Pred niekoľkými týždňami sme vám na našej stránke priniesli článok o úspechoch mladého ružomberského lezca Michala Kľusku. Pri tejto príležitosti sme tomuto 13-ročnému nádejnému športovcovi, ktorý je aktuálne žiakom 8. ročníka základnej školy, položili niekoľko otázok.
1. V akom veku si začal s lezením a kto ťa k nemu priviedol?
Lezeniu sa venujem štyri a pol roka, pričom si ho pamätám už z ranného detstva. Keď som mal štyri roky, môjho otca oslovil jeho kamarát, či by nechcel vyskúšať horolezectvo. Môj otec ako veľký turista túto ponuku s nadšením prijal. Vyliezol teda na nejaký štít vo Vysokých Tatrách, potom na menšie skaly a o pár mesiacov ma zobral s krstnými rodičmi na lezeckú stenu do Dolného Kubína. Veľmi sa mi tam páčilo a tak som sa začal zaujímať o alpinizmus. Keď som mal šesť rokov, otec ma prihlásil na lezecký krúžok do nášho ružomberského klubu, kde som ale hral viac futbal ako liezol. Vyskúšal som si aj miestnu súťaž, kde som sa dvakrát umiestnil na bedni. Potom ale prišla pandémia a keď som po nej dostal od inštruktora Karola Olejníka takmer nové lezečky, bral som to ako ďalšiu šancu a začal som sa tomu poctivo venovať.
2. Ako vyzerá tvoj bežný tréning?
Aktuálne trénujem dvakrát týždenne lezenie a každý deň koordinačné, pohybové a silové cvičenia. Tréning na stene trvá zhruba dve až dve a pol hodiny, pričom zahŕňa rozcvičku, rozlez, intenzívne lezenie, silové cvičenia a strečing. Pri rozcvičke sa najprv rozmasírujem na masážnom valci, potom ponaťahujem ruky s odporovými gumami a postupne rozcvičím všetky časti tela. Potom nasleduje rozcvička na hrazde a na doske s menšími úchytmi. Následne sa musím zahriať rozlezom, ktorý je iný pre každú disciplínu. Pri bouldrovaní, čo je lezenie do štyroch metrov bez istenia, musím vyliezť 10 takýchto ľahkých ciest. Lezenie na rýchlosť zase zahŕňa postupné prelezenie pasáží v ceste a ešte tri-štyri bouldre. Normálne lezenie s lanom zase vyžaduje zhruba tri ľahké cesty. Nasleduje hlavná časť tréningu, pri ktorej leziem vždy na maximum a na hrane svojich možností. Tam zas toľko ciest nevyleziem, ale natrénujem zložité chyty a pohyby. Na koniec si dávam ešte menší silový tréning, cvičenia na stabilitu a výdrž a potom strečing. Doma trénujem na už spomínanej doske s úchytmi a aj na balančnej doske.
3. Aké najväčšie úspechy si doposiaľ dosiahol?
Veľmi si cením 2. miesto na majstrovstvách Slovenska a umiestnenia v najvyššom Slovenskom lezeckom pohári. Taktiež si ale vážim prelez 9-/9 (medzinárodné hodnotenie obtiažnosti ciest UIAA, ktoré zodpovedá francúzskemu často používanému hodnoteniu 7b+, pozn. aut.) na prvý pokus (v lezeckej terminológii on-sight, pozn. aut.), z tréningu v rakúskom Innsbrucku. Skalám som sa doteraz veľmi nevenoval, ale aktuálne skúšam cestu s potenciálnym hodnotením 9.
4. Tvoj klub (HK IAMES Ružomberok) o tebe nedávno napísal, že im v tejto sezóne robíš veľkú radosť. Ako vnímaš tieto slová?
Som rád, že klub je spokojný s mojimi úspechmi. Za tým všetkým ale stoja rôzni ľudia. V prvom rade by som sa chcel menovite poďakovať Julovi Stančokovi, ktorý sa mi ako prvý začal venovať aj napriek svojim povinnostiam a taktiež môjmu terajšiemu trénerovi Dávidovi Hajdú, vďaka ktorému som sa tento rok nesmierne posunul. Takisto chcem veľmi poďakovať Horolezeckému klubu IAMES Ružomberok, v ktorom ma všetci veľmi podporujú. Z mojej strany ale najväčšia vďaka patrí môjmu otcovi, ktorý mi zabezpečuje tréningovú prípravu, dopravu, účasť na súťažiach, vybavenie, ale aj to, že s ním pri tejto činnosti môžem tráviť najviac času.
5. Máš nejaký vysnívaný cieľ, ktorý by si chcel do budúcna v lezení dosiahnuť?
Tých cieľov je určite viac. V budúcnosti by som bol veľmi šťastný za dobré umiestnenia na európskych či svetových šampionátoch a chcel by som vyliezť cestu obťažnosti 9a (zodpovedá hodnoteniu 11 UIAA, pozn. aut.).
Titulná foto – Michal Kľuska (v strede) sa už viac ako štyri roky venuje lezeniu. Foto v texte – FB/HK IAMES Ružomberok
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
