Za komunálny odpad v Ružomberku znova zaplatíme viac

Obyvatelia Ružomberka budú za komunálny odpad platiť od budúceho roka viac. Za osobu ide o medziročný nárast o takmer osem eur. Z pôvodných 28 na 36 eur.

Návrh Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o odpadoch, ktorého súčasťou je aj zvýšenie sadzieb, odsúhlasili poslanci na ostatnom decembrovom zastupiteľstve.

Vyšší poplatok druhý rok po sebe, znížené úľavy  

Namiesto doterajších 0, 077 eura za deň bude po novom cena za fyzickú osobu 0,099 eura. Právnické osoby, ktoré uhrádzajú množstevný zber, budú namiesto 0, 028 eur za liter odpadu platiť 0,036 eur. V oboch prípadoch ide o nárast o takmer 29 percent.

Mesto vyberie na dani za komunálny odpad 1,7 milióna eur. Náklady na likvidáciu odpadu sú však rozpočtované na 1,9 milióna eur. Aj napriek zvýšenému poplatku bude musieť mesto na odpadové hospodárstvo doplácať vyše 291-tisíc eur.

Okrem úpravy cenníka pribudli aj ďalšie zmeny. „Aby boli zrovnoprávnené podmienky a vzťahy medzi poplatníkmi a aby sa naplnila výška predpokladaného rozpočtu, zrušili sa alebo znížili niektoré úľavy,“ informovala predkladateľka s tým, že pri spracúvaní VZN sa vychádzalo z nového zákona.

Po novom už nemajú nárok na úľavu poberatelia dávok v hmotnej núdzi. Študenti, ktorí mohli platiť za smeti dosiaľ o polovicu menej, si môžu od budúceho roka uplatniť nižšiu 40-percentnú úľavu. Rovnako ako poplatníci, ktorí majú v meste nehnuteľnosť, ale nemajú tu trvalý pobyt. Doteraz mohli žiadať o úľavu na úrovni 60 percent.

Doplnili sa tiež podmienky. Už sa nebude brať ohľad na pracovnú zmluvu, stačiť bude potvrdenie od zamestnávateľa. „Koľkokrát to bolo tak, že mali pracovnú zmluvu z predchádzajúcich rokov a využívali ju, hoci pracovný pomer už netrval,“ vysvetľovala.

Poplatky nedvíhajú len v Ružomberku

Ružomberok patrí k viacerým mestám, kde legislatívne zmeny v odpadovom hospodárstve pocítili obyvatelia v peňaženkách.

„S takýmto problémom sa boria aj v iných mestách. Musíme si zvyknúť na to, že ceny pôjdu hore. Od roku 2012 do 2019 sme mali poplatok 22 eur, ostatní mali ďaleko vyšie. Vlani sme ho zvýšili prvýkrát. V Dolnom Kubíne majú poplatok 29 eur, mesto dopláca 235-tisíc. V Liptovskom Mikuláši 27 eur, ale mesto dopláca vyše 600-tisíc. V Martine 31 eur, mesto dopláca 750-tisíc eur. Šala zvýšila na 39 eur, Bánovce nad Bebravou na 35, Piešťany na 34. To sú podobné mestá. Ceny idú hore v celej republike, bude nespokojnosť, pretože štát zavrel skládky, ideme v zmysle Únie. Mestá sa dostali do situácie, že budú poplatky zvyšovať,“ informoval počas rokovania druhý viceprimátor Ján Bednárik (KDH).

Drvivá väčšina slovenských miest a obcí komunálny odpad skládkovala. Dosiaľ najlacnejšia forma zneškodňovania odpadu bola zároveň najmenej ekologická, zaťažujúca prostredie. Európska únia tlačí na jej obmedzenie a tak poplatky za skládkovanie posledné roky rastú.

Poplatok za odpad sa totiž skladá z dvoch položiek. Poplatok za uloženie na skládku pre jej majiteľa a poplatok pre Envirofond.

Ten bol dlhodobo na úrovni okolo piatich eur, no medziročne sa začal zvyšovať. Prvé zdraženie skládkovania nastalo vlani. Výška poplatku za jednu tonu zmesového komunálneho odpadu dvihli na sedem až 17 eur. Tento rok na osem až 26 eur a od budúceho roka to bude na úrovni 11 až 33 eur.

