Zhrnutie politických udalostí, ktoré počas uplynulých štyroch rokov v meste rezonovali.
Novozvolený primátor Igor Čombor sa úradu ujal v decembri 2014. „Chcem spojiť sily a prestať s politikárčením… Nie vládnuť, ale spravovať verejný majetok, správca nie je vládca,“ vyhlásil vo svojom inauguračnom prejave.
Plat si oproti svojmu predchodcovi nezvýšil, aj keď z 3 590 eur valorizáciou za štyri roky vzrástol na 4 155 eur. Za viceprimátorov si vybral hlavného rivala z primátorských volieb Michala Slašťana (KDH) a nezávislého poslanca Oldricha Lauka (zomrel v júli 2016). Prednostom mestského úradu sa stal pre Ružomberčanov neznámy podnikateľ Marián Šeršík.
Prvé spory okolo správcu plavárne
Jedným z prvých krokov primátora vo funkcii bola zmena správcu plavárne. Predchádzajúce vedenie mesta krátko pred voľbami predĺžilo dovtedajšiemu koncesionárovi, firme ELBH Jozefa Rezníka, zmluvu na desať rokov. Podľa nového vedenia bol tento krok v rozpore s dobrými mravmi a tak zmluvu deň pred Vianocami vypovedalo.
Primátor navrhol za nového správcu firmu Ivaning Pavla Ivana, čo mu zastupiteľstvo odobrilo. Poslanci si ešte vymohli dodatočne urobenú súťaž, ktorú Ivaning, ako jediný záujemca, vyhral.
Pre opakované konflikty medzi správcom a plaveckými oddielmi, žiadosti o navýšenie mestskej dotácie a ultimátu hygieny, ktorá našla v objekte viacero nedostatkov, napokon firma Ivaning od zmluvy odstúpila. Plaváreň tak už dva roky spravuje mestská firma CZT. Práve táto kauza priniesla prvé vážnejšie konflikty v mestskom zastupiteľstve.
Po dlhých rokovaniach a hľadaní konsenzu sa napokon poslanci zhodli, že v meste vyrastie nová plaváreň. Vyhlásená architektonická súťaž už pozná víťaza. Problémom môže byť limit 3,6 milióna eur, ktorý poslanci nechcú pri stavbe prekročiť. Víťazné projekty však túto sumu prevyšujú. Osud starej plavárne zatiaľ nikto verejne nerieši.
Zrušenie mestskej rady aj vysielania zastupiteľstiev
Oproti predchádzajúcemu vedeniu sa suma na platy zamestnancov kancelárie primátora navýšila o 108-tisíc eur ročne. „Môj realizačný tím je zložený z ľudí, od ktorých chcem maximálny výkon bez ohľadu na pracovnú dobu. Ide o úzky okruh troch ľudí (D. Mataj – odišiel v roku 2017, M. Praženica, osobný šofér, pozn. red.). Dobré platy som dal aj vrcholnému manažmentu mesta: viceprimátorom a prednostovi, od ktorých budem takisto vyžadovať plné nasadenie,“ argumentoval Čombor, ktorého návrh v hlasovaní podporili kluby KDH, SMER-SD a Klub primátora.
Poslanci rovnako súhlasili s návrhom vedenia mesta, aby sa ich paušálna mesačná odmena zvýšila z 35 eur na 50 eur. Plat si takto zvýšili po siedmich rokoch. Okrem toho dostávali 35 eur za účasť na každom zasadnutí zastupiteľstva a raz ročne 135 eur ako príspevok na cestovné. Predsedovia komisií navyše poberali 20-eurovú odmenu.
Primátor si tiež nechal väčšinou poslancov odsúhlasiť právomoc vykonávať rozpočtové zmeny do výšky 40-tisíc eur mesačne bez schválenia v zastupiteľstve. Musel však o tom spätne informovať a preukázať účel vynaloženia peňazí.
Podobnú právomoc mala v minulosti mestská rada, ktorú tvorili siedmi vybraní poslanci. Primátor Čombor jej pôsobenie po dlhých rokoch zrušil.
