Ako pomôcť deťom v online prostredí?

V utorok 7. februára sa uskutočnila konferencia Bezpečnosť detí v digitálnom priestore na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku. Symbolicky tak oslávili Deň pre bezpečnejší internet. Cieľom podujatia bola spoločná diskusia výskumníkov a odborníkov z praxe o využívaní digitálneho priestoru deťmi aj mladými.

Konferencia mala dve časti. Jednu výskumnú, v rámci ktorej slovenskí výskumníci prezentovali ich aktuálne vedecké zistenia a druhá bola odborná, kde vystúpili odborníci z organizácií zaoberajúce sa práci s deťmi a mladými v digitálnom prostredí.

V článku sa dočítate:

• prečo je dôležité poznať online priestor
• či vedia deti fungovať aj v bežnom živote
• prečo sa deti cítia osamelé
• ako funguje spolupráca všetkých zložiek

Dôležité je poznať online priestor

Podľa Márie Vargovej, riaditeľky Národného koordinačného strediska (NKS) pre riešenie problematiky násilia na deťoch, je dôležité poznať online priestor natoľko, aby sme vedeli identifikovať nebezpečenstvo, ktoré tam číha. Zároveň zdôraznila, že podstatné je využívať potenciál internetu v pozitívnom smere.

,,Cieľom konferencie je zvýšiť bezpečnosť detí na internete, pretože sme si vedomí toho, že deti sa v digitálnom prostredí pohybujú a je takmer nemožné ich z toho prostredia akýmkoľvek spôsobom vylúčiť, preto chceme, aby potenciál internetu a online priestoru využívali v tom dobrom slova zmysle, a aby sme čo najviac dokázali eliminovať nebezpečenstvo, ktoré sa tam napriek tomu nejakým spôsobom nachádza. Aby sme vedeli čo najlepšie odstrániť nebezpečenstvo, musíme ho identifikovať. Aby sme ho vedeli identifikovať, musíme o ňom čo najviac vedieť,“ podotkla Vargová pre RK Magazín.

Ako dodala, hlavná myšlienka celej konferencie je, že ak chceme robiť niečo pre deti, musíme to robiť aj s deťmi. Práve preto bola jedna časť konferencie venovaná výskumníkom, ktorí sa pýtali detí, akým spôsobom by sa cítili bezpečnejšie v online priestore.

,,Už predminulý rok sme začali deti zapájať do tvorby strategických materiálov rôzneho charakteru, ktoré sa týkajú ochrany a práv detí. Tým pádom sme viac zisťovali, čo si tie deti myslia, čo by sme my dospelí mali robiť a čo im chýba. Veľa detí sa zameriava na to, že potrebujú IT gramotnosť, žiadajú si to,“ vyzdvihla riaditeľka NKS.

Chcú vedieť fungovať v bežnom živote

Deti nemajú záujem len o online svet, chcú pochopiť aj ten offline svet, v ktorom žijú. ,,Počas vyučovania si deti žiadali dve hodiny mesačne, ktoré by mohli stráviť namiesto vyučovacej hodiny, napríklad, na úrade, v nemocnici alebo na pošte, aby sa tam naučili ako vypĺňať tlačivá, šeky či doručenky,“ vymenovala Vargová.

Taktiež by sa radi stretli so zamestnancami z rôznych profesií, ktorí by im predstavili plusy a mínusy svojej práce. ,,Napríklad, dosť veľa detí si uvedomuje, že výber povolania je v tom 15 – 16 roku veľmi náročný a že by potrebovali mať také dni v rámci školy, kedy prídu zamestnanci z rôznych profesií a predstavia im svoju prácu. Majú naozaj veľký záujem o offline svet, ale aj o dialóg s dospelými,“ zdôraznila riaditeľka NKS.

Deti si podľa nej uvedomujú, že to nie je len o tom nebezpečenstve, pretože internet nie je len nejaké temné miesto alebo priepasť, do ktorej sa dá iba padnúť. Veľakrát vedia internet využívať oveľa lepšie, zároveň vedia zúžitkovať aj jeho výhody. ,,Samozrejme, niekedy nie dokonale dokážu rozpoznať, že tento kontakt bude časom nebezpečný, ale vedia na to prísť aj cez nejaké svoje emócie či vzdelanie, ale aj cez vzdelávanie, ktoré by sme im my dospelí mali ponúknuť,“ priblížila Vargová.

