stredoškolských profesorov.
Škola sa tak podľa neho stávala v tom období nebezpečným pracovným prostredím. Upozornil aj na prípad, ktorý sa stal v jednej maďarskej základnej škole, kde sa utopila žiačka na kúpalisku. Nestalo sa to učiteľovi, ktorý vyučoval predmet telesnej výchovy, ale len predmet suplujúcemu učiteľovi, ktorý nebol oboznámený od rodičov a školy, že žiačka je epileptička. Nešťastný smrteľný prípad ako čierny Peter zostal v rukách učiteľa. Maďarská jurisdikcia nebola na jeho strane. Súdny proces sa skončil nepodmienečným odňatím slobody učiteľa.
András Bardócz k súčasnej digitalizácii v spoločnosti
Tentoraz András Bárdocz hovoril na Katolíckej univerzite o digitalizácii škôl a mladšej populácii, ktorá na niektorých maďarských školách nejde v súlade s jej zámermi a digitálnou zručnosťou žiakov a študentov. Pripomenul aj posledné pandemické obdobie, keď práve vtedy boli školy tlačené na uskutočňovanie dištančného vyučovania prostredníctvom on-line a cez laptopy učiteľov.
„Pandémia odišla a s ňou sa rovnako stratila aj digitalizácia,“ bol citát z jeho diskusie. A vraj ako rýchlo sme sa učili, tak rýchlo sme aj z učenia zmizli – mysliac tým zrejme na povinnú školskú digitalizáciu. „Niečo ale zle robíme, … informatiku učíme rovnako ako cudzie jazyky, … najprv pravidlá, potom programovanie a potom tak ďalej postupne. Ale materský jazyk je iný, než vyučovanie cudzieho jazyka. Pred niekoľkými rokmi boli na školách zakázané mobilné telefóny, no situácia v Maďarsku je rovnaká aj dnešných dňoch,“ komentoval Bárdocz.
Podľa neho vraj 95 percent vyučujúcich nie je dostatočne pripravených na digitálne vyučovanie žiakov, zatiaľ čo v niektorých triedach a v mnohých školách v Maďarsku sú iPad-y vôbec nevyužité. Sú aj žiaci, ktorí sa informatiku naučia lepšie a efektívnejšie mimo školy. Podľa neho projektované pdf – based textbook (základné učebnice) s projektorom nevylepšujú digitálne zručnosti študentov, ale len zvyšujú náklady škôl daných do takéhoto programu školskej výučby.
V zložitom období digitalizácie na školách a v dobe, keď už dávnejšie v Maďarsku čierne tabule, kde sa písalo kriedou a napísaný text sa z nich zmazal, neexistujú, vyvstávajú ďalšie problémy. Je to aj obsah nezávažného a zbytočného učiva a učebných metód. Sú aj zvláštnosti, čo pripomenul učiteľský odborár Bárdocz.
„Poznal som jedného chlapca čo vychodil len 8 tried základnej školy. Dnes pracuje v zahraničnej spoločnosti ako šéf tvorby digitálnych – počítačových hier. Cestuje po svete a hovorí mnohými jazykmi. Ale je len jeden z tisícov,“ aj takto zakončil András Bárdocz jeden odstavec z referátu, ktorý predniesol vo svojom príspevku v Ružomberku.
Fotogaléria
Marián Mydlo