Na návrh vedenia mesta poslanci súhlasili aj so zrušením vysielania zasadaní mestského zastupiteľstva v Mestskej televízií Ružomberok (MTR). Opozícia sa s tým však nevedela zmieriť a ako náhradu presadila aspoň zverejnenie plného záznamu rokovaní vo webovom videoarchíve MTR.
Odchod poslancov z Klubu primátora
Zámer vykupovať pozemky v lokalite Nad Dielcom schválilo ešte predchádzajúce vedenie mesta. Na jar 2015 prišli reálne kroky zo strany súčasného primátora a poslancov. Pre lokalitu Černová-Hríby schválili zámer vypracovania územného plánu zóny. Do uznesenia pridali aj lokality Nad Dielcom a Biely Potok-Luhy. Dnes mesto začína s výkupom pozemkov iba v Černovej. Dielec aj Luhy stále nie sú územne vyriešené a príprava pozemkov tu stagnuje.
Hoci správca zimného štadióna, spoločnosť Elit Centrum Jozefa Horvátha vyhrala súťaž, podľa ktorej dostane do roku 2023 ročne 95-tisíc eur na správu štadióna, neskôr požiadala o navýšenie tejto sumy až na 125-tisíc eur. Keďže medzi poslancami prevládala spokojnosť so správou štadióna, navýšenie odsúhlasili.
Zimný štadión sa však postupne stal ďalšou jazvou vo vzťahoch medzi vedením mesta a opozičnými poslancami, ku ktorým sa pridala trojica Karol Javorka, Patrik Habo a Miroslav Zuberec. V tom čase ešte patrili do Klubu primátora. Koncesionár štadióna dostal 840-tisíc eur (100-tisíc išlo z peňazí, ktoré nechala vláda po výjazdovom rokovaní), aby zabezpečil opravu strojovne, chladenia a mantinelov.
Opoziční poslanci kritizovali chýbajúcu súťaž, možnú predraženosť zákazky a pri výške investície nedostatočné zníženie objemu čpavku na štadióne. Rekonštrukcia prebehla, ale vzťahy ostali narušené. Naposledy zastupiteľstvo zamietlo firme Elit Centrum predĺženie koncesnej zmluvy bez súťaže.
Tri roky platilo mesto z rozpočtu (spolu približne 60-tisíc eur) aj športový projekt súkromných osôb s názvom Bubo. Myšlienkou bolo privádzať deti v školách k pohybu. Čoraz viac poslancov v tom však videlo neefektívne narábanie s peniazmi mesta. Od roku 2016 poslanci odmietli projekt ďalej financovať a mesto od neho nútene ustúpilo.
Ako sa robí mocenská politika, ukázalo leto 2015. Po tom, čo poslanci Habo, Javorka a Zuberec odišli z Klubu primátora do opozície, primátor predložil zastupiteľstvu návrh na odvolanie Haba z predstavenstva vodární a Zuberca z dozornej rady technických služieb. Zuberec mal byť odvolaný aj z postu predsedu finančnej komisie, čo poslanci v hlasovaní najskôr odmietli. V opakovanom hlasovaní však primátorovej žiadosti vyhoveli.
Veľký spor, ktorý sa tiahol až dvoma rokovaniami zastupiteľstva, viedli poslanci a vedenie mesta o rokovacom poriadku. Kameňom úrazu bol návrh, aby zastupiteľstvo mohlo odsúhlasiť pri akomkoľvek bode programu rokovanie bez diskusie. Opozícia nesúhlasila, Klub primátora a KDH argumentovali skrátením rokovania v prípadoch, keď diskutovať netreba. Právomoc zrušiť diskusiu si poslanci napokon schválili, minútu určenú na faktické poznámky však rozšírili na dve.
V roku 2014 poslanci neschválili zámer komplexnej a postupnej rekonštrukcie osvetlenia v meste. Žiadali, aby výmena neprebiehala po etapách, ale uskutočnila sa naraz a bola preplatená z eurofondov. Novému vedeniu sa v roku 2015 podarilo získať grantové prostriedky vo výške 750-tisíc, čo stačilo na výmenu tisícky z celkovo tritisíc žiaroviek. Nutne etapovitá rekonštrukcia (zvyšok žiaroviek, rozvody elektriky, stĺpy) sa ďalej nerealizovala.