Výška poplatku pre Envirofond sa pritom odvíja od toho, ako mesto separuje odpad. Podľa miery recyklácie sa určuje výška poplatku. Zjednodušene, platí „motivačná zásada“, podľa ktorej budú samosprávy, ktoré viac triedia, platiť za uloženie odpadu na skládku menej.

Zatvorenie ružomberskej skládky

Od budúceho roka sa zavádza mechanicko-biologická úprava zmesového komunálneho odpadu predtým, než ho dovezú na skládku.

Skládkovaniu teda bude predchádzať mechanické dotrieďovanie, pri ktorom sa z odpadu oddelí biologicky rozložiteľní zložka, čiže vyhodené potraviny. Tie následne pôjdu na zhodnotenie do kompostárne či bioplynovej stanice.

Pribudne tiež povinnosť zberu biologicky rozložiteľného odpadu, zberu kuchynského reštauračného odpadu či inštalácia vážiacich zariadení v smetiarskych autách.

To sú ďalšie zmeny, vyplývajúce z novely zákona o odpadoch, ktoré samosprávam zvýšia náklady. A ktoré sa v konečnom dôsledku odrážajú aj vo zvýšenom poplatku za smeti.

Ružomberok má aj svoje vlastné špecifikum, ktoré vplýva na výšku dane za odpad. A to zatvorenie skládky Biela Púť pri Bielom Potoku, ktorá v tomto roku už naplnila svoju kapacitu.

Pôvodne plánované rozšírenie skládky envirorezort nepovolil, odpad bude musieť mesto likvidovať inde. Podľa informácií MTR v skládke pri Prešove. Dovážanie odpadu desiatky kilometrov na východ sa tak tiež bude podieľať na zvýšených výdavkoch.

Odpad bude spracovávať firma Kosit. V prieskume trhu ponúkla najlacnejšiu cenovú ponuku na likvidáciu jednej tony odpadu, informoval na rokovaní zastupiteľstva poslanec a riaditeľ Technických služieb Slavomír Klačko.

Likvidáciu komunálneho odpadu by mestu vedel zabezpečiť aj majoritný akcionár Technických služieb, spoločnosť t+t na svojej linke v Žiline, kde zároveň vlastní potrebnú technológiu na mechanicko-biologické spracovanie odpadu v hodnote 8 miliónov eur. Podľa slov Klačka však ponúkajú drahšie služby. „Asi o 30 eur viac za jednu tonu komunálneho odpadu,“ spresnil. Dodal však, či je ekologické prevážať odpad toľké kilometre a produkovať tak uhlíkovú stopu, namiesto toho, aby sa povolilo rozšírenie prevádzky.

Chýbajú systémové zmeny

S navýšením cenníka nesúhlasil poslanecký klub Za slušný Ružomberok ani dvaja nezávislí poslanci. Argumentovali dopadmi pandémie, ale aj dlhodobou absenciou systémových zmien.

„V našej krajine je veľmi zlá ekonomická a sociálna situácia. Množstvo ľudí prichádza o prácu, strácajú príjem, majú krátené pracovné úväzky, pribúda ľudí v hmotnej núdzi, množstvo ľudí bojuje o svoju existenciu, množstvo podnikateľských subjektov bojuje v súčasnej situácii o prežitie,“ tlmočil Ľubomír Kubáň dôvody, pre ktoré s klubom navrhujú zachovanie pôvodnej výšky miestneho poplatku.

„Myslím, že je to návrh kompromisný. V priebehu tohto roka som očakával, že vedenie mesta alebo kompententní predložia súbor systémových opatrení a návrhov, ako zamedziť rapídnemu zvyšovaniu poplatku. Ako je tu zvykom, nedočkal som sa odpovede,“ zopakoval poslanec za Klačno dôvody, pre ktoré za navýšenie nehlasovali ani vlani.

Poslanec Ján Kuráň (Za slušný Ružomberok) sa tiež zaujímal, ako a za akých podmienok sa môže mesto zapojiť do množstevného zberu.

Prechod na množstevný zber by znamenal, že bude možné odmerať, ktorá domácnosť koľko vyseparuje (kovy, plasty, papier, bio odpad) a koľko hodí do komunálneho odpadu. Na základe toho budú potom určené aj individuálne poplatky. Odpoveď na otázku nezaznela.

