Ružomberok a Černovú ako miesta späté so životom misionára Vendelína Javorku navštívil v piatok 6. novembra historik Volodymyr Staryk. Pochádza z ukrajinského mesta Černovice, ktoré boli poslednou Javorkovou zastávkou v Bukovine pred jeho zatknutím.
Na Bukovine si pátra Vendelína Javorku pamätajú dodnes zvlášť pre jedno jeho odvážne rozhodnutie. V roku 1944, keď sa k Černoviciam blížila Červená armáda, všetci gréckokatolícki kňazi ušli na západ. Iba slovenský jezuita z Černovej tam zostal.
„Vážime si ho najmä preto, že v roku 1944 neutiekol pred boľševikmi, ako to urobili ostatní, a zostal so svojimi farníkmi. Do posledného dňa im dával útechu a pomoc,“ povedal ukrajinský historik Volodymyr Staryk.
Do Ružomberka a Černovej prišiel priamo z Černovíc, kde Javorka pôsobil. „Zatkli ho vo vlaku, ktorý ho viezol do farnosti Hlyboka. Jeho zatknutím boľševici tunajšiu cirkev zničili do základov.“
Nasledovalo desať rokov v gulagu. Vendelín Javorka sa na Bukovinu už nesmel vrátiť. Jezuitský kláštor, v ktorom žil, režim zatvoril. „Urobili všetko, aby zašliapali pamiatku naňho,“ uviedol Staryk.
Netají sa svojím snom, aby na jezuitskom kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho aj na gréckokatolíckom chráme Usnutia Presvätej Bohorodičky v Černoviciach raz viseli pamätné tabule venované Javorkovi a jeho rehoľnému spolubratovi Vladislavovi Kumorovičovi, ktorého zatkli v tom istom roku. Sovietska moc z gréckokatolíckej katedrály urobila sklad chemikálií a gréckokatolíkom ju vrátila až v roku 1990.
Profesor teológie Ladislav Csontos z Trnavskej univerzity zdôrazňuje, že návšteva historika Staryka je viac než len zdvorilostná. „Je dôležité, aby informácie o tejto osobnosti prinášali práve ľudia z prostredia, kde páter Javorka konal svoju misiu.“
Navrhuje, aby slovenské univerzity – konkrétne Trnavská univerzita a Katolícka univerzita v Ružomberku – uzavreli s Černovicami memorandum a otvorili výmenu študentov.
Na Javorkovi najviac Csontosa oslovuje vernosť. „Dnes ľudia často myslia na krátke termíny, o rok, o dva, o štyri. On budoval to, čo zostáva. Keď korene siahajú dostatočne hlboko, vydržia aj vo víchre prenasledovania a konfliktov. A v to dúfame, že sa rozvinie zjednotenie, ktoré svet potrebuje.“
„Spolupráca funguje, keď pracujú obe strany. Keď jedna pracuje a druhá čaká ktovie na čo, spolupráca zastane,“ dodal historik Staryk. Cirkevné štruktúry v Černoviciach aj na Slovensku vyzval, aby nestratili zo svojho zreteľa cieľ, ktorým je blahorečenie Vendelína Javorku.
V sobotu 7. novembra otvoril Staryk svojou prednáškou na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave konferenciu k 60. výročiu Javorkovej smrti. Hovoril o Javorkových správach z rokov 1944 a 1945, ktoré poslal Vatikánu a biskupovi Chomyšynovi. Z tých rokov sú to jediné svedectvá o tom, čo zostalo z Gréckokatolíckej cirkvi na Bukovine tesne pred jej likvidáciou. Konferencia sa konala práve počas prebiehajúceho Roku Vendelína Javorku vyhláseného Žilinskou diecézou.
Foto – Bohuš Kaliarik
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.