Problematické bytové projekty
Na prahu leta 2015 prišla do Ružomberka rokovať vláda. O výjazdové rokovanie v našom meste sa usiloval už bývalý primátor Ján Pavlík, úspešný bol ale až jeho nástupca Igor Čombor. Do rozpočtu mesta vďaka tomu pritieklo 980 000 eur, ktorých využitie bolo presne určené.
O niekoľko týždňov predložilo vedenie mesta poslancom zvláštny projekt troch nájomných bytoviek, ktoré by postavil súkromník a mesto sa malo zaviazať odkúpiť ich. Investor však nepredstavil kúpnu cenu, zámerom chýbali konkrétnejšie projekty stavieb, niektoré boli dokonca v rozpore s územným plánom. Zastupiteľstvo preto projekt odmietlo.
Rovnako dopadol aj ďalší súkromný projekt budovy Kolosea, ktorý presadzovalo vedenie mesta. Komplex bytov v parku vedľa Kláštorných schodov mal stáť 5,5 milióna eur. Problém bol v tom, že územný plán na tomto mieste stavbu nepripúšťa. Zástupca investora, Tomáš Mišovič, sa neskôr stal neoficiálnym poradcom primátora pre oblasť dopravy.
A zvláštny projekt výstavby bytov do tretice. Objekt Kaskády mal vzniknúť rovnako pri Kláštorných schodoch, ale zo strany Hýrošovho parku. Spoločnosť Sedus Group chcela kúpiť od mesta pozemky za 30 eur za meter štvorcový, minimálna mestom určená sadzba v tejto lokalite je pritom 60 eur. Poslanci to odmietli, projekt nesedel ani s územným plánom.
Sedus Group kúpil pozemky aj pri výstavbe nákupného centra City Market, následne ich predal nadnárodnej spoločnosti CPI, ktorá centrum postavila a prevádzkuje.
Opakovane sa do zastupiteľstva vracal zámer nájomcu pozemku pod čerpacou stanicou pri niekdajšej Hypernove, ktorý ho chcel kúpiť. Dvakrát bol návrh stiahnutý z rokovania, dvakrát poslanci o predaji hlasovali. K schváleniu predaja pozemku, ktorého nezvyčajný spôsob prenajatia je témou už druhého volebného obdobia, chýbal zakaždým jediný hlas.
Primátor napokon v lete 2017 za mesto vypovedal nájomnú zmluvu. Radnica tak stratila priamu kontrolu nad pozemkom. Buď sa teraz dohodne s doterajším nájomcom na predaji po dobrom alebo sa nájomca bude s mestom súdiť. Z právnych posudkov mesta vyplýva, že súdny spor s najväčšou pravdepodobnosťou prehrá a pozemok bude musieť predať.
Klientske centrum v nedohľadne
Milión a 50-tisíc eur bude mesto až do roku 2020 splácať spoločnosti Mondi SCP za bývalú administratívnu budovu papierní na Bystrickej ceste. Radnica ju kúpila a neskôr s ministerstvom vnútra vymenila za budovy okresnej polície a okresného úradu. Ministerstvo totiž chcelo na Bystrickej vybudovať Klientske centrum štátnej správy a presťahovať tu všetky štátne inštitúcie z mesta. Myšlienka je to, samozrejme, dobrá, lenže dva roky sa vo veci nič nepohlo a ministerstvo stále nezverejnilo termín realizácie centra. Ružomberskému magazínu potvrdilo, že zatiaľ nezačalo ani výberové konanie na projektovú dokumentáciu rekonštrukcie.
Pri rekonštrukcii hrádzového telesa v Hrabove, ale aj oprave Horskej ulice v Rybárpoli zaplatilo mesto za opravy viac, ako poslanci odsúhlasili v rozpočte. V oboch prípadoch bol za nakladanie s majetkom mesta napomenutý vedúci zamestnanec zodpovedný za investície.
