Na 8. ročníku štafetového behu Od Tatier k Dunaju pretekalo 150 tímov. Ružomberok reprezentovali štyri tímy, najlepšie, na šiestom mieste, sa umiestnili bežci z družstva Ružomberok v pohybe.
Dôležité v živote nie je víťazstvo, ale úsilie, podstatné nie je zvíťaziť, ale statočne bojovať. Aspoň tak povedal Francúz Pierre de Coubertin, zakladateľ moderných Olympijských hier, a jeho výrok rezonuje v športovcoch aj po viac ako sto rokoch. Podobným heslom sa riadia aj bežci z tímu Ružomberok v pohybe. Aj napriek tomu, že na trati bojujú zo všetkých síl, viac ako výsledok je pre nich dôležité sa behom aj zabaviť.
Štartovali medzi poslednými, prišli medzi prvými
V polovici augusta sa konal 8. ročník štafetového behu s názvom Od Tatier k Dunaju, ani tentokrát na ňom nechýbali Ružomberčania. Trať dlhú 345 kilometrov odbehli štyri tímy z okresu: Ružomberok v pohybe, Hobby-Pofíci, Flash Runners a Liptovskí Lúžňania. Najlepšie sa umiestnilo 12 bežcov z tímu Ružomberok v pohybe.
Pretek štartoval v sobotu 15. augusta. „Organizátori to majú nastavené tak, že tímy začínajú bežať od 7. hodiny rána do 14. hodiny poobedia. My sme štartovali o 13. hodine. Bežci musia nahlásiť osobný rekord na 10 kilometrov a organizátori potom vypočítajú predbežný čas tímu, teda koľko im to bude trvať na pretekoch, podľa toho aj zostavia štartovku,“ hovorí o začiatku štafetového behu bežec Matúš Vlčko. Najskôr bežia najslabšie tímy, až neskôr sa pridávajú rýchlejší bežci.
Trať začínala v Jasnej pri hoteli Grand v Demänovskej doline. Ako prví sa na svoju „bežeckú púť“ vydal Richard Makovický, nasledovali Matúš Vlčko, Martin Hatala, Samuel Dvorštiak, Jozef Bednárik a Dominik Pavlíček. Každý odbehol v priemere desať kilometrov, posledný z nich odovzdal štafetu druhej polovici tímu, ktorá bola súčasťou druhej posádky auta. Nasledovali bežci Miroslav Macko, Pavol Hanula, Filip Sirota, Martin Šrámo, Danka Hanulová a ako posledný bežal Ľuboslav Palguta.
Pri rozdelení bežcov na trať bolo potrebné využiť aj taktiku. „Úseky sme nastavovali podľa výkonnosti bežca, bolo potrebné taktizovať, akého bežca dáme na kopce, na rovinu alebo dolu kopcom,“ vysvetľuje predseda Občianskeho združenia Ružomberok v Pohybe Ľuboslav Palguta.
Každý z tímu odbehol tri úseky, o jeden viac bežal Martin Hatala, ktorý nahradil poslednú trať Richarda Makovického. Bežec už tretí úsek neodbehol kvôli zápalu stredného ucha.
Bežcom prialo najmä počasie
„Beh už beriem ako zábavu, nie ako pretek. Boli sme dobrá partia, no bolo to aj náročnejšie, pretože ego nepustí, človek chce rýchlo bežať,“ hovorí o najväčšom štafetovom behu na Slovensku Martin Hatala z Černovej.
Tím bežcov z Ružomberok v pohybe sa každý rok mení, tentokrát bol nováčikom Miroslav Macko. V porovnaní s inými ročníkmi si bežci pochvaľovali najmä podmienky. „Počasie bolo dobré, hlavne na západe je problém, keď pečie slnko, tak sa nemáme kde schovať. Tento rok boli ideálne bežecké podmienky, možno na dvoch úsekoch nám pršalo, ale oproti minulému roku to bolo oveľa lepšie,“ hodnotí Matúš Vlčko.
Bežcom pomáhali s presunom na trati dve autá. Keď obehla prvá posádka, nasledovala prestávka. „Po odbehnutí čakáme približne päť hodín, pretože musíme počkať, kým odbehnú všetci šiesti bežci. Ráta sa aj presun, my sme šli z Revúc až na Stráže, cesta trvá asi 45 minút, pršalo a tak sme jedli pod mostom. Reálne máme možno dve hodiny oddychu, no za ten čas sa navzájom aj povzbudzujeme,“ vysvetľuje bežec Samuel Dvorštiak.
