Amatérski herci z dolného Liptova nakrútili rozprávku o drakovi

Martin Bereta sa filmovaniu venuje od 10 rokov. Po úspešnom absolvovaní multimediálneho inžinierstva na UNIZA začal točiť rozprávku Pod krídlami draka. Jej nakrúcanie prebiehalo niekoľko rokov, pričom dej sa odohráva v malebnej liptovskej prírode. V dvojhodinovej rozprávke účinkujú amatérski herci z dolného Liptova, ktorí ju nakrúcali vo svojom voľnom čase. O vzniku rozprávky nám viac porozprával jej režisér Martin Bereta.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

• ako sa zrodil nápad natočiť rozprávku,
• ako dlho prebiehalo jej nakrúcanie,
• v ktorých lokalitách sa uskutočnilo filmovanie,
• kedy sa uskutoční premiéra filmu,
• aké sú jeho režisérske plány do budúcnosti.

1. Prezraďte nám, ako a kedy vznikol nápad natočiť rozprávkový film Pod krídlami draka?

Amatérskym filmom sa zaoberám od detstva. Spočiatku som sa venoval fantazijným tematikám, postupne som prešiel na post-fantastický film. Neskôr som si uvedomil, že ľudí na Slovensku by mohla od amatéra zaujať rozprávka, keďže je určená pre deti. Práve to bol hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol pre tento žáner. Námet na rozprávkový film som mal v hlave asi 15 rokov. Všetko sa začalo pred piatimi rokmi, keď prišiel za mnou môj kamarát Peter Rapoš, ktorý hrá vo filme hlavnú postavu a opýtal sa ma, či by sme niečo nenatočili. Dal som mu niekoľko námetov, ktoré som mal a jeden z nich bol práve tento – rozprávka s ľudovými prvkami. Pred 15 rokmi tak vznikol námet a pred piatimi rokmi sme začali nakrúcať.

2. O čom je dej rozprávky?

Rozprávka sleduje osudy mladého junáka Filipa, ktorý cestuje dnešným Slovenskom a vtedajším Uhorskom. Rozprávka sa odohráva na prelome 17. a 18. storočia. Hlavná postava sa stretáva s rôznymi reálnymi historickými postavami, ale aj s mátohami, na ktoré verili ešte naši starí rodičia a prarodičia. Vo filme je zahrnutá aj slovenská mytológia.

3. Ako dlho ste nakrúcali film?

Film sme točili 4,5 roka, pričom sme ho začali nakrúcať 23. júna 2020. Presne o štyri roky na to sa uskutočnila jeho predpremiéra. Tá bola určená len pre jeho tvorcov a hercov, ktorí v ňom účinkujú. V tom čase však film ešte nebol úplne dokončený. Tento mesiac nás čaká samotná premiéra filmu.

4. V ktorých lokalitách prebiehalo filmovanie?

Nakrúcali sme predovšetkým v našich rodných dedinách – Hubová a Ľubochňa. Filmovanie sa uskutočnilo aj na hrebeni nad obcou Hubová, ktorému nikto nepovie inak ako Poľany, kde sa v minulosti kosilo. Celá dedina tam mala vtedy senníky, pričom zopár sa ich tam nachádza aj v súčasnosti. Pre dedinčanov je táto oblasť srdcovou záležitosťou. Na Poľanách sa nakrútila veľká časť filmu. Natáčanie prebiehalo aj v ďalších pekných oblastiach ako Vlkolínec, Podšíp či Kostol všetkých svätých v Ludrovej. Snažili sme sa však pohybovať predovšetkým po našom chotári.

5. Čo bolo pre Vás ako režiséra najväčšou výzvou pri nakrúcaní filmu?

Túto otázku by som rozdelil do troch častí. Obrovskou výzvou bola pre mňa predprodukcia, ktorá zahŕňala oslovenie ľudí. V mojom prípade to však nebol problém, pretože ľudia išli do filmu radi. Často bolo potrebné vyrábať rekvizity, čo bolo pomerne náročné, i keď mám túto činnosť rád, no z časového hľadiska to bolo obtiažne. Textilné časti krojov vyrábala do filmu moja mama, prípadne sme ich požičali. Opasky, krpce, kapsy a ďalšie kožené doplnky som vyrábal ja, keďže sa tým živím. Pravidelne sme nakrúcali v prírodných horských terénoch. Rekvizity a všetky potrebné veci sme tak museli vytiahnuť hore, čo bolo veľmi náročné. Ďalšou neoddeliteľnou súčasťou filmu boli rôzne stavby. Napríklad, keď sme natáčali scénu s Jánskou vatrou, tak ju bolo potrebné postaviť. Z tohto dôvodu sme si museli brať aj náradie a dané veci postaviť. Keď sme napríklad stavali plť, tak nám to trvalo niekoľko dní. Drevo bolo nutné chystať vopred a odkôrniť ho. V rámci produkcie bol najťažší fyzický a psychický stav celého hereckého ansámblu. Keď sme točili v noci, tak herci boli unavení, čo na nich, pochopiteľne, vplývalo. Tým pádom hustla aj atmosféra. Z tohto hľadiska to bolo veľmi náročné. Vo filme som však mal veľmi dobrých hercov. V prípade postprodukcie bolo najťažšie sa k nej prinútiť. Človek si musel sadnúť za počítač a niekoľko desiatok hodín strihať materiál.