Mesto predalo armáde 7 600 metrov štvorcových v areáli kasární za 303-tisíc eur (40 eur za meter). Opozícia s predajom ani s cenou nesúhlasila, pretože išlo o lukratívne pozemky, takmer v centre mesta na Zarevúcej. Keďže primátor počas celého funkčného obdobia naznačoval, že od ministerstva obrany chceme kúpiť Koniareň a budovu bývalej pôrodnice, predaj pozemkov mohol byť ústretovým krokom.
Počas štyroch rokov boli v meste dokončené len dva bytové projekty. Oba rozbehlo ešte vedenie mesta za primátora Pavlíka. Na Bystrickej pri plavárni vznikli nájomné byty, v Baničnom na ulici Karola Sidora mesto vyhovelo požiadavke investora a bytovku nekúpilo, ako bolo pôvodne dohodnuté, a byty sú predávané komerčným spôsobom.
Po petícii občanov s viac ako 10-tisíc podpismi poslanci na jeseň 2016 zakázali na území mesta prevádzkovať hazardné hry. Za zákaz nehlasovali poslanci z Klubu primátora a Smeru. Za mestom však neskôr vyrástlo kasíno a prísľub, že k zákazu sa pripojí aj Likavka, zatiaľ susedná obec neuskutočnila.
Ešte počas Pavlíkovho úradovania nechalo mesto vypracovať Územný plán zóny centra mesta. V lete 2016 ho poslanci definitívne schválili. Ide o regulatív, ktorý presne určuje, čo a ako sa môže stavať. Podobný plán začala radnica chystať aj pre Vlkolínec. Ide o prvé lastovičky pravidiel koncepčnosti výstavby v meste. Ak sa teda plány budú dodržiavať.
Navrhnuté memorandum medzi mestom a rodinou Badánikovcov, kde by sa zaviazali spoločne vybudovať námestie (tam, kde mal stáť Aupark), Badánikovci ako majitelia pozemku nepodpísali. Primátor dnes tvrdí, že pozemky dokáže pre mesto zabezpečiť, ich majitelia to však zatiaľ verejne nepotvrdili.
Mesto nechalo nanovo prebudovať informačný systém. V uliciach, aj na cintoríne. Žilinská firma ARD vyhrala súťaž a s ročným meškaním systém zrealizovala. ARD hovorilo o hodnote 800-tisíc eur, ktorú tým mesto získa. Odplatou bol prenájom tritisíc stĺpov verejného osvetlenia a nových citylightov, na ktoré môže komerčnú reklamu po dobu pätnástich rokov predávať len ARD.
Opoziční poslanci tento plán rozporovali ako nejasný z hľadiska ceny a výhodnosti, a zastupiteľstvo dokonca prijalo uznesenie, že chce vidieť zmluvu pred podpisom. Vedenie mesta však uznesenie právne spochybnilo, zrušilo a zmluvu podpísalo bez predloženia zastupiteľstvu. Informačný systém je nainštalovaný, mešká sprevádzkovanie informačných SMS, mobilná aplikácia a zrušenie mestského rozhlasu.
Za Jána Pavlíka aj Igora Čombora mali poslanci na stole návrh parkovacej politiky mesta. Po viacerých pripomienkach napokon zakaždým skončil v šuplíku. Odvaha presadiť tento projekt vo vedení mesta, ale aj zastupiteľstve stále chýba.
Primátor Čombor prišiel do funkcie s ambíciou rozhýbať plány výstavby cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka. Neplánovane sa k jeho agende pridala aj náhle zastavená stavba diaľnice D1. A hoci to nie je v jeho kompetencii a právomociach, primátorovo úsilie prispelo k tomu, že R1 sa čiastočne projektuje a D1 opäť stavia. Problémom je situácia obyvateľov Hrboltovej, kde tunel končí v zosuvnom území, a mestská časť žiada posúdenie ďalších možností trasovania, k čomu zo strany NDS podľa štúdie EIA nedošlo.
Titulná fotografia – Zľava prednosta MsÚ Marián Šeršík, hlavný kontrolór Vladimír Trnovský, zástupca primátora Michal Slašťan a primátor Igor Čombor počas rokovania mestského zastupiteľstva. Foto – autor.
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 10/2018.