Silnejšia konkurencia
Ako posledný prišiel do cieľa na Tyršove nábrežie v Bratislave Ľuboslav Palguta. „Priznám sa, že som už nechcel bežať, ale presvedčili ma. Bežal som iné úseky ako po minulé roky, bolo to pre mňa zaujímavé, pretože som bol posledný bežec z tímu, ale bolo to fajn. Mohol som vidieť atmosféru a vychutnať si záver do cieľa,“ hovorí o pocitoch počas behu Palguta.
Bežci z tímu Ružomberok v pohybe napokon dobehli do cieľa s časom 24:31:58. Aj napriek tomu, že boli o takmer pol hodinu lepší než minulý rok, výsledný čas stačil na šieste miesto. Vyhral tím z Česka, za ním skončil mančaft Poliakov a až potom nasledovali slovenské mužstvá.
„Naše ambície boli veľké, dvakrát po sebe sme skončili druhí a aj teraz sme chceli zaútočiť na stupne víťazov. V pretekoch je to tak, že rozhodujú aj súperi. Niektorý ročník je možno nabitejší lepšími bežcami, iný menej, nechcem však hovoriť, že predchádzajúce ročníky boli slabšie,“ hovorí o tohtoročnom úspechu Ľuboslav Palguta a jedným dychom dodáva, že možno aj aktuálna situácia s pandémiou spôsobila, že sa do súťaže prihlásili bežci, ktorí bežne podobné podujatia nebehajú. „Teraz bolo veľa atlétov, ktorí behajú pravidelne. My sme mali ako jeden z mála tímov zmiešané družstvo. Mali sme aj mladých, ale aj skúsených bežcov a aj jednu ženu. S odstupom času hodnotím náš výsledok veľmi dobre. To, že sme si zlepšili čas oproti minulému roku, ukazuje, že sme bežali rýchlejšie, no konkurencia bola silnejšia,“ vysvetľuje Palguta.
„S výsledkom sme spokojní, konkurencia bola oproti minulým trošku lepšia, boli aj zahraničné tímy. Nešlo však o výsledok, ale o to, aby sme sa dobre zabavili, pretože je to netradičný formát pretekov. Väčšinou sa stretávame buď v soboty alebo nedele na celý deň a teraz sme strávili spolu celý víkend a zabavili sa behom,“ hodnotí štafetový beh Od Tatier k Dunaju Samuel Dvorštiak.
„Spojili sme sa do jedného tímu a aj to je hlavná myšlienka, spojiť sily a ukázať, čo Ružomberčania dosiahnu. Reprezentujeme nielen seba, ale aj región a Ružomberok,“ dodáva Matúš Vlčko.
Organizácie sa chytili mladší
Minulé ročníky organizovali Ľuboslav Palguta a Patrik Lupták, tento rok prebrali organizačnú štafetu Matúš Vlčko a Samuel Dvorštiak. „Tentokrát som si podujatie užil už nie ako organizátor, ale ako bežec a som rád, že sa do organizovania pustili mladší,“ hovorí predseda OZ Ružomberok v pohybe Palguta.
„Naivne som si myslel že to nie je veľa práce a hravo to zvládneme. No neskromne si myslím, že sme to zorganizovali veľmi dobre, ale jednoduché to rozhodne nebolo. Oboch nás to stálo veľa času. Spolupráca ma veľmi bavila, mnohé ma naučila a posunula ma ďalej,“ priznáva jeden z organizátorov tohtoročnej edície preteku Matúš Vlčko, ktorý mal spolu so Samuelom Dvorštiakom na starosti oslovenie sponzorov, skladanie tímu, zabezpečenie vozidiel a iné úlohy.
„Oslovili sme 44 firiem v meste, z toho sa nám ozvali dve, jedna s negatívnou odpoveďou. Chcel by som sa preto poďakovať všetkým, ktorí nám finančne pomohli,“ hovorí na záver Matúš Vlčko.
Titulná fotografia: 12 bežcov z tímu Ružomberok v pohybe. Foto: Ružomberok v pohybe/Facebook)