Deti sa cítia byť osamelé

Súčasťou konferencie bol aj Andrej Kostanjevec, manažér metodického riadenia národnej linky na pomoc deťom v ohrození VIAC AKO NI(c)K. Ide o prvú štátom zriadenú a štátom garantovanú linku pomoci pre deti, ktorá funguje od roku 2021.

Linka pomoci pre deti, ktoré sa cítia v ohrození

,,Prevencie nie je nikdy dosť. Treba zvyšovať povedomie celej verejnosti, nielen tej odbornej, ale širokej verejnosti o tom, že sa to deje, že je to v našej spoločnosti prítomné a že ide o sociálno-patologický jav, ktorý musíme eliminovať alebo aspoň znížiť dopady hlavne na tie naše deti, ktoré znamenajú budúcnosť,“ zdôraznil Kostanjevec.

Najčastejšie prípady, s ktorými sa deti na národnú linku pomoci obracajú, je téma samoty, respektíve absencia blízkej osoby, ktorej sa vedia zdôveriť so svojimi problémami.

,,Napríklad, ten vzťah, ktorý majú deti vybudovaný so svojimi rodičmi alebo s učiteľmi v škole je natoľko nedostatočný, že deti s problémom bojujú samé a keďže nevedia, ako s tým problémom bojovať, následne sa na nich prejavujú patologické javy ako sebapoškodzovanie, suicidálne sklony, úpadok do depresií či do úzkostných stavov a podobne,“ upozornil Kostanjevec a dodal, že oveľa viac prípadov sa vyskytuje počas prázdnin.

V takomto prípade pracovníci národnej linky poskytujú dištančnú pomoc a poradenstvo prostredníctvom e-mailu alebo četu. Snažia sa dieťa v prvom rade zastabilizovať na psychickej rovine a v druhom rade sa s ním snažia pracovať tak, aby to dieťa samo nachádzalo spôsob riešenia konkrétneho problému.

V prípade, ak je dieťa v ohrození práve v tej danej chvíli, ako s pracovníkmi komunikuje, vtedy poskytujú krízovú intervenciu a privolajú policajné zložky, záchranné zložky alebo kontaktujú odbory sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na úradoch a podobne.

Spolupráca s ministerstvom je dôležitá

Podľa organizátorov z Katolíckej univerzity (KU) v Ružomberku bola konferencia dôležitá najmä kvôli tomu, aby sa na jednom mieste stretlo množstvo odborníkov a takých ľudí, ktorí pracujú nielen s deťmi, ale ovplyvňujú politiky práve dospelých.

,,Počas konferencie sme videli, že sa spolu rozprávali ľudia z ministerstva, z úradov práce, preventisti, pedagógovia, policajti, prokurátori. Myslíme si, že svoj účel to splnilo,“ povedala Angela Almášiová, ktorá pôsobí na Katedre sociálnej práce Pedagogickej fakulty KU v Ružomberku.

Spolu s kolegom Pavlom Izraelom i ďalšími vyučujúcimi tvoria výskumný tím. V rámci konferencie predstavili výsledky reprezentatívneho výskumu Prežívanie a správanie detí a mládeže na Slovensku v roku 2022, ktorý pripravili pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR).

Podľa Pavla Izraela je spolupráca s ministerstvom veľmi dôležitá. ,,Ak chce ministerstvo nastavovať reálne politiky a presadiť nejakú zmenu aj v prevencii alebo vo vzdelávaní, musí sa to robiť na základe reálnych dát, teda toho, aká je skutočnosť.“

V úvode konferencie sa vo video-hovore prítomným prihovoril aj minister Milan Krajniak, ktorý vyjadril podporu podobným aktivitám prispievajúcim k bezpečnosti detí v online prostredí.

Organizátorom podujatia bolo Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktorého zriaďovateľom je MPSVR SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Katolícka univerzita v Ružomberku a Občianske združenie digiQ.