Do ružomberských základných škôl sa po obnovení vyučovania vrátilo 965 žiakov. Materské školy nemohli z kapacitných dôvodov umiestniť všetky prihlásené deti.
V pondelkové ráno sa v uliciach začal opätovne objavovať dočasne nevídaný jav. Školáci s aktovkami na pleciach. Po vyše dvoch mesiacoch sa vrátili do škôl.
Prv, než zasadli do lavíc, prešli pred budovou školy tzv. zdravotným filtrom. Obdobným ako pri prechode nemocničným covidovým pracoviskom. Deťom pred vstupom zmerali teplotu a dezinfikovali ruky. Namiesto dotazníka pri nástupe predložili písomné prehlásenie od rodiča, že nemajú príznaky ochorenia ani nariadenú karanténu. Ak prerušia dochádzku na viac ako tri dni, tlačivom sa preukazujú znova.
Následne zamierili do tried, kde ich môže by po novom maximálne 20. Účasť je dobrovoľná, nestretli sa tak so spolužiakmi, ktorí sa ostali učiť z domu. Naopak, niekde pribudli nové tváre z iných tried či ročníkov. V tomto zložení budú fungovať do konca školského roka, skupiny medzi sebou totiž nesmú prichádzať do kontaktu.
Deň detí „oslávilo“ nástupom do školy 965 ružomberských žiakov nultého až piateho ročníka. Na ich návrat sa pripravovali všetky základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. Žiaci druhého stupňa sa naďalej učia dištančne.
V prevádzke je tiež 8 mestských materských škôl. MŠ Hrboltová ostala pre nízky záujem zatvorená, na MŠ Riadok prebieha rekonštrukcia a odstraňovanie kanalizačných porúch. Do mestských škôlok nastúpilo 361 detí. Prihlásených bolo viac, z kapacitných dôvodov však, narozdiel od základných škôl, nemohli vyhovieť všetkým. Už počas príprav s týmto scenárom rátalo ministerstvo školstva, ktoré odporučilo prednostne prijať deti pracujúcich rodičov či rodičov z prvej línie.
„V MŠ sme aj niektorým deťom neumožnili prístup pri zachovaní základných podmienok pre prednostné prijatie – odmietli sme deti, ktoré mali matky na materskej dovolenke, resp. nezamestnané,“ vysvetľuje postup vedúci oddelenie školstva MsÚ Jozef Pažítka.
Bez písomiek, najmä opakovanie učiva
Rezort školstva odporúča, aby vyučujúci aspoň tri týždne po nástupe žiakov ústne ani písomne neskúšali. Majú tiež upustiť od prípadnej snahy dobehnúť zameškané učivo, skôr sa majú zamerať na zopakovanie látok, ktoré preberali na diaľku. Keďže sa doteraz deti vzdelávali doma, majú rozdielnu úroveň získaných vedomostí a poznatkov. Líšia sa nielen v tom, čo sa naučili, ale aj ako. Navyše, nie každé dieťa malo prístup k online vzdelávaniu.
Podľa usmernení ministerstva školstva však majú základné školy možnosť upraviť si obsah aj formu vzdelávania podľa potreby.
Na Základnej škole Zarevúca je rozvrh na prvom stupni plne v réžii triednych učiteľov. Sami vedia zhodnotiť, čo je potrebné so žiakmi zopakovať.
„Určite sa jednotliví učitelia zamerajú predovšetkým na utvrdenie získaných zručností a socializáciu detí navzájom. Okrem hlavných vzdelávacích oblastí bude obsah vzdelávania zameraný na výchovy a jeden deň v týždni na prvom stupni aj na anglický jazyk, tzv. anglický deň,“ konkretizoval Miroslav Štrof, riaditeľ ZŠ Zarevúca, do ktorej nastúpilo vyše tristo žiakov.
V piatom ročníku nie je možné zabezpečiť vzdelávanie jednotlivých predmetov. V každej skupine je v jeden deň jeden vyučujúci. Učitelia tak navzájom spolupracujú a pripravujú rôzne úlohy, ktoré daný vyučujúci so žiakmi precvičí. Doplnili tiež tvorbu projektov a športové aktivity.
Stále platí, že pedagógovia zabezpečujú dištančnú výučbu pre žiakov druhého stupňa. „Snažíme sa učiteľov nepreťažiť. Najmä tí, čo vyučujú dištančne šiesty až deviaty ročník, v ten deň neučia v škole,“ hovorí o rozložení síl učiteľov riaditeľ ZŠ Klačno Mojmír Šrobár. V škole prijali 188 žiakov, ktorých rozdelili do ôsmich skupín.
