Trendom je vlastná výroba, medziobecná spolupráca a plánovanie.
Nižná Polianka je maličká obec v okrese Bardejov. Má len necelých 250 obyvateľov, no už desať rokov prevádzkuje dom smútku pre obyvateľov siedmich okolitých obcí. Ešte menších a ešte chudobnejších.
„Naši obyvatelia a ani obyvatelia okolitých obcí nemali priestor na dôstojnú rozlúčku so svojimi blízkymi. Obec preto kúpila chátrajúcu budovu Jednoty za necelých tritisíc eur. Zmenili sme účel jej využitia. Postupne sme investovali približne 40-tisíc eur a pre ďalších šesť obcí poskytujeme dôstojné miesto poslednej rozlúčky,“ povedal starosta obce Ján Cundra pre východoslovenský denník Korzár.
Zdieľaný dom smútku tak slúži približne 750 obyvateľom regiónu. Na prevádzkové náklady sa skladajú pozostalí formou poplatku za prenájom, ktorý je vo výške 25 eur za obrad.
Na tento prípad nás upozornil odborník na samosprávu a hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák, s ktorým sme sa stretli, aby nám predstavil aktuálne trendy v miestnej samospráve.
„Z takmer tritisíc slovenských samospráv má približne 2 700 obcí do tritisíc obyvateľov. Takéto mestečká a dediny si jednoducho nemôžu dovoliť niektoré služby. Pritom miestni obyvatelia ich očakávajú. Ale keď sa spoja, tak už to dokážu zvládnuť,“ ozrejmuje situáciu Kaliňák.
Užívať je viac, ako mať
Príkladov ako Nižná Polianka je pritom mnoho. V mestečku Turzovka a okolitých obciach úspešne funguje Multimediálna optická sieť Horné Kysuce, ktorá zabezpečuje nielen digitálnu televíziu a internet, ale aj kamerový systém či informovanie obyvateľov o dianí v ich obciach.
Do projektu je okrem obcí a telekomunikačného operátora zapojená aj Žilinská univerzita. „Spojením viacerých obcí môžeme rozvíjať spoločné projekty a služby, ktoré by boli pre samostatné obce finančne nezvládnuteľné,“ píše sa v prospektoch projektu.
„Podobne sa obce môžu spájať pri zbere a spracovaní komunálneho odpadu, nákupe elektriny či zabezpečovaní právnych služieb,“ domnieva sa Kaliňák.
„Na Slovensku máme päť okresov, ktoré majú viac ako 20 obcí, ale spolu len 13-tisíc obyvateľov. Ide o Medzilaborce, Turčianske Teplice, Poltár, Partizánske a Banskú Štiavnicu,“ pridáva ďalšie fakty a návrhy: „Na jeseň chceme predstaviť veľkú reformu, ktorá by smerovala k fungovaniu centier zdieľaných služieb obcí, napríklad pod strechou mestského úradu.“
Filozofiu celej koncepcie Kaliňák zhŕňa do niekoľkých slov: „Dnešná doba je o zdieľaní – užívať je viac, ako mať.“
Vlastné buchty aj zelenina
Čo najviac vyrábať u seba a pre seba. Takto pomenúva odborník na samosprávu ďalší z trendov. „Mesto môže podporovať zamestnanosť nielen vytváraním atraktívnych podmienok pre zamestnávateľov, ale aj lokálnou hospodárskou politikou spočívajúcou v zakladaní vlastných obecných firiem,“ vysvetľuje Kaliňák.
Napríklad v Raslaviciach v bardejovskom okrese založili obecný podnik, ktorého cieľom je podpora stavebnej a poľnohospodárskej činnosti. Efektom je nielen zvýšenie zamestnanosti, ale aj dodávanie vlastnej, ekologicky čistej zeleniny do školskej jedálne a obecnej vývarovne. Prebytok sa predá.
V Muráni v okrese Revúca zasa obec zriadila pekáreň a predajňu preslávených muránskych buchiet. Zároveň bola s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja vo dvore pekárne zriadená zóna oddychu s detským ihriskom.
Najmä mestá by podľa Kaliňáka mali väčšiu pozornosť venovať práci s dátami a plánovaniu. „Ak vieme, koľko ľudí sa nám v tomto roku narodilo, tak už teraz môžeme plánovať kapacity školských zriadení o šesť rokov. Ak vieme, koľko seniorov nám v nasledujúcich rokoch pribudne, už teraz môžeme pre nich plánovať rôzne formy pomoci,“ vysvetľuje.
Aj keď sa dnes veľa hovorí o tzv. inteligentných mestách (smart cities), celé to nemôže byť len o technologických riešeniach. „Áno, technológie potrebujeme, ale v kombinácii so zdravým sedliackym rozumom. Len tak dosiahneme skutočne komplexné, inovatívne a udržateľné riešenia,“ mieni odborník.
„Samosprávy musia posilňovať lokálpatriotizmus, dať ľuďom dôvod, aby svoju obec mali radi a chceli v nej žiť.“
Michal Kaliňák, hovorca ZMOS
„Samosprávy musia posilňovať lokálpatriotizmus, dať ľuďom dôvod, aby svoju obec mali radi a chceli v nej žiť,“ pokračuje Kaliňák. Pre každého človeka je pritom najdôležitejšia strecha nad hlavou.
„Až dve tretiny obcí, ale len jedna tretina miest žiadajú o peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov. Obce si jednoducho začali uvedomovať svoju konkurenčnú výhodu. Mestá sú naklonené skôr developerským projektom,“ analyzuje hovorca ZMOS.
Jeho slová potvrdil aj generálny riaditeľ Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) Juraj Kurňavka, ktorý pochádza z Ružomberka. „Zoberte si starostu Bešeňovej Martina Barana, ktorý so mnou a so štátnym fondom úzko spolupracuje. Za môjho pôsobenia získal prostriedky na tri bytové domy a ďalšie dve v súčasnosti pripravuje,“ povedal na jar Kurňavka v rozhovore pre Ružomberský hlas.
Naopak, mesto Ružomberok podalo projekt na ŠFRB naposledy počas éry Jána Pavlíka. „Je pre mňa nepochopiteľné, prečo v tomto smere primátor zatiaľ nič neurobil,“ dodal Kurňavka.
Dôsledky presídľovania obyvateľov tak na vlastnej koži pozná aj Ružomberok. Ľudia žijú a platia miestne dane v prímestských obciach a do mesta prichádzajú len za prácou. S tým súvisí zaberanie parkovacích kapacít či miest v materských školách.
V tomto prípade však nepomôžu žiadne technológie, ale len spustenie toľko skloňovanej bytovej výstavby.
Článok vyšiel v Ružomberskom magazíne 6-7/2019.
Titulná fotografia – Obnovená buchtáreň v Muráni. Zdroj – muran.sk