„Uvedomme si, že nastala nová realita s nakladaním komunálneho odpadu. Zatvára sa 21 skládok, do piatich rokov musí byť polovica skládok zatvorených. Je to celoslovenský problém, nielen náš. Aj tých, ktorí sa teraz hrdia, že majú poplatok 20 eur, to dobehne a možno o tri, štyri roky budú musieť skokovo zvýšiť na 50 eur,“ pomenoval príčiny nutného navýšenia poplatku Milan Šlávka (Klub primátora), podľa ktorého otázka nestojí, či ideme alebo nejdeme miestny poplatok navyšovať.

„Zamerajme skôr pozornosť smerom, ako pomôcť sociálne slabším. Možno nejaký iný systém úľav alebo systém kompenzácií, kde by firmy v Ružomberku produkujúce nadštandardné množstvo odpadu vedeli pomôcť slabším rodinám a vytvoril by sa nejaký fond,“ doplnil.  

Kto viac triedi, menej platí (?)

„Súhlasím, že náklady sa idú zvyšovať, odvoz je drahší, únia sprísňuje. Ale toto všetko sme vedeli už v roku 2015, odvtedy platí zákon. Vedeli sme, že skládka sa plní, plní sa aj obyvateľmi Oravy, a že sa zavrie a teraz plačeme, či to idú zaplatiť ľudia alebo mesto. Som naklonený názoru, že keď sme nič neurobili za tých šesť rokov, nech to zaplatí mesto. Upravme rozpočet, neprenášajme to na ľudí,“ povedal poslanec Patrik Habo, ktorý apeluje na intenzívnejšiu separáciu odpadu.

„Tým, že by sme separovali a znížili komunálny zmesový odpad, by sme výrazným spôsobom znížili náklady, lebo odpadu bude menej. Pozrime sa po okolitých dedinách, už je tam 50 percent starostov, ktorí robia množstevný zber. Dodali ľuďom nádoby a platia len za to, čo reálne človek nevyseparuje. Lebo všetko vyseparované sa neplatí,“ dodáva.

„K triedenému odpadu mám porovnanie z rokov 2013 a 2019. Len plasty nám stúpli zo 77 na 300 ton, objemový odpad nám narástol z 380 ton 1360 ton. Nevzťahujme tento poplatok čisto len na zmesový komunálny odpad. Ľudia produkujú nábytky, sedačky, biologicky rozložiteľný odpad, ktorý tiež vzrástol. Je krásny argument, že čím viac sa bude separovať, tým to bude lacnejšie, ale ono to nebude,“ reagoval Klačko na slová predrečníka, že sa nič nespravilo.

„Stále robíme málo, aby sme učili ľudí separovať. Ja hovorím o tejto zmene, ktorú treba začať v školách, rodinách, bytovkách a inštitúciách,“ odpovedal poslanec za Černovú.

Návrhy na väčšiu dotáciu mesta neprešli

Do diskusie vstúpil aj poslanec Juraj Burgan (KDH). „Súhlasím, že navýšenie je pre ľudí nepríjemné, ale tú cenu zvýšiť musíme, bez debaty. Teraz sa bavíme, či ju zvýšime priamo zvýšením poplatku alebo mesto doplatí viac z rozpočtu,“ načrtol alternatívu poslanec, podľa ktorého však ľudia doplatia aj v prípade, že sa nájdu peniaze v rozpočte. Nespraví sa chodník či iná plánovaná investičná akcia.

„Ale ak sa nemá zvýšiť cena poplatku, poprosím dať konkrétny návrh, čo škrtneme z rozpočtu, aby sme na to zobrali peniaze. Ináč to nejde,“ vyzval kolegov Burgan.

Návrh na konkrétnu investíciu, ktorú by z rozpočtu vyškrtli, nezaznel. Predložené boli dva pozmeňujúce návrhy, ktoré žiadali ponechať pôvodnú sadzbu, resp. dorovnanie potrebnej čiastky z rozpočtu, v pléne však nenašli dostatočnú podporu. Aj na odporúčanie vedenia mesta.

Ilustračná fotografia – skládka odpadov. Zdroj: Odpady-portal.sk