Kým v predchádzajúcich prípadoch vytvorené skupiny viac-menej kopírovali pôvodné triedy, na Základnej škole v Bielom Potoku rozdelili prihlásených 30 žiakov do dvoch skupín. Vznikla tak zmiešaná trieda prvákov s druhákmi a tretiakov so štvrtákmi. S rozvrhmi sa budú musieť tiež popasovať.
„Zameriame sa hlavne na upevňovanie učiva, rozvoj vedomostí, zručností a kompetencií. Vyučovanie bude zahŕňať didaktické hry, pohybové aktivity, rozvíjanie komunikačných, čitateľských, matematických, jazykových zručností,“ približuje obsahovú náplň riaditeľka Erika Macková.
Všetci učitelia budú učiť prezenčne, zároveň budú komunikovať so žiakmi, ktorí ostali doma. „Pedagógovia sa tešili na opätovný návrat do školy a sú veľmi iniciatívni a ochotní, napriek tomu, že vyučovanie v spojených ročníkoch je náročné,“ hodnotí Macková.
V školských kluboch nielen vychovávateľky, ale aj učitelia
Opatrenie, podľa ktorého sa skupiny medzi sebou nesmú miešať, sa dotklo aj fungovania školských klubov. Za normálnych okolností sa v nich zvykli združovať deti z viacerých ročníkov. Po novom platí: čo trieda, to školský klub. „V ŠKD sme zrušili ranné zberné triedy. Poobede žiaci fungujú v skupinách, ako doobeda počas vyučovania. Chceme tým odstrániť miešanie skupín,“ hovorí o zmene vedúci školského oddelenia Pažítka.
Na väčší počet družín treba aj viac dozorujúcich. Na Zarevúcej museli využiť nielen vychovávateľky, ale aj asistentov učiteľa, učiteľky anglického jazyka či učiteľov výchovných predmetov z druhého stupňa. Podobne po pedagógoch z druhého stupňa siahajú na ZŠ Klačno, kde vzniklo sedem družinárskych tried.
Mierne úskalie predstavujú obedy. Školské jedálne fungujú aj naďalej, stravu vydávajú za prísnych podmienok. Ak sú v jedálni viaceré skupiny, sú od seba oddelené. Rovnako ako aj žiaci z rovnakej skupiny. Podľa nariadenia RÚVZ môže sedieť za stolom len jeden stravník.
„Časovo sa nám stravovanie natiahlo. Žiaci sa museli začať stravovať už pred jedenástou, aby sme to stihli. Čo stôl, to jeden stravník. Pomohlo by, ak by za stolom mohli sedieť dvojice, rovnako ako v lavici,“ povedal riaditeľ ZŠ Klačno.
Malo zmysel otvoriť školy na jeden mesiac?
V odborných aj laických kruhoch sa počas príprav spustila debata, či malo zmysel otvoriť školy na jeden mesiac. Vzhľadom na výzvy, ktoré so sebou opätovné obnovenie vyučovania prinieslo.
„Keď som v triedach zisťoval počty žiakov, bol som milo prekvapený ich záujmom učiť sa. Aj niektoré pani učiteľky boli v šoku. Mal som z toho dobrý pocit,“ hovorí o svojich dojmoch z prvého dňa riaditeľ Šrobár. Pri otváraní škôl sa však podľa neho malo postupovať jednotne a záväzne pre všetkých.
„Som zástanca toho, že buď mali ísť povinne všetci žiaci alebo sa mal nástup nechať na september,“ myslí si. Účasť na dobrovoľnej báze opäť len prehĺbi rozdiely vo vedomostiach. Riaditeľ rozhodnutie vníma skôr ako ekonomické opatrenie.
Tak otvorenie odôvodňuje v dokumentoch aj rezort školstva. Okrem socializácie žiakov má spustenie vyučovania ekonomický rozmer, ktorý rodičom umožní nastúpiť do práce a trochu zníži ich zaťaženie.
Otvorenie škôl malo význam aj podľa vedúceho oddelenia školstva Jozefa Pažítku. Zhoduje sa však s riaditeľom Šrobárom. Nástup mal byť podľa neho povinný pre všetkých žiakov materských a základných škôl. Dodal, že otvoriť mohli aj stredné školy.
„Malo to zmysel hlavne z dôvodu socializácie detí, obnovenia školských návykov a utvrdenia učiva,“ argumentuje v prospech obnovenia školského vyučovania riaditeľ ZŠ Zárevúca Štrof. Pozitívne to vníma aj Macková, podľa ktorej sa žiaci v mladšom školskom veku tešili na svojich rovesníkov aj na vyučujúce. „Ďalší význam je v tom, že deti opäť budú mať pravidelný režim dňa, dôležitá je pre ne aj spätná väzba a hodnotenie od p. učiteľky a spolužiakov,“ uzatvára.
Titulná fotografia – archív redakcie (autor Peter Kravčák).