6. Vo filme účinkujú amatérski herci z dolného Liptova. Uskutočnil sa aj nejaký ich výber, či všetko prebiehalo na dobrovoľnej báze?

Bola to čisto dobrovoľná báza. Samotný scenár vznikal celých päť rokov. Keď som niečo uvidel, započul alebo našiel nejaké zaujímavé miesto, tak vtedy mi napadla scéna, ktorá by sa do filmu hodila. Tým pádom som postupne potreboval viac postáv. Väčšinou to prebiehalo tak, že keď som si predstavil nejakú postavu, tak zároveň som si vytypoval kamaráta, ktorý by ju mohol eventuálne hrať. Vždy som išiel priamo po hercoch, repliky a postavy som písal na konkrétnych ľudí. Zvlášť dôležité je to pri amatérskych hercoch. Keď totiž budú sami sebou, tak vtedy podľa mňa dokážu postavu najlepšie zahrať. Takýmto štýlom som písal film a ľudí doň oslovoval. Výber teda prebiehal v mojej hlave a následne som išiel za konkrétnymi ľuďmi.

7. Na konci júna sa v Hubovej uskutočnila predpremiéra Vášho filmu. S akými ohlasmi ste sa stretli?

Keďže na nej boli hlavne tvorcovia filmu, tak ohlasy boli kladné. Avšak bolo na nej aj pár iných ľudí. Boli tam napríklad páni zo štúdia, v ktorom sme nahrávali titulnú pieseň, ktorej autorkou je moja sestra Mária Tvardzíková. Od týchto ľudí sme mali veľmi priaznivé ohlasy. Uvedomovali si, že je to lokálna vec a takisto, že to vzniklo od ľudí, ktorí to robili z lásky. Zároveň bolo na premiére aj pár ľudí, ktorí nám zapožičali plátno a premietačku (dataprojektor). Títo ľudia boli takisto ohromení z toho, ako krásne to bolo zobrazené. Páčilo sa im zobrazenie liptovskej prírody a výber ľudovej hudby. Premietanie prebehlo v exteriéri počas Jánskej noci. Zhodou okolností začali okolo nás lietať svätojánske mušky. Vďaka tomu bola atmosféra priam čarovná, čo bolo v peknom súlade s rozprávkou.

8. Na druhý sviatok vianočný (26. december) je v Hubovej naplánovaná premiéra rozprávkového filmu Pod krídlami draka. Aké máte od nej očakávania?

Očakávania sa snažím mať čo najmenšie, nechcem mať hlavu v oblakoch. Uvedomujem si, že je to projekt, ktorý sme robili v našom voľnom čase. I keď sme sa to snažili spraviť čo najlepšie a najprofesionálnejšie, tak chyby vo filme určite sú a ľudia z „fachu“ ich nájdu strašne veľa. Budem však rád, ak film zaujme ľudí, pobaví ich či dojme a urobí pre nich deň o niečo krajší.

9. Plánujete s Vašim filmom chodiť aj po filmových festivaloch?

Je to náš hlavný plán na nasledujúci rok. Plánujeme ho prihlásiť na niekoľko filmových festivalov. Uvidíme, kde ho vezmú. Ak sa nám to podarí, tak radi by sme ho prihlásili aj do súťažnej kategórie. Práve tu sa podľa mňa ukáže skutočný názor odborníkov. Myslím si, že to môže posunúť jednak samotný film, ale aj tvorcov, ak by sme v budúcnosti hypoteticky chceli niečo ďalšie robiť. Film určite prihlásime na festival folklórnych filmov v Hriňovej. Zároveň budeme sledovať, kde by sme ho ešte mohli prihlásiť.

10. Máte nejaké režisérske plány do budúcnosti?

Plánov mám veľmi veľa, rád by som ešte niečo natočil. Zháňam si literatúru s ďalšími podkladmi, na ktorých by sa dalo stavať. K postávam, ktoré vznikli pre tento film, som si vytvoril veľký vzťah. Rád by som pokračoval v tejto tematike. Pri našom filme neboli herci nijako finančne ohodnotený, všetko prebiehalo na dobrovoľnej báze. Pôvodne mal mať film 20 minút, napokon má dve hodiny, čiže je celovečerný. Herci pôvodne kývli na film, ktorý mal byť podstatne kratší a mal im zabrať menej času. Napokon sa z toho stal film, ktorý im výrazne zasiahol do ich životov. Ak by sa nám podarilo získať finančné prostriedky, tak by som mohol hercov aj ohodnotiť. Neviem však, či je to reálne na Slovensku.

Foto – Martin Bereta