Mnohí z nás si medovnikárky predstavujú ako staršie ženy, ktoré v krojoch prezentujú svoje výrobky. Zuzka Hubová z Ružomberka je však výnimkou.
Jej dielničku v Baničnom nájdete poľahky – perníkovú vôňu je cítiť až na ulicu. Pečeniu sa venuje takmer každodenne už tri roky. Pôvodné zamestnanie sa však na cukrárčinu ani zďaleka neponášalo.
Zuzka vyštudovala bankovníctvo na obchodnej akadémii a následne sa zamestnala v administratíve. Po materskej ju však späť do práce neprijali, a tak sa rozhodla preraziť svojím koníčkom.
„Bola to skúška pevnej vôle. Zistila som, že piecť sa nedá bez výučného listu, čo znamenalo kopec vybavovačiek. Všetko sa však dá, ak človek chce,“ hovorí o svojej motivácii živiť sa tým, čo ju baví.
Pečenie sa už stalo bežnou súčasťou jej dňa. Napriek tomu pre ňu nezovšednelo. Nevytvára totiž stereotypné motívy, pracuje s tradičnými aj so súčasnými postupmi, rada experimentuje s farbami a rôznymi technikami.
„V súčasnosti existuje mnoho odporcov potravinárskych farbív. Som však toho názoru, že pokiaľ sa jedia v malom množstve, sú neškodné. Moje výtvory naviac slúžia hlavne na dekoratívne účely,“ vysvetľuje.
Plné ruky práce má predovšetkým cez Vianoce, no veľký záujem je aj počas zvyšku roka. „Uprednostňujem individuálny prístup a osobné stretnutie, tak môžeme spoločne so zákazníkom vytvoriť darček šitý na mieru,“ približuje zvyčajný priebeh objednávok.
So skúsenosťami sa rada podelí
Pečenie a zdobenie medovníkov si vyžaduje svoje grify. Zuzka si ich cibrila dlhé roky. Svoje znalosti a zručnosti rada odovzdáva aj iným ľuďom. Často pripravuje tvorivé workshopy vo svojej dielničke alebo v iných dostupných priestoroch. Pri veľkom záujme by sa nebránila ani sérii tvorivých dielní, na ktorých by postupne predstavila celý technologický postup.
Kuchyňa je síce poväčšine kráľovstvom žien, no na doterajšie workshopy zavítalo aj veľa mužov. Pre Zuzku je najinšpiratívnejšia práca s deťmi, ktoré do tajov medovnikárstva zaúča aj na školách.
„Páči sa mi ich originalita, vytrvalosť a nadšenie. Nesnažia sa, aby ich výtvory boli dokonalé, pristupujú k tomu veľmi hravo a spontánne. Užijeme si spolu veľa zábavy a vždy pri nich pookrejem,“ približuje a dopĺňa, že do svojej záľuby rada zasväcuje aj vlastné deti.
Vzápätí spomína aj svojho manžela, ktorému vďačí za to, že ju počas plného pracovného nasadenia ochotne zastúpi v iných dôležitých povinnostiach.
„Nechcem, aby ľudia ignorovali to, čo majú vyskúšané a začali piecť podľa mňa,“ hovorí pred tým, než sa pustí do vymenúvania niektorých osvedčených metód. „Každý by sa mal držať svojich overených receptov, tak to robím aj ja. Pri pečení a zdobení som toho vyskúšala mnoho a po čase som zistila, čo mi najviac vyhovuje a má najlepší výsledný efekt. Skúsenosťou človek získa najviac,“ objasňuje.
Vzápätí prezrádza niekoľko zásad. „Najdôležitejšie je, aby sme piekli s láskou a čas strávený v kuchyni sme vnímali ako možnosť oddýchnuť si, upokojiť sa. Mali by sme postupovať s rozvahou a trpezlivosťou, neponáhľať sa s miesením cesta, ktoré je najlepšie hladké. Vykrajovanie si môžeme nechať na neskôr, pretože jednotlivé ingrediencie by sa mali medzi sebou previazať, a tak je lepšie, ak cesto deň odpočíva,“ približuje.
Ako na polevu a zdobenie?
Pre pekné zdobenie je potrebná vhodná poleva, kvalitné mikroténové vrecko, ostré nožnice, trpezlivosť a cvik. V prípade polevy sa Zuzke najviac osvedčilo vyšľahať bielko s približne dvesto gramami preosiateho práškového cukru, ktorý do zmesi pridáva po lyžiciach. Netreba šľahať dlho, aby poleva nebola príliš vzdušná, kvôli čomu by sa vrecko mohlo trhať.
„Niektorí ľudia pridávajú do polevy aj škrob, čo je celkom v poriadku, ak im to vyhovuje, mne sa však zdá, že poleva je tak menej trvácna. Najviac sa mi osvedčil Považský cukor a dobré mikroténové vrecká majú v Lidli,“ usmieva sa a dodáva, že nejde o skrytú reklamu.
Poleva by mala byť hustejšia a z varechy alebo metličky by mala lenivo a ťahavo stekať. Časť z nej si odoberieme, keďže takáto konzistencia je vhodná na kontúry. Na ich vypĺňanie sa používa zriedená verzia. Do zvyšnej polevy sa po kvapkách pridá voda tak, aby bola menej hustá, z varechy stekala rezkejšie a v tenšom prúde. Oboma polevami sa naplnia mikroténové vrecká a zauzlia sa.
Tajomstvom zdobenia sú aj ostré nožnice. „S manželom sme vyskúšali kadečo,“ hovorí Zuzka. Po týchto slovách vezme do ruky hrnček, otočí ho a o spodnú hranu rýchlo prebrúsi obe čepele. „Toto sa mi veľmi osvedčilo,“ predstavuje svoj objav. Prečo je taký dôležitý? S tupými nožnicami by ste malú dierku na konci vrecka prestrihli len ťažko. Po skúške, či je veľkosť dierky vyhovujúca, sa môže začať s dekorovaním, ktoré je hlavne o cviku.
„Samotné pečenie vie byť miestami stereotypné, no počas zdobenia sa človek môže vyblázniť,“ priznáva Zuzka.
Pri otázke, čo pre ňu znamená jej práca dlho premýšľa. „Neviem to presne pomenovať. S medovníkmi som sa zžila a robím ich už celkom prirodzene, jednoducho ma to baví,“ uzatvára šťastná medovnikárka.
Foto – Marek Hasák
