V jednej z najkrajších liptovských dolín má svoje kráľovstvo Ružomberčanka Zdenka Klinková. Navonok obyčajná záhrada ukrýva množstvo pokladov.
Pred zhruba dvadsiatimi rokmi začala Zdenka kvôli náročnej práci daňovej a účtovnej poradkyne čoraz väčšmi vyhľadávať pokoj v lone prírody. Cez rozprávanie starých ľudí sa dostala k bylinkárstvu, ktoré jej predtým nič nehovorilo.
To, že sa doň už celkom pohrúžila, prezrádzajú desiatky náučných kníh aj voňavé pohostenie na stole, za ktorý nás po príchode na svoju chatu v Prosieku usádza.
„Toto je voda so slezom lesným, ktorý odhlieňuje a čistí tráviaci trakt, hlavne hrubé črevo,“ poťažká si jeden z veľkých sklených džbánov, v ktorých plávajú nahrubo pokrájané bylinky.
„V druhom je čaj z mäty a medovky ochutený púpavovým medom,“ hovorí, zatiaľ čo za studena macerovaný slezový nápoj rozlieva do pohárov.
Vo váze dopĺňajúcej príjemné stolovanie je taktiež zopár rastlín, dokonca aj jedovatý vratič obyčajný. Dlhá bylina so strohými žltými kvietkami bez lupeňov rastie, kde sa len pozriete. Trochu pripomína harmanček, no ak máte dobrý čuch, podivný zápach, ktorý sa ani len náhodou nepodobá na staré dobré kamilky, vás veru neobabre.
„Zvykne sa používať proti muchám či inému hmyzu, a keďže odpudzuje aj mole, spolu s levanduľou sa dáva do skríň. No aj jedovaté byliny vedia byť v malom množstve zdraviu prospešné. Keby ste mali napríklad črevné parazity, čaj z vratiča by vás vedel prečistiť. Dávkovať ho však treba veľmi opatrne, s mierou,“ vystríha Zdenka.
Uplakaní
Bylinky najradšej zbiera na lúkach, no niektoré si v malom dopestuje aj na záhrade.
Za altánkom si urobila úzke vyvýšené záhony. Voňavú mätu, šalviu so zamatovými lístkami aj zlatisté kvety nechtíka lekárskeho pozná snáď každý. Zdenka však zamieri k o niečo záhadnejšiemu kúsku.
„To je kapucínka,“ informuje nás, odtŕhajúc okrúhle listy. „Okrasná, liečivá a jedlá, má antibiotické a antibakteriálne účinky. Robím z nej tinktúru, skladujem ju v chladničke a keď ma začína bolieť hrdlo, dám si dva listy a hneď sa mi uľaví,“ približuje mnohoraký úžitok ťahavej krásky, zatiaľ čo spoločne prežúvame korenisté listy. Vzápätí sa však prenesieme k iným pikantnostiam.
„V zimnej zásobe mávam aj jej semená, ktoré chuťou pripomínajú niečo medzi žeruchou a chrenom. Je to riadna sila, do dvoch dní je po angíne aj po chrípke,“ s pátosom vykladá a podáva nám malé zelené guľôčky, ktoré štípu ako čert. Rýchlo ich zajedáme oranžovými kvetmi – hlavnou ozdobou kapucínky. Tie majú totiž jemnejší, sladkastý nádych.
Potom sa so slzami v očiach poberieme nazbierať si na neďalekú lúku očianku lekársku.
Pozor, kam šliapeš
Krížom cez záhradu je to však ešte ďaleká cesta, aj keď je to len zopár desiatok metrov. Prechádzajúc po tráve sa Zdenka neustále pozerá pod nohy. Odrazu sa napodiv skloní k fialovej burine.
„Hovorí sa jej čiernohlávok a lieči ochorenia ústnych slizníc aj zápaly v krku. O jeho liečivých účinkoch som sa dozvedela od kamarátky, ktorá mala rakovinu hrtana. Práve čaj z tejto zázračnej rastlinky jej pomohol prekonať zákernú chorobu,“ spomína si Zdenka.
Drobný fialový kvietok však múdre knihy odporúčajú aj pri žalúdočných problémoch. Rovnako tak aj palinu dračiu povestnú nepríjemnou horkosťou.
Mimochodom, pri pletí záhonov môžete naraziť aj na hviezdicu prostrednú, jemnú ťahavú burinu s malými bielymi kvietkami, a tiež bršlicu – koziu nohu. Tie zdobia aj Zdenkine hriadky. Zaujímavosťou je, že majú v sebe skoro toľko železa ako špenát.
Cestu nám následne skríži túžobník brestový s krémovými kvetmi a sladkastou vôňou. Ide vlastne o prírodný aspirín. „Zvykne sa miešať aj s lipou a oreganom, čajík z tejto zmesi je dobrý na vypotenie, zníženie horúčky,“ vysvetľuje Zdenka.
Na záhradke nechýba ani kostihoj, dva druhy skorocelu, vrbovka malokvetá, rebríček, lipkavec či alchemilka, ktorá sa používa najmä pri ženských ťažkostiach.
Predsa len sa však na dvore ešte chvíľu zdržíme. Majiteľka otvára malý domček, ktorý sa zvonka javí ako sklad na náradie. Najskôr nás ovanie príjemná vôňa, až potom si všímame desiatky väčších aj menších sklenených pohárov so sušenými bylinkami, niektoré rastlinky ešte visia na špagátoch.
Čiperná päťdesiatnička si túto zbierku nehonobí len pre seba. V chvate nám balí poriadnu zásobu túžobníka, ľubovníka aj pikantných plodov kapucínky.
Otvor oči
„Chcela by som, aby sa ľudia kvôli svojmu zdraviu začali zaujímať o bylinky, poznávali ich a ochraňovali tak, ako naši starí rodičia. Preto som založila občianske združenie Bylinky z lúčky,“ rozrozpráva sa cestou k očianke.
Pomedzi to ukazuje na prasličku a žihľavu, ktoré sú skvelými čističkami krvi, alebo na obyčajný lopúch s úžasnými liečebnými účinkami. Niektoré z rastliniek odstrihne a vloží do košíka. Tie nám vraj ešte zabalí.
Do tajov bylinkárstva zaúča nielen dospelých, ale aj deti, s ktorými sa jej pracuje najlepšie. „Bola by som veľmi rada, keby sa na liečiteľskú tradíciu nezabudlo,“ hovorí opäť o význame občianskeho združenia, cez ktoré organizuje tvorivé dielne či semináre.
Vzápätí sa dostávame ku krásne zakvitnutej očianke lekárskej. Tá by sa mohla hodiť viacerým ľuďom. Pozeranie do „noutbúkov“ či smartfónov si skôr či neskôr vypýta svoju daň. Obklady alebo čaje z očianky vedia boľavým očiam uľaviť.
V pozadí je vidno aj slez, kúsok od neho rastie trezalka a ďalej mäta. Keď sme lúkou prechádzali v minulosti, nič z toho sme nevideli. Skúsená bylinkárka však tvrdí, že všetko tam rastie dlhé roky.
„Človek len musí chodiť s otvorenými očami,“ prezrádza nám na záver najdôležitejšie bylinkárske tajomstvo.
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 8/2018.
Foto – autorka
