Z lesa do dvora. Problémy s medveďmi pretrvávajú

Nezhodujú sa. Poľovníci žiadajú znížiť počet medveďov. Ochranári a envirorezort vnímajú odstrel medveďa ako posledné možné riešenie, zdôrazňujú prevenciu.

Zničené kuríny, úle či ovocné sady. Dolnoliptákov, ktorí nedobrovoľne pohostili medvediu návštevu, pribúda.

Ojedinelé už nie sú ani stretnutia s medveďom. Kým niektoré prebehnú relatívne pokojne, iba v podobe historky, „šiel som na huby a mal som medvediu spoločnosť“, nedávno napadnutý rybár na Liptovskej Mare demonštruje podstatne horší priebeh stretu.

Niektorí vidia riešenie v dobre namierenej puške. Nie je to však také jednoduché.

Medveď hnedý je u nás zákonom chránené zviera. Výnimku na odstrel udeľuje ministerstvo životného prostredia – aj to len za určitých podmienok.

Vizitka ľudí

Na mieste je otázka, čo primälo šelmu opustiť jej prirodzené prostredie a potulovať sa v blízkosti ľudských obydlí.

„Komunálny odpad je hlavnou príčinou straty plachosti. Pre medvede predstavuje síce neprirodzenú, no vysokohodnotnú a ľahko dostupnú potravu,“ uviedol pre Ružomberský magazín hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Na zabezpečenie odpadu vyzvala mesto Správa Národného parku Veľká Fatra. „Dostali sme upozornenie, že je potrebné riešiť odpad v Hrabove, inak sa nebude riešiť problematika medveďov – ani odstrel, ani odchyt,“ oznámil riaditeľ ružomberských Mestských lesov Milan Šlávka na poslednom mestskom zastupiteľstve. Problémom nie sú len veľké smetné nádoby, medvede chodia vyberať aj menšie koše pri malých ubytovateľoch.

Atraktívny zdroj potravy predstavujú tiež poľnohospodárske plodiny – najmä nárast pestovania kukurice, za ktorou pravidelne medvede migrujú, pričom sa nevyhýbajú ani intravilánom obcí. Honba za ľahko dostupnou a výživnou potravou môže viesť k zmene správania, menuje ďalšie dôvody Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR).

Pri presune medveďa do „ľudského prostredia“ zohráva rolu aj zmenšovanie prirodzených biotopov medveďa, napr. výstavba oplotených diaľnic, zdôvodňujú ochranári.

Premnoženie

Ukazuje sa však, že ide o komplexnejší problém. Prirodzené prostredie totiž medveďom ukrojuje nielen ľudská činnosť, ale aj jeho vlastný druh – premnožením.

Na Slovensku sa pohybuje vyše 1250 medveďov. Vyplýva to z projektu Výskum a monitoring veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku z dielne ŠOP SR. Odborníci mapovali medveďov v rôznych lokalitách, vychádzali aj zo vzoriek trusu.

„Tento výsledok najnovších genetických výskumov je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti populácie medveďa hnedého na Slovensku,“ vraví na adresu výskumu ministerstvo životného prostredia.

Povedať, či je to na územie Slovenska primerané množstvo alebo nie, nevieme. Ochranári súhlasne prikyvujú, lesníci už hovoria o premnožení.

Môžeme sa však pozrieť bližšie na našu lokalitu. Na území ružomberských mestských lesov odhadujú lesníci približne 25 medveďov.

„Určenie optimálneho počtu je problematické, závisí to od mnohých faktorov. Z niektorých analýz však vyplýva, že v našich prírodných podmienkach je únosný jeden jedinec medveďa na 1000 – 1500 hektárov,“ objasňuje Šlávka.

Na rozlohu mestských lesov je medveďov teda trojnásobne viac, než by malo byť. A priveľa medveďov verzus malé územie má svoje následky. „Teritóriá vo vyšších, resp. nedostupnejších lokalitách sú obsadené, medvediciam s mláďatami neostáva nič iné, len sa pohybovať bližšie k ľudským obydliam. Po osamostatnení od matky tu už mladé medvede zostávajú a na človeka si začínajú zvykať,“ objasňuje Šlávka dôležitý faktor v súvislosti s pohybom medveďov.

O problematike medveďov sme sa rozprávali aj s dlhoročným poľovníkom Eduardom Vnenčákom.

„Skôr sa prikláňam k názoru, že veľké dospelé samce vytláčajú mladé a tie sú nútené usídľovať sa v blízkosti ľudských obydlí,“ zhodne sa delí o pohľad na problematiku hovorca Obvodnej poľovníckej komory Ružomberok Marián Pochyba.

Problémy s medveďom? Hláste ich

O výnimku na odstrel žiadajú poľovnícke združenia, výnimočne obce. Ministerstvo ju povoľuje len v odôvodnených prípadoch.

Pri problémoch s medveďom treba mať v hľadáčiku ďalšiu inštitúciu: Štátnu ochranu prírody SR – Zásahový tím pre medveďa hnedého na Slovensku. Jej majú ľudia nahlásiť konkrétne prípady, či už ide škody na poľnohospodárskych plodinách, hospodárskych zvieratách, včelstvách, nebezpečné strety či zmenu prirodzeného správania medveďa.

Kontaktovanie príslušných miest radia aj lesníci, na ktorých sa poškodení často obracajú. „Všetky podnety od občanov sa snažíme posunúť na kompetentné orgány, najmä na Správu Národného parku Veľká Fatra a odporúčame občanom, aby tak priamo a písomne robili aj oni a vytvárali tlak na riešenie tejto situácie,“ apeluje Šlávka.

Po nahlásení prebehne v danej lokalite monitoring. Po vyhodnotení situácie však nemusí automaticky nasledovať verdikt – odstrel. „Ide skôr o zavedenie preventívnych opatrení a prácu s verejnosťou. Usmrtenie medveďa predstavuje poslednú variantu riešenia vzniknutej situácie,“ ozrejmuje postup ŠOP SR.

Prioritné je zistiť príčiny vzniku konfliktných situácií, a následne ich efektívne riešiť, aby k nim nedochádzalo, argumentujú ochranári.

Takto nastavené podmienky však niektorých poľovníkov odrádzajú. „Poľovníci a jednotlivé poľovné revíry majú záujem o odstrel. Pri každej konfrontácii s občanmi riešime buď škody na poľnohospodárskych zveroch alebo stret medveďa,“ vysvetľuje Pochyba.

Žiadosť o odstrel však niečo stojí. A rezort ho povolí iba za určitých podmienok. „Poľovníci niekedy nepodajú žiadosť, lebo dopredu vedia, že pokiaľ nemajú škody alebo napadnutého človeka, tak sa odstrel neodsúhlasí,“ sumarizuje.

Odstrel trochu inak

Vlani ministerstvo vyhovelo zo 42 žiadostí o usmrtenie medveďa 39, v odstrele však veľmi nevidí zmysel. „Doterajšie skúsenosti nenapovedajú, že by bol odstrel koncepčným riešením. Odstrely už boli v minulosti povolené a situácia sa zásadne nezmenila. Jediným koncepčným riešením je preto dôkladné zabezpečovanie komunálneho odpadu,“ objasňuje Ferenčák.

Podľa lesníkov je nevyhnutné zredukovať počet medveďov. Odstrel ako výnimka zo zákona je však vyložene čiastkové riešenie problému, myslí si riaditeľ Mestských lesov. „Jediným východiskom je celoplošné zníženie stavov medvedej populácie pod dohľadom štátu. To znamená, že medveď sa stane predmetom poľovníckeho plánovania,“ navrhuje riešenie Šlávka.

Štát by rovnako ako pri iných druhoch poľovnej zveri vypracoval plán a každoročne určil počet zásahov z hľadiska veku a pohlavnej štruktúry. „Tieto zásahy musia byť jednoznačne smerované do populácie zdegenerovaného medveďa túlajúceho sa v blízkosti ľudských obydlí a záhrad, ktorá nemá s pôvodným kráľom našich hôr nič spoločné,“ uzatvára Šlávka.

Nezávisle od seba sa na potrebe celoplošnej regulácie medveďov zhodol aj dlhoročný poľovník Eduard Vnenčák. Kým sa vraj nepristúpi na primeraný spôsob zníženia počtu medveďov, aký máme napríklad na jeleniu zver, niet šance dosiahnuť ako-taký poriadok.

Loviť by sa pritom nemali výlučne mladé medvede. „Gro spočíva v odstrele starších samcov a samíc, ako sa uskutočňoval kedysi. Detí pri kontajneroch bude pribúdať, lebo otcovia sú v lese,“ vysvetľuje.

Na časté strety s medveďom treba poukázať, ale nie ich démonizovať. „Pri všetkých mojich stretoch s medveďom bol výsledkom jeho ústup,“ hovorí Pochyba. Medveď totiž človeka nepovažuje za korisť. „Ak zaútočí, tak nie s cieľom uloviť, ale zbaviť sa ohrozenia,“ vysvetľuje a ako príklad uvádza medvedicu chrániacu svoje mladé.

Vnenčák potvrdzuje neútočnú povahu medveďa. Upozorňuje však na okolnosti stretu a vzdialenosť. „Ak medveď uvidí človeka v dostatočnej vzdialenosti, s najväčšou pravdepodobnosťou sa otočí. Horšie sú náhodné stretnutia s priamym kontaktom,“ pripúšťa.

Ilustračná fotografia – Národný park Veľká Fatra

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po stáži v sekcii zahraničného spravodajstva denníka SME ma viac zaujíma domáce dianie, aj v regióne, ktorý mi je už štvrtý rok prechodným domovom